SK13002000A3

SK13002000A3 - Deriváty meta-azacyklickej aminobenzoovej kyseliny a ich deriváty, ktoré sú antagonisty integrínu

Info

Publication number: SK13002000A3
Application number: SK1300-2000A
Authority: SK
Inventors: Thomas E. Rogers; Peter G. Ruminski
Original assignee: G. D. Searle & Co.
Priority date: 1998-03-04
Filing date: 1999-02-22
Publication date: 2001-07-10
Also published as: GEP20033118B; ZA994406B; IL137653A0; AP2000001893A0; ID25591A; CN1214011C; AU3294799A; IS5582A; EE200000506A; KR20010041584A; CA2322207A1; UA71906C2; AP1244A; NO315703B1; AR018139A1; AU753230B2; NZ506598A; HRP20000574A2; CN1291978A; YU52000A

Description

DERIVÁTY META-AZACYKLICKEJ AMINOBENZOOVEJ KYSELINY A ICH DERIVÁTY, KTORÉ SÚ ANTAGONISTY INTEGRÍNU

Oblasť techniky

Tento vynález sa týka liečivých látok (zlúčenín), ktoré sú užitočné ako antagonisty integrínu α_νβ3 a ktoré sa používajú vo farmaceutických prostriedkoch a pri spôsoboch ošetrovania stavov sprostredkovaných α_νβ3, inhibíciou alebo antagonizmom integrínu α_νβ3.

Doterajší stav techniky

Integriny sú skupina glykoproteínov bunkového povrchu, ktoré sprostredkujú adhéziu bunky, a teda sú užitočnými mediátormi interakcie bunkovej adhézie, ktorá je prítomná pri rôznych biologických procesoch. Integriny sú heterodiméry zložené z nekovalentne viazaných podjednotiek polypeptidov a a β. V súčasnej dobe sa rozpoznalo 11 odlišných podjednotiek a a 6 odlišných podjednotiek β. Kvôli vytvoreniu odlišných integrínov sa môžu rôzne podjednotky a spojiť s rôznymi podjednotkami β.

Integrín označený ako α_νβ3 (známy tiež ako receptor pre vitronektín) bol rozpoznaný ako integrín, ktorý má úlohu pri rôznych stavoch alebo ochoreniach, ktoré zahrňujú nádorové metastázy, rast pevného nádoru (neopláziu), osteoporózu, Pagetovu chorobu, humorálnu hyperkalcémiu pri malignite, angiogenézu vrátane nádorovej angiogenézy, retinopatiu vrátane makulárnej degenerácie, artritídu vrátane reumatoidnej artritídy, periodontálne ochorenie, psoriázu a migráciu buniek hladkej svaloviny (napr. restenózu). Navyše sa zistilo, že tieto lieky budú užitočné ako antivirotiká, antimykotiká a protimikróbne látky. Zlúčeniny, ktoré selektívne inhibujú alebo antagonizujú α_νβ3, teda budú užitočné pri liečení takýchto stavov.

Ukázalo sa, že integrín α_νβ3 a iné integriny obsahujúce a_v sa viažu k mnohým makromolekulám matrixu obsahujúcim sekvenciu aminokyselín Arg31 517/B

Gly-Asp (RGD). Zlúčeniny obsahujúce sekvenciu RGD napodobňujú extracelulárne ligandy matrixu, aby sa viazali na receptory bunkového povrchu. Avšak je tiež známe, že peptidy RGD zvyčajne nie sú selektívne pre RGDdependentné integríny. Napríklad väčšina RGD peptidov, ktoré sa viažu na α_νβ3, sa tiež viažu na α_νβ5, α_νβι a <χιη>β3· Je známe, že antagonizmus doštičkového αιΐόβ3 (známy tiež ako receptor pre fibrinogén) blokuje agregáciu doštičiek u ľudí. Za účelom odstránenia vedľajších účinkov krvácania pri liečení stavov alebo ochorení spojených s integrínom α_νβ3 bude užitočné vyvinúť zlúčeniny, ktoré sú selektívnymi antagonistami α_νβ3 oproti αι^β3·

K invázii nádorovými bunkami dochádza procesom v troch krokoch: 1. pripojením bunky nádoru k extracelulárnemu matrixu, 2. proteolytickou disolúciou matrixu a 3. pohybom buniek cez rozpustenú bariéru. K tomuto procesu môže dôjsť opakovane a môže mať za následok metastázy v miestach vzdialených od pôvodného nádoru.

Seftor a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 89, 1557 - 1561 (1992) preukázal, že integrín α_νβ₃ má biologickú funkciu v invázii buniek melanómu. Montgomery a kol. v Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 91, 8856 - 8860 (1993) ukázal, že integrín α_νβ₃ exprimovaný na ľudských bunkách melanómu podnecuje signál pre prežitie chrániacej bunky pred apoptózou. Kvôli zabráneniu metastáze nádoru bude užitočné sprostredkovanie cesty tvorby metastázy nádorovej bunky interferenciou s integrínom α_νβ3 receptora adhézie bunky.

Brooks a kol., Celí, 79, 1157 - 1164 (1994) preukázal, že antagonisty α_νβ3 poskytujú terapeutický prístup k liečeniu neoplázie (inhibícia rastu pevného nádoru), lebo systémové podanie antagonistov α_νβ3 spôsobuje výraznú regresiu rôznych histologický odlišných nádorov u človeka.

Integrín adhézneho receptoru α_νβ3 bol označený ako ukazovateľ angiogénnych ciev u kuraťa a človeka a tento receptor teda má rozhodujúcu úlohu pri angiogenéze alebo neovaskularizácii. Angiogenéza sa vyznačuje inváziou, migráciou a proliferáciou buniek hladkého svalstva a endotelu. Antagonisty α_νβ3 inhibujú tento proces selektívnym podnietením apoptózy

517/B buniek v neovaskulatúre. Rast nových ciev, alebo angiogenéza, tiež podporuje patologické stavy, ako napríklad diabetickú retinopatiu a makulárnu degeneráciu (Adonis a kol., Amer. J. Ophtal., 118, 445 - 450 (1994)) a reumatoidnú artritídu (Peacock a kol., J. Exp. Med., 175, 1135 - 1138 (1992)). Antagonisty α_νβ3 budú preto užitočné terapeutické ciele na ošetrovanie týchto stavov spojených s neovaskularizáciou (Brooks a kol., Science, 264, 569 - 571 (1994)).

Publikovalo sa, že receptor bunkového povrchu α_νβ₃ je hlavný integrin na osteoklastoch, zodpovedný za ich priľnutie ku kosti. Osteoklasty podmieňujú resorpciu kostí a ak preváži táto resorpčná aktivita kostí nad aktivitou formácie kostí, má to za následok osteoporózu (úbytok kostí), ktorá vedie k zvýšeniu počtu kostných zlomenín, invalidite a zvýšenej mortalite. Antagonisty α_νβ₃sa ukázali byť potenciálnymi inhibítormi aktivity osteoklastov ako in vitro (Sato a kol., J. Celí. Biol., 111, 1713 - 1723 (1990)), tak in vivo (Fisher a kol., Endocrinology, 132, 1411 - 1413 (1993)). Antagonizmus α_νβ3 vedie k zníženiu resorpcie kostí, a teda znova navodzuje normálnu rovnováhu aktivity tvorby kosti a jej remodeláciu. Bude teda prínosné poskytnúť antagonisty α_νβ₃osteoklastov, ktoré sú účinné inhibítory resorpcie kostí, a teda sú užitočné pri liečení alebo prevencii osteoporózy.

Úloha integrínu α_νβ₃ pri migrácii buniek hladkého svalstva z neho urobila terapeutický cieľ na prevenciu či inhibíciu hyperplázie neointimy, ktorá je hlavnou príčinou restenózy po cievnych postupoch (Choi a kol., J. Vasc. Surg., 19,1, 125- 134 (1994)). Na prevenciu alebo inhibíciu restenózy bude prínosná prevencia alebo inhibícia hyperplázie neointimy liečivými látkami.

White vCurrent Biology, 3, 9, 596 - 599 (1993) uviedol, že adenovírus používa α_νβ₃ na vstup do hostiteľských buniek. Zdá sa, že integrin je žiaduci pri endocytóze vírusových častíc a môže byť žiaduci pri penetrácii vírusového genómu do cytoplazmy hostiteľskej bunky. Zlúčeniny, ktoré inhibujú α_νβ₃, sa teda budú pokladať za užitočné ako antivirotiká.

517/B

3a

WO 97/08145 opisuje meta-guanidínové, močovinové, tiomočovinové a azacyklické deriváty kyseliny aminobenzoovej všeobecného vzorca (I)

A znamená skupinu vzorca a) až d)

ktoré sú vhodné ako antagonisty integrínu α_νβ3·

J. Med. Chem. 40, 930 (1997), J. Med. Chem. 40, 920 (1997) a Antiv. Chem. Chemother. 8, 463 (1997) sú zamerané na nájdenie inhibítorov HIV-1 integrázy pri špecifickom výskume v oblasti farmácie.

Exp. Opin. Ther. Patents 8, 633 (1998) bol publikovaný po priorite nárokovanej v tomto spise a týka sa zistenia, že antagonisty integrínu môžu byť použité na inhibíciu metastáz.

517/B

Podstata vynálezu

Tento vynález sa týka zlúčeniny všeobecného vzorca

v ktorom:

X a Y predstavujú rovnaký alebo rozdielny atóm halogénu, a ich farmaceutický prijateľné soli.

Vyššie opísané zlúčeniny môžu existovať v rôznych izomérnych formách a predpokladá sa, že všetky tieto izomérne formy sú tu zahrnuté. Tautomérne formy sú tu tiež zahrnuté, rovnako ako farmaceutický prijateľné soli týchto izomérov a tautomérov.

Presnejšie sa tento vynález týka týchto zlúčenín:

517/B

517/Β

517/Β ο

CO2R

OH

Ο

517/Β

v ktorých:

R predstavuje atóm vodíka alebo alkylovú skupinu, alebo ich farmaceutický prijateľné soli.

Ďalším predmetom tohto vynálezu je poskytnúť farmaceutické prostriedky obsahujúce zlúčeniny opísané vyššie. Takéto zlúčeniny a prostriedky sú užitočné pri selektívnej inhibícii alebo antagonizme integrínu, a teda v ďalšom vyhotovení sa tento vynález týka spôsobu selektívnej inhibície alebo antagonizmu integrínu α_νβ3· Tento vynález ďalej zahrňuje liečenie alebo potlačenie patologických stavov s tým spojených, ako je osteoporóza, humorálna hyperkalcémia pri malignite, Pagetova choroba, nádorová metastáza, rast pevného nádoru (neoplázia), angiogenéza vrátane nádorovej angiogenézy, retinopatia vrátane diabetickej retinopatie a makuláma degenerácia, artritída vrátane reumatoidnej artritídy, periodontálne ochorenie, psoriáza, migrácia buniek hladkého svalstva a restenóza, u cicavca potrebujúceho takéto liečenie. Navyše sú takéto lieky užitočné ako antivirotiká a protimikróbne lieky.

Detailný opis vynálezu

Tento vynález sa týka skupiny zlúčenín zastúpených vyššie znázornenými vzorcami I až XVI.

Uprednostňovanými vyhotoveniami tohto vynálezu sú zlúčeniny všeobecných vzorcov

517/B

517/Β

(XXľV)

517/B ο

(XXVII (XXVIľ (XXIX) (XXX) (XXXI)

517/Β

O (XXXII)

co₂h .OH

Tento vynález sa ďalej týka farmaceutických prostriedkov obsahujúcich terapeuticky účinné množstvo vyššie opísaných zlúčenín.

Tento vynález sa tiež týka spôsobu selektívnej inhibície alebo antagonizmu integrínu α_νβ₃, a presnejšie sa týka spôsobu inhibície resorpcie kostí, periodontálneho ochorenia, osteoporózy, humorálnej hyperkalcémie pri malignite, Pagetovej choroby, nádorovej metastázy, rastu pevného nádoru (neoplázie), angiogenézy vrátane tumorovej angiogenézy, retinopatie vrátane diabetickej retinopatie a makulárnej degenerácie, artritídy vrátane reumatoidnej artritídy, migrácie buniek hladkej svaloviny a restenózy podaním terapeuticky účinného množstva vyššie opísanej zlúčeniny na dosiahnutie takejto inhibície spoločne s farmaceutický prijateľnou nosnou látkou.

Nasleduje zoznam definícií rôznych tu použitých výrazov:

Ako sa tu používa, výrazy „alkylová skupina,, a „nižšia alkylová skupina,, sa týkajú uhľovodíkových zvyškov s priamym alebo rozvetveným reťazcom s približne 1 až približne 10 atómami uhlíka, a výhodnejšie s 1 až približne 6 atómami uhlíka. Príkladmi takýchto alkylových skupín sú metylová skupina, etylová skupina, norm. propylová skupina, izopropylová skupina, norm. butylová skupina, izobutylová skupina, se/í-butylová skupina, terc-butylová skupina, pentylová skupina, neopentylová skupina, hexylová skupina, izohexylová skupina a podobne.

Ako sa tu používa, výraz „halogén,, alebo „atóm halogénu,, sa týka atómu brómu, chlóru alebo jódu.

Ako sa tu používa, výraz „halogénalkylová skupina,, sa týka alkylovej skupiny, ako sa definuje vyššie, s jedným alebo viacerými, rovnakými alebo

517/B rozdielnymi atómami halogénu na jednom alebo viacerých atómoch uhlíka. Príklady takýchto halogénalkylových skupín zahrňujú trifluórmetylovú skupinu, dichlóretylovú skupinu, fluórpropylovú skupinu a podobne.

Výraz „prostriedok,,, ako sa tu používa, znamená výrobok, ktorý vzniká zmiešaním alebo spojením viac ako jednej súčasti alebo zložky.

Výraz „farmaceutický prijateľná nosná látka,,, ako sa tu používa, znamená farmaceutický prijateľnú látku, zmes alebo vehikulum, ako napríklad kvapalné alebo pevné plnivo, riedidlo, excipient, rozpúšťadlo alebo látku na enkapsuláciu, zapojenú do nesenia alebo transportu chemického lieku.

Výraz „terapeuticky účinné množstvo,, bude znamenať také množstvo liečivej látky alebo lieku, ktoré vyvolá takú biologickú alebo liečebnú odpoveď tkaniva, systému alebo živočícha, o akú sa snaží vedec alebo lekár.

Nasleduje zoznam skratiek a zodpovedajúcich významov, ako sa tu zameniteľné eventuálne používajú:

¹H-NMR = protónová nukleárna magnetická rezonancia AcOH = kyselina octová Ar = argón

CH3CN = acetonitril

CHN analýza = elementárna analýza uhlík/vodík/dusík

CHNCI analýza = elementárna analýza uhlík/vodík/dusík/chlór

CHNS analýza = elementárna analýza uhlík/vodík/dusík/síra

Dl voda = deionizovaná voda

DMA = N.N-dimetylacetamid

DMAP = 4-(N,N-dimetylamino)pyridín

DMF = Ν,Ν-dimetylformamid

EDCI = 1-(3-dimetylaminopropyl)-3-etylkarbodiimidhydrochlorid

EtOAc = etylacetát

517/B

EtOH = etanol

FAB MS = hmotnostná spektrometria s bombardovaním rýchlymi atómami g = gram(y)

HOBT = 1-hydroxybenztriazolhydrát

HPLC = vysoko účinná kvapalinová chromatografia

IBCF = izobutylchlórmravčan

KSCN = tiokyanatan draselný

I = liter

LiOH = hydroxid lítny

MEM = metoxyetoxymetyl

MEMCI = metoxyetoxymetylchlorid

MeOH = metanol mg = miligram

MgSO4 = síran horečnatý ml = mililiter

MS ~ hmotnostná spektrometria

MTBE = metyl-ŕerc-butyléter

N₂ = dusík

NaHCO3= hydrogénuhličitan sodný

NaOH = hydroxid sodný

Na₂SO₄ = síran sodný

NMM = N-metylmorfolín

NMP = N-metylpyrolidón

NMR = nukleárna magnetická rezonancia

P₂O₅ = oxid fosforečný

517/B

PTSA = kyselina para-toluénsulfónová

RPHPLC = vysoko účinná kvapalinová chromatografia s reverznou fázou

t.m. = teplota miestnosti

TFA = kyselina trifluóroctová

THF = tetrahydrofurán

TMS - trimetylsilyl

Δ = zahrievanie reakčnej zmesi

Vyššie opísané zlúčeniny môžu byť prítomné v rôznych izomérnych formách a predpokladá sa, že všetky tieto izomérne formy sú tu zahrnuté. Tiež sú tu zahrnuté tautomérne formy, rovnako ako farmaceutický prijateľné soli týchto izomérov a tautomérov.

V tu uvedených štruktúrach a vzorcoch sa väzby zakreslené cyklickým kruhom naprieč môžu viazať na niektorý z vhodných atómov cyklického kruhu.

Výraz „farmaceutický prijateľná soľ,, sa týka soli pripravenej zlúčením vyššie opísanej zlúčeniny s kyselinou, ktorej anión sa zvyčajne pokladá za vhodný na spotrebu človekom. Príklady farmaceutický prijateľných solí zahrňujú soli hydrochloridové, hydrobromidové, hydrojodidové, sulfátové, fosfátové, acetátové, propionátové, laktátové, maleátové, malátové, sukcinátové, tartrátové a podobne. Všetky tieto farmaceutický prijateľné soli sa môžu pripraviť bežnými spôsobmi (ďalšie príklady farmaceutický prijateľných solí pozri Berge a kol., J. Pharm. Sci., 66, 1, 1 -19, (1977)).

Na selektívnu inhibíciu alebo antagonizmus integrínov α_νβ3 sa zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu podávať perorálne, parenterálne alebo inhaláciou sprejom alebo topicky, vjednotkovo dávkovaných prípravkoch obsahujúcich bežné farmaceutický prijateľné nosné látky, adjuvans a vehikulá. Výraz parenterálny, ako sa tu používa, zahrňuje napríklad spôsob subkutánny, intravenózny, intramuskulárny, intrasternálny, infúzny alebo intraperitoneálny.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa podávajú niektorým vhodným spôsobom v podobe farmaceutického prostriedku prispôsobeného takémuto

517/B spôsobu a v dávke účinnej na zamýšľané liečenie. Terapeuticky účinné dávky zlúčenín požadované na prevenciu alebo na zastavenie rozvoja alebo na liečenie lekárskeho stavu ľahko zistí bežný odborník v odbore použitých preklinických a klinických prístupov bežných v medicínskych vedách.

Podľa toho tento vynález poskytuje spôsob liečenia stavov sprostredkovaných selektívnou inhibíciou alebo antagonizmom receptoru povrchu bunky α_νβ3, pričom tento spôsob zahrňuje podanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny zvolenej zo skupiny vyššie opísaných zlúčenín, kde jedna alebo viacero zlúčenín sa podáva v spojení s jednou alebo viacerými netoxickými, farmaceutický prijateľnými nosnými látkami a/alebo riedidlami a/alebo adjuvans (spoločne tu uvádzané ako „nosné látky,,) a, ak sa to požaduje, s inými účinnými látkami. Presnejšie tento vynález poskytuje spôsob inhibície receptora povrchu bunky α_νβ3. Výhodnejšie tento vynález poskytuje spôsob inhibície resorpcie kostí, liečenie osteoporózy, inhibície humorálnej hyperkalcémie pri malignite, liečenie Pagetovej choroby, inhibície nádorovej metastázy, inhibície neoplázie (rastu pevného nádoru), inhibície angiogenézy vrátane nádorovej angiogenézy, liečenie diabetickej retinopatie a makulárnej degenerácie, inhibície artritídy, psoriázy a peňodontálneho ochorenia a inhibície migrácie buniek hladkého svalstva vrátane restenózy.

Podľa štandardných laboratórnych experimentálnych spôsobov a postupov dobre známych a cenených odborníkom v odbore, rovnako tak i podľa porovnaní so zlúčeninami so známou užitočnosťou, sa môžu vyššie opísané zlúčeniny použiť na liečenie pacientov trpiacich vyššie uvedenými patologickými stavmi. Odborník v odbore zistí, že výber najvhodnejšej zlúčeniny podľa tohto vynálezu patrí do rámca schopnosti odborníka v odbore a bude závisieť od rôznych faktorov vrátane zhodnotenia výsledkov získaných v v štandardných skúškach a na zvieracích modeloch.

Liečenie pacienta postihnutého jedným z patologických stavov zahrňuje podanie množstva vyššie opísanej zlúčeniny tomuto pacientovi, ktoré je terapeuticky účinné pri ovládaní takéhoto stavu alebo pri predĺžení schopnosti prežitia u pacienta oproti očakávanému za neprítomnosti takéhoto ošetrenia.

517/B

Ako sa tu používa, výraz „inhibícia,, stavu sa týka spomalenia, prerušenia, zabránenia alebo zastavenia stavu a nutne neukazuje úplnú elimináciu stavu.

Predpokladá sa, že okrem značne výhodného účinku samotného tiež predĺženie schopnosti prežitia pacienta ukazuje, že tento stav je do istej miery priaznivo ovládaný.

Ako bolo prv povedané, zlúčeniny podľa tohto vynálezu sa môžu použiť v rôznych oblastiach biológie, profylaxie alebo terapie. Tieto zlúčeniny sa pokladajú za užitočné v prevencii alebo pri liečení niektorého chorobného stavu alebo stavu, v ktorom má úlohu integrín α_νβ3·

Dávkový režim pre zlúčeniny a/alebo prostriedky obsahujúce takéto zlúčeniny závisí od rôznych faktorov, ktoré zahrňujú typ, vek, hmotnosť, pohlavie a liečený stav pacienta, závažnosť stavu, spôsob podávania a účinok konkrétnej použitej zlúčeniny. Dávkový režim sa teda môže veľmi odlišovať. Pri liečení vyššie uvedených stavov sú užitočné hladiny dávok v rozmedzí od približne 0,01 mg do približne 1 000 mg na kilogram telesnej hmotnosti a deň, a výhodnejšie od približne 0,01 mg do približne 100 mg na kilogram telesnej hmotnosti a deň.

Účinná zložka podaná injekciou sa sformuluje do prípravku, v ktorom sa môže ako vhodná nosná látka použiť napríklad roztok chloridu sodného, dextróza alebo voda. Vhodná denná dávka podaná injekciou v niekoľkých dávkach v závislosti od vyššie uvedených faktorov by zvyčajne bola od približne 0,01 do približne 10 mg/kg telesnej hmotnosti.

Na podanie cicavcovi potrebujúcemu takéto liečenie sa zlúčeniny v terapeuticky účinnom množstve zvyčajne spoja s jedným alebo viacerými adjuvans vhodnými na použitý spôsob podania. Zlúčeniny sa môžu zmiešať s laktózou, sacharózou, škrobovým práškom, estermi alkánových kyselín a celulózou, alkylestermi celulózy, mastencom, kyselinou steárovou, stearátom horečnatým, oxidom horečnatým, sodnými a vápenatými soľami kyseliny fosforečnej a sírovej, želatínou, akáciou, alginátom sodným, polyvinylpyrolidónom a/alebo polyvinylalkoholom a tabletovať alebo

517/B enkapsulovať na vhodné podanie. Alternatívne sa môžu zlúčeniny rozpustiť vo vode, polyetylénglykole, propylénglykole, etanole, kukuričnom oleji, oleji zo semien bavlníka, podzemnicovom oleji, sezamovom oleji, benzylalkohole, roztoku chloridu sodného a/alebo v rôznych pufroch. V odbore farmácie sú dobre a veľmi známe iné adjuvans a spôsoby podania.

Farmaceutické prostriedky užitočné v tomto vynáleze sa môžu podrobiť bežným farmaceutickým spôsobom, ako napríklad sterilizácii a/alebo môžu obsahovať bežné farmaceutické adjuvans, ako napríklad konzervačné látky, stabilizátory, zmáčadlá, emulgátory, pufre, atď.

V schémach I až III sú naznačené všeobecné spôsoby syntéz na prípravu zlúčenín užitočných v tomto vynáleze. V rôznych aspektoch sú na príslušnom mieste opísané ako ich vysvetlenia, tak i súčasné spôsoby. Nasledujúce schémy a príklady sa uvádzajú iba ako ilustrácia tohto vynálezu a nevymedzujú jeho rozsah ani jeho podstatu. Odborník v odbore okamžite pochopí, že na syntézu zlúčenín podľa tohto vynálezu sa môžu použiť známe obmeny podmienok a spôsoby opísané v schémach a príkladoch.

Ak nie je uvedené inak, boli všetky použité východiskové látky a zariadenia obchodne dostupné.

Schéma I

517/B

Schéma I znázorňuje metodiku užitočnú pri príprave časti kyseliny tetrahydropyrimidínbenzoovej podľa tohto vynálezu, ktorá môže kondenzovať s esterom gly-p-aminokyseliny. Krátko, v schéme I sa kyselina 3,5-dihydroxybenzoová prevedie na kyselinu 3-amino-5-hydroxybenzoovú použitím spôsobu opísaného vAust. J. Chem., 34, 6, 1319 - 1324 (1981). Produkt sa podrobí reakcii stiokyanátom amónnym v horúcej zriedenej kyseline chlorovodíkovej, aby sa po normálnom spracovaní získala kyselina 3-tiomočovina-5hydroxybenzoová. Tento medziprodukt tiomočoviny sa reakciou s metyljodidom v etanole pod refluxom prevedie na S-metylderivát. 1,3-diamino-2hydroxypropán sa podrobí reakcii s týmto výsledným medziproduktom v horúcom Ν,Ν-dimetylacetamide. Po ochladení sa vytvorí zrazenina a produkt obojakého iónu sa oddelí filtráciou. Soľ kyseliny chlorovodíkovej sa môže získať lyofilizáciou zo zriedenej kyseliny chlorovodíkovej. Alternatívne sa produkt môže oddeliť z pôvodnej reakčnej zmesi odparením rozpúšťadiel. Výsledný produkt sa vyberie vodou a hodnota pH sa upraví na približne 5 až 7, kedy sa vyzráža produkt obojakého iónu a oddelí sa filtráciou. Soľ s kyselinou chlorovodíkovou sa môže získať skôr uvedeným spôsobom alebo jednoduchým rozpustením v zriedenej kyseline chlorovodíkovej a odparením na pevnú látku a vysušením.

Schéma IA

517/B

1. NHj/NH«a Δ

Z HCl/HjO Δ

Schéma IA znázorňuje metodiku užitočnú pri príprave časti kyseliny tetrahydropyrimidínbenzoovej podľa tohto vynálezu, ktorá môže kondenzovať s esterom gly-p-aminokyseliny. Krátko, v schéme IA sa 1,3-diamino-2hydroxypropán podrobí reakcii so sírouhlíkom v príslušnom rozpúšťadle, ako napríklad zmesi etanolu a vody, refluxuje, ochladí, pridá sa kyselina chlorovodíková, znova sa refluxuje, ochladí a produkt, 5-hydroxytetrahydro-2pyrimidíntión, sa získa filtráciou a vysuší sa. Tento medziprodukt cyklickej tiomočoviny sa prevedie na S-metylderivát reakciou tiónu a metyljodidu v etanole pod refluxom. Odparením prchavých rozpúšťadiel za zníženého tlaku sa hneď izoluje požadovaný 2-metyltioéter 5-hydroxypyrimidínhydrojodidu. Roztok 2-metyltioéter 5-hydroxypyrimidínhydrojodidu v zmesi dichlórmetánu a Ν,Ν-dimetylacetamidu (približne 10 : 1) a ekvivalentné množstvo trietylamínu sa ochladí približne na teplotu ľadového kúpeľa a pridá sa ekvivalentné množstvo anhydridu di-ferc-butyldikarbonátu. Bežné spracovanie poskytne di-ŕercbutyldikarbonát-2-metyltioéter-5-hydroxypyrimidín ako olejovitú látku.

517/B

Kyselina 3,5-dihydroxybenzoová sa prevedie na kyselinu 3-amino-5hydroxybenzoovú použitím spôsobu podľa Aust. J. Chem., 34, 6, 1319 - 1324 (1981).

Konečný požadovaný produkt, kyselina 3-hydroxy-5-[(5-hydroxy-1,4,5,6tetrahydro-2-pyrimidinyl)amino]benzoová, sa pripraví podrobením di-tercbutyldikarbonát-2-metyltioéter-5-hydroxypyrimidínu reakciou s kyselinou 3amino-5-hydroxybenzoovou v horúcom Ν,Ν-dimetylacetamide. Po ochladení sa vytvorí zrazenina a produkt obojakého iónu sa izoluje filtráciou. Soľ kyseliny chlorovodíkovej sa môže napríklad získať lyofilizáciou zo zriedenej kyseliny chlorovodíkovej.

M

X₂ alebo N_Xsukcínimid I alebo iný zdroj “X“ EtOH, HCI

Y a X predstavujú atóm halogénu.

517/B

Schéma II znázorňuje spôsob užitočný pri príprave časti etyl-N-glyamino-3-(3,5-dihalogén-2-hydroxy)fenylpropionátu podľa tohto vynálezu, ktorý môže kondenzovať s časťou kyseliny tetrahydropyrimidínbenzoovej. Krátko, salicylaldehydy substituované v polohách 3,5 atómom halogénu, sa môžu pripraviť priamou halogenáciou, ako to bude napríklad v prípade, kedy sa 5brómsalicylaldehyd suspenduje v kyseline octovej a pridá sa ekvivalentné množstvo alebo viac chlóru, aby sa vyťažil 3-chlór-5-bróm-2hydroxybenzaldehyd. Malé množstvo produktu sa vyzráža a môže sa oddeliť filtráciou. Zvyšok sa znova získa zriedením filtrátu vodou a oddelením zrazeniny. Spojením pevných látok a vysušením sa dostane 3-chlór-5-bróm-2hydroxybenzaldehyd. 3-jód-5-chlórsalicylaldehyd sa môže pripraviť podrobením 5-chlórsalicylaldehydu reakcii s N-jódsukcínimidom v dimetylformamide a vystavením reakčnej zmesi bežným podmienkam spracovania. 3-jód-5brómsalicylaldehyd sa môže pripraviť reakciou 5-brómsalicylaldehydu v acetonitrile s jodidom draselným a chlóramínom T. Spracovanie poskytne látku, ktorá po spracovaní s hexánmi poskytne požadovaný 3-jód-5chlórsalicylaldehyd.

Kumaríny sa ľahko pripravia zo salicylaldehydov použitím modifikovanej Perkinovej reakcie (pozri Vogéľs Textbook of Practical Organic Chemistry, 5. vyd., str. 1040 (1989)). Kumaríny substituované atómom halogénu sa prevedú na 3-aminohydrokumaríny (pozri Rico, J. G., Tett. Let., 35, 6599 - 6602 (1994)), ktoré sa v okysienom alkohole ľahko otvoria, aby sa získali estery kyseliny 3amino-3-(3,5-halogén-2-hydroxy)fenylpropánovej.

Estery kyseliny 3-amino-3-(3,5-halogén-2-hydroxy)fenylpropánovej sa prevedú na estery kyseliny N-gly-3-amino-3-(3,5-halogén-2hydroxy)fenylpropánovej podrobením reakcii s di-terc-butyldikarbonát-N-gly-Nhydroxysukcínimidom, aby sa získali estery kyseliny di-ŕerc-butyldikarbonát-Ngly-3-amino-3-(3,5-halogén-2-hydroxy)fenylpropánovej, ktoré sa prevedú na HX soli esterov kyseliny N-gly-3-amino-3-(3,5-halogén-2-hydroxy)fenylpropánovej (kde X predstavuje atóm halogénu) odstránením chrániacej skupiny di-fercbutyldikarbonátu, napríklad použitím kyseliny chlorovodíkovej v etanole.

517/B

Zlúčeniny aminokyselín použité pri príprave zlúčenín podľa tohto vynálezu sa môžu pripraviť podľa na tomto mieste a nižšie opísaných spôsobov, a podľa spôsobu opísaného a nárokovaného v súčasne podávanej prihláške USSN Attorney Docket 3076 prihlasovanej súčasne s touto prihláškou na tomto mieste začleneného odkazom.

Schéma III

Y a X predstavujú halogénskupiny.

517/B

Schéma III znázorňuje spôsob užitočný na prípravu rôznych zlúčenín podľa tohto vynálezu. Kyselina 3-hydroxy-5-[(1,4,5,6-tetrahydro-5-hydroxy-2pyrimidinyl)amino]benzoová sa aktivuje kvôli vytvoreniu väzby použitím známych spôsobov. Po rozpustení vo vhodnom rozpúšťadle, ako napríklad Ν,Ν-dimetylacetamide, sa teda pridá ekvivalentné množstvo N-metylmorfolínu. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu ľadového kúpeľa a pridá sa izobutylchlórmravčan. K premiešanému anhydridu medziproduktu sa pridá ester gly-p-aminokyseliny a N-metylmorfolin. Po skončení reakcie sa produkt čistí preparatívnou chromatografiou HPLC a ester sa hydrolyzuje na kyselinu spracovaním s bázou, ako napríklad hydroxidom lítnym, vo vhodnom rozpúšťadle (zmes dioxánu a vody alebo acetonitrilu a vody). Alternatívne sa môže použiť vhodná kyselina, ako napríklad kyselina trifluóroctová. Produkt sa oddelí preparatívnou chromatografiou HPLC alebo oddelením obojakého iónu pri hodnote pH 5 až 7 a prevedením štandardnými spôsobmi na požadovanú soľ.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad A

Príprava

517/B

Krok 1

Príprava

O

Cl

Do banky s objemom 2 I s guľatým dnom opatrenej mechanickým miešadlom a kondenzátorom sa pridalo 200 g (1,05 mol, 1 ekvivalent) 3,5dichlórsalicylaldehydu, 356 g (3,49 mol) acetanhydridu a 95,0 g (0,94 mol, 0,90 ekvivalentu) trietylamínu. Reakčný roztok sa cez noc zahrieval pod refluxom. Tmavohnedá reakčná zmes sa ochladila na 50 °C a za miešania sa pridal 1 I vody. Po jednej hodine sa zmes prefiítrovala a filtrát sa zmiešal s 1 I etanolu. Zmes sa 1 hodinu zahrievala pri teplote 45 °C, ochladila sa na teplotu miestnosti, prefiítrovala sa a pevná látka (frakcia A) sa premyla 0,5 I etanolu. Spojené etanolické roztoky sa odparili rotačnou evaporáciou na olejovitú látku (frakcia B). Pevná látka z frakcie A sa rozpustila v 1,5 I dichlórmetánu a výsledný roztok sa nechal prejsť prepážkou zo silikagélu (objem 1300 ml). Výsledný tmavohnedý roztok sa odparil na olejovitú látku, ktorá sa triturovala 1,3 I hexánu, aby sa získala pevná látka, ktorá sa oddelila filtráciou a premyla hexánmi, aby sa získalo 163 g v podstate čistého 6,8-dichlórkumarínu. Ďalších 31 g produktu sa získalo spracovaním olejovitej látky (frakcia B) jednoduchým spôsobom, olejovitá látka sa rozpustila v 0,5 I dichlórmetánu, nechala sa prejsť prepážkou s oxidom kremičitým (objem 0,5 I) a triturovala hexánmi. Ziskalo sa celkom 194 g (výťažok 86 %) hnedej pevnej látky.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 2

Príprava

C,

*CO₂Et

OH • HCI

Cl

Do banky s objemom 2 I s troma hrdlami opatrenej mechanickým miešadlom sa pridalo 160 g (0,74 mol) 6,8-dichlórkumarínu (pripraveného v kroku 1) a 375 ml bezvodého tetrahydrofuránu (Aldrich Súre Seal). Výsledná zmes sa ochladila na teplotu -40 °C (kúpeľ suchého ľadu a acetónu) a za udržiavania teploty nižšej ako -40 °C sa pridalo 800 ml 1M roztoku (0,80 mol) lítiumbis(trimetylsilyl)amidu v tetrahydrofuráne. Po skončení pridávania sa chladiaci kúpeľ odstránil. Po 0,5 hodine sa zmes zahriala na teplotu -5 °C. Reakčná zmes sa prudko ochladila pridaním roztoku kyseliny chlorovodíkovej (0,5 I 4M roztok v dioxáne) v 1,25 I etanolu. Teplota sa cez noc udržiavala nižšia ako 0 °C. Reakčná zmes sa odparila na približne polovicu pôvodného objemu a rozdelila medzi 3 I etylacetátu a 2 I vody. Organická vrstva sa trikrát po sebe premyla 1 I 0,5 M vodného roztoku kyseliny chlorovodíkovej. pH spojených vodných vrstiev sa upravilo na hodnotu približne 7 prídavkom 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného a trikrát po sebe sa extrahovala 2 I dichlórmetánu. Spojené organické vrstvy sa vysušili síranom horečnatým, prefiltrovali a za miešania sa pridalo 210 ml 4M roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne. Po vytvorení zrazeniny sa pevná látka oddelila filtráciou. Filtrát sa odparil na malý objem a pridal sa metyl-ŕerc-butyléter. Získaná pevná látka sa spojila s pôvodne vytvorenou pevnou látkou a spojený produkt sa premyl metyl-ŕerc-butyléterom, oddelil filtráciou a vysušil (vákuová sušiareň cez víkend), aby sa získalo 172 g (výťažok 74 %) požadovaného produktu.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 3

Príprava

COzEt

OH

CI

Cl

Do plameňom vyžíhanej banky s objemom 0,5 I s guľatým dnom opatrenej magnetickou miešacou tyčinkou sa pod inertnou argónovou atmosférou pridalo 15,0 g (0,055 mol) N-terc-butyldikarbonát-gly-Nhydroxysukcínimidesteru (Sigma), 200 ml bezvodého dimetylformamidu (Aldrich Súre Seal) a 21,67 g (0,055 mol) produktu z kroku 2. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu približne 0 °C (kúpeľ ľadu a soli) a pridalo sa 5,58 g (0,056 mol) N-metylmorfolínu a katalytické množstvo 4-(N,N-dimetylamino)pyridínu a reakcia sa nechala prebiehať cez noc. Reakčná zmes sa odparila na kašu a rozdelila medzi 0,4 I etylacetátu a vodný roztok bázy (dvakrát po sebe 0,2 I nasýteného vodného roztoku hydrogénuhličitanu sodného). Organická vrstva sa premyla postupne dvakrát po sebe 0,2 I vodného roztoku kyseliny citrónovej (10 % hmotn./obj.), znova dvakrát po sebe 0,2 I nasýteného vodného roztoku hydrogénuhličitanu sodného, roztokom chloridu sodného a vysušila síranom sodným. Prchavé rozpúšťadlá sa odparili vo vákuu pri teplote 55 °C, aby sa získalo 22,5 g (výťažok 92 %) olejovitej látky, ktorá státím stuhla.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 4

Príprava

Použitím nasledujúceho spôsobu sa vykonala deprotekcia produktu získaného v kroku 3, aby sa získala hydrochloridová soľ amínu. Do plameňom vyžíhanej banky s guľatým dnom s objemom 0,1 I opatrenej miešadlom so 14,0 g (0,032 mol) produktu z kroku 3 sa pridalo 40 ml bezvodého dioxánu. K tomu sa pri teplote 0 °C pridalo 6,32 ml (2 ekvivalenty) 4,0 N roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne a reakcia sa nechala prebiehať, kým neprestal vývoj plynu a reakcia neskončila. Prchavé rozpúšťadlá sa vo vákuu odparili a odparok sa trituroval 50 ml dietyléteru. Pevné látky sa zhromaždili filtráciou a premyli dietyléterom a vysušili, aby sa získalo 12,5 g požadovaného produktu.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad B

Príprava

HCI

517/B

Krok 1

Príprava ci

'Br

K suspenzii 175,0 g (743,2 mmol) 3-bróm-5-chlórsalicylaldehydu v 280,5 ml (3,0 mol) acetanhydridu sa pridalo 103,6 ml (743,2 mmol) trietylamínu. Reakčný roztok sa 4,5 hodiny zahrieval pod refluxom. Roztok sa ochladil a vo vákuu odparil. K hnedému odparku sa pridalo 730 ml absolútneho etanolu. Zmes sa 14 hodín uchovávala pri teplote 0 °C. Hnedá pevná látka sa zhromaždila filtráciou a premyla chladným etanolom. Pevná látka sa vysušila vo vákuu, aby sa získalo 123,0 g (výťažok 64 %) požadovaného produktu. ¹H NMR bola zhodná s navrhovanou štruktúrou.

Krok 2

Príprava

Br

K suspenzii 40 g (154,1 mmol) kumarínu v 400 ml tetrahydrofuránu sa za miešania po kvapkách pri teplote -76 °C pridalo 154,1 ml 1M roztoku lítiumbis(trimetylsilyl)amidu v tetrahydrofuráne. Pridávanie skončilo za 10 minút. Potom sa reakčná zmes 5 minút miešala, ohriala sa na teplotu -20 ’C a 15

517/B minút miešala. K tomuto roztoku sa v priebehu 5 minút pridal roztok 9,25 g (154,1 mmol) kyseliny octovej .v 28 ml tetrahydrofuránu. Zmes sa ohriala na teplotu miestnosti a prchavé rozpúšťadlá sa odparili vo vákuu. Odparok sa rozpustil v 850 ml dietyléteru, dvakrát po sebe sa premyl 100 ml nasýteného vodného roztoku hydrogénuhličitanu sodného, dvakrát po sebe 40 ml roztoku chloridu sodného a vysušil síranom horečnatým. Roztok v dietyléteri sa odparil na približne 160 ml a ochladil na teplotu 0 °C. K tejto suspenzii sa pridalo 56,3 ml (225 mmol) 4M roztoku kyseliny chlorovodíkovej vdioxáne a zmes sa 30 minút miešala pri teplote 0 °C. Suspenzia sa prefiltrovala a filtračný koláč sa premyl dietyléterom. Pevná látka sa vysušila vo vákuu, aby sa získalo 45,0 g požadovaného produktu ako soli kyseliny chlorovodíkovej, solvátu dioxánu.

’H NMR bola zhodná s navrhovanou štruktúrou.

Krok 3

Príprava

K suspenzii 142,2 g (354,5 mmol) laktónu v 533 ml absolútneho etanolu sa v priebehu 10 minút pridalo 157,8 ml (631,1 mmol) 4M roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne. Reakčná zmes sa miešala 2,5 hodiny pri teplote miestnosti. Prchavé rozpúšťadlá sa vo vákuu odparili. Odparok sa rozpustil v 450 ml etylacetátu a roztok sa udržiaval 15 hodín pri teplote 0 °C. Žltohnedá zrazenina sa zhromaždila filtráciou a premyla chladným etylacetátom. Pevná látka sa vysušila vo vákuu, aby sa získalo 100,4 g (výťažok 79 %) požadovaného produktu ako hydrochloridovej soli.

¹H NMR bola zhodná s navrhovanou štruktúrou.

517/B

Krok 4

Príprava

Do plameňom vyžíhanej banky s objemom 0,1 I s guľatým dnom opatrenej magnetickou miešacou tyčinkou sa pod inertnou argónovou atmosférou pridalo 2,72 g (0,010 mol) N-terc-butyldikarbonát-gly-Nhydroxysukcínimidesteru (Sigma), 50 ml bezvodého tetrahydrofuránu (Aldrich Súre Seal) a 3,10 g (0,01 mol) produktu z kroku 3 vysušeného cez noc vo vákuu oxidom fosforečným. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu približne 0 °C (kúpeľ ľadu a soli) a pridalo sa 1,01 g (0,010 mol) trietylamínu. Reakcia sa nechala prebiehať cez noc. Reakčná zmes sa odparila na polotuhú látku a spracovala spôsobom podobným príkladu A, krok 3. Prchavé rozpúšťadlá sa z organickej vrstvy odparili vo vákuu pri teplote 55 °C, aby sa získali 4 g (výťažok 83 %) olejovitej látky, ktorá státím stuhla.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 5

Príprava

HCI

517/B

Použitím nasledujúceho spôsobu sa vykonala deprotekcia produktu získaného v kroku 4, aby sa získala hydrochloridová soľ amínu. Do plameňom vyžíhanej banky s guľatým dnom s objemom 0,1 I opatrenej miešadlom sa k 4,0 g (0,0084 mol) produktu z kroku 4 pridalo 20 ml bezvodého dioxánu. K tomu sa pridalo 20 ml 4N roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne a reakcia sa nechala prebiehať, kým neprestal vývoj plynu a reakcia neskončila (približne 1 hodina). Prchavé rozpúšťadlá sa vo vákuu odparili a odparok sa trituroval 50 ml dietyléteru. Pevné látky sa zhromaždili filtráciou a premyli éterom a vysušili, aby sa získalo 2,7 g (výťažok 78 %) svetlohnedej pevnej látky.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad C

Príprava

Br

Krok 1

Br 'CO₂Et

OH

Br

HCI

517/B

K suspenzii 100 g (357 mmol) 3,5-dibrómsalicylaldehydu v 164,8 ml (1,8 mol) acetanhydridu sa pridalo 45 ml (375 mmol) trietylamínu. Reakčný roztok sa cez noc zahrieval pod refluxom pod argónovou atmosférou. Roztok sa ochladil na teplotu miestnosti a vytvorila sa pevná látka. Tmavohnedá reakčná zmes sa trikrát po sebe premyla 300 ml horúceho hexánu a nasýteným vodným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Výsledná pevná látka sa rozpustila v 2 I etylacetátu a premyla vodou. Organická vrstva sa vysušila síranom sodným a odparila, aby sa získala hnedá pevná látka, ktorá sa zhromaždila filtráciou. Pevná látka sa vysušila vo vákuu, aby sa získalo 94,2 g (výťažok 87 %) v podstate čistého 6,8-dibrómkumarínu.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 2

Br

K roztoku 20,0 g (0,066 mol) 6,8-dibrómkumarínu pripraveného v kroku 1 v 100 ml tetrahydrofuránu sa pri teplote -78 °C po kvapkách za miešania pridalo 66 ml 1 M roztoku lítiumbis(trimetylsilyl)amidu v tetrahydrofuráne. Pridávanie sa skončilo za 10 minút. Potom sa reakčná zmes 5 minút miešala, zohriala na teplotu 0 °C a 15 minút miešala. K tomuto roztoku sa v priebehu 1 minúty pridalo 3,95 g kyseliny octovej. Zmes sa ohriala na teplotu miestnosti a prchavé rozpúšťadlá sa odparili vo vákuu. Odparok sa rozpustil v 500 ml hexánov, dvakrát po sebe sa premyl 100 ml nasýteného vodného roztoku hydrogénuhličitanu sodného a vysušil síranom sodným. Organický roztok sa odparil za poskytnutia olejovitej látky, ktorá sa hneď vybrala 400 ml dietyléteru a

517/B za miešania sa pridalo 30 ml 4M roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne a zmes sa 30 minút miešala pri teplote 0 °C. Nadbytok kyseliny chlorovodíkovej sa odparil vo vákuu, suspenzia sa prefiltrovala a filtračný koláč sa premyl dietyléterom. Pevná látka sa vysušila vo vákuu, aby sa získalo 19,9 g požadovaného produktu ako hydrochloridovej soli, solvátu dioxánu.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 3

HCI g laktónu pripraveného v kroku 2 sa rozpustilo v 400 ml absolútneho etanolu a 1 minútu sa nechal prechádzať plynný bezvodý chlorovodík. Reakčná zmes sa 2,5 hodiny miešala pri teplote miestnosti. Chromatografia HPLC s reverznou fázou ukázala skončenie reakcie. Prchavé rozpúšťadlá sa vo vákuu odparili, aby sa získal tmavý odparok. Odparok sa trituroval 500 ml dietyléteru a zmes sa miešala cez noc. Žltohnedá zrazenina sa zhromaždila filtráciou a premyla dietyléterom. Pevná látka sa vysušila vo vákuu, aby sa získalo 15,2 g požadovaného produktu ako hydrochloridovej soli.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 4

517/B

Do plameňom vyžíhanej banky s objemom 0,2 I s guľatým dnom opatrenej magnetickou miešacou tyčinkou sa pod inertnou argónovou atmosférou pridalo 8,1 g (0,030 mol) N-íerc-butyldikarbonát-gly-Nhydroxysukcínimidesteru (Sigma), 50 ml bezvodého dimetylformamidu (Aldrich Súre Seal) a 12 g (0,03 mol) produktu z kroku 3 vysušeného cez noc vo vákuu nad oxidom fosforečným. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu približne 0 °C (kúpeľ ľadu a soli) a pridalo sa 3,03 g (0,030 mol) N-metylmorfolínu a katalytické množstvo 4-(N,N-dimetylamino)pyridínu. Po ohriatí na teplotu miestnosti sa reakcia nechala prebiehať cez noc. Reakčná zmes sa odparila na polotuhú látku a spracovala spôsobom podobným spôsobu v príklade A, krok 3. Prchavé rozpúšťadlá sa z organickej vrstvy odparili vo vákuu pri teplote 55 °C, aby sa získalo 15,7 g (výťažok 93 %) olejovitej látky, ktorá státím stuhla.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 5

HCI

Použitím nasledujúceho spôsobu sa vykonala deprotekcia produktu získaného v kroku 4, aby sa získala hydrochloridová soľ amínu. Do plameňom vyžíhanej banky s guľatým dnom s objemom 0,1 I opatrenej miešadlom sa k 13,0 g (0,0084 mol) produktu z kroku 4 pridalo 40 ml bezvodého dioxánu. Na to sa pridalo 30 ml 4,ON roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne a reakcia sa nechala prebiehať, kým neprestal vývoj plynu a reakcia neskončila (približne 1 hodina). Prchavé rozpúšťadlá sa vo vákuu odparili a odparok sa trituroval 50 ml dietyléteru. Pevné látky sa zhromaždili filtráciou a premyli dietyléterom a vysušili sa, aby sa dostalo 10,6 g (výťažok 93 %) požadovaného produktu.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Príklad D

Príprava

• HCI

Krok 1

Príprava 3-chlór-5-brómsalicylaldehydu

Do banky s objemom 5 I s guľatým dnom opatrenej mechanickou miešacou tyčinkou a hadičkou k prívodu plynu sa pri teplote miestnosti pridalo 495 g (2,46 mol) 3,5-dibrómsalicylaldehydu a kyselina octová, aby sa vytvorila suspenzia. K tejto zmesi sa pomaly pridávalo 183 g (1,05 mol) plynného chlóru, kým sa ľahký nadbytok chlóru nerozpustil. Po skončení pridávania sa nechala reakcia prebiehať cez noc. Vytvorená pevná látka sa znova získala filtráciou a filtrát sa zriedil 2,5 i vody. Zmes sa opatrne 20 minút miešala, produkt sa zhromaždil filtráciou a premyl vodou. Zhromaždené pevné látky sa vysušili vo vákuu, aby sa získalo 475 g (výťažok 82 %) požadovaného 3-chlór-5brómsalicylaldehydu.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 2

Príprava 6-bróm-8-chlórkumarínu

Br

Cl

Do banky s objemom 5 I s guľatým dnom opatrenej mechanickým miešadlom a kondenzátorom sa pridalo 554,1 g (2,35 mol, 1 ekvivalent) 3chlór-5-brómsalicylaldehydu, 1 203 g (11,8 mol, 5 ekvivalentov) acetanhydridu a 237,4 g (2,35 mol, 1 ekvivalent) trietylamínu. Reakčný roztok sa cez noc zahrieval pod refluxom pri teplote 131 až 141 °C. Tmavohnedá reakčná zmes sa ochladila na 50 °C a za miešania sa pridali 2 I ľadu (chladenie v ľadovom kúpeli). Po jednej hodine sa zmes prefiltrovala a filtrát sa zmiešal s 1 I etanolu. K tejto zmesi sa pridalo 300 ml etanolu a reakčná zmes sa 1 hodinu miešala. Vytvorená zrazenina sa zhromaždila filtráciou a trikrát po sebe premyla 1,3 I zmesi vody a etanolu, odparila vo vákuu a vysušila sušiarňou s fluidným lôžkom. Celkom sa izoloval výťažok 563 g (92 %).

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 3

Príprava etylesteru kyseliny 3-amino-3-(2-hydroxy-3-chlór-5-bróm)fenylpropánovej

CO₂Et

OH · _HC|

Br

Cl

517/B

Do banky s objemom 5 I s troma hrdlami opatrenej mechanickým miešadlom sa pridalo 300 g (1,16 mol) 6-bróm-8-chlórkumarínu pripraveného v kroku 2) a 900 ml bezvodého tetrahydrofuránu (Aldrich Súre Seal). Výsledná zmes sa ochladila na teplotu nižšiu ako -45 °C (kúpeľ suchého ľadu a acetónu) a zatiaľ čo sa teplota 0,5 hodiny udržiavala nižšia ako -45 °C, pridalo sa 800 ml 1M roztoku (0,80 mol, 1,2 ekvivalentu) lítiumbis(trimetylsilyl)amidu v tetrahydrofuráne v 0,6 I hexánu. V inej banke s objemom 5 I sa pri teplote -15 °C zmiešalo 2,5 I etanolu a 1 I 4N roztoku kyseliny chlorovodíkovej vdioxáne. Kumarínová reakcia sa prudko prerušila pridaním ochladeného roztoku etanolu a kyseliny chlorovodíkovej. Po 0,5 hodine bola teplota výslednej reakčnej zmesi -8,3 °C. Reakčná zmes sa cez noc udržiavala pri teplote 0 °C, odparila na približne 2,5 I a rozdelila medzi 3 I etylacetátu a 4 I vody. Organická vrstva sa štyrikrát po sebe premyla 1,2 I 0,5 N vodného roztoku kyseliny chlorovodíkovej. pH zhromaždených vodných vrstiev sa upravilo na hodnotu približne 7 prídavkom 10 % vodného roztoku hydroxidu sodného a vrstvy sa extrahovali raz 7 I a trikrát po sebe 2 I dichlórmetánu. Zhromaždené organické vrstvy sa vysušili 900 g síranu horečnatého, prefiltrovali a za miešania sa pridalo 400 ml 4M roztoku kyseliny chlorovodíkovej vdioxáne. Po vytvorení zrazeniny sa pevná látka oddelila filtráciou. Zmes sa odparila na objem 2,5 I, pridalo sa 2,5 I hexánov a zrazenina sa oddelila filtráciou. Filtračný koláč sa premyl zmesou dichlórmetánu a hexánov v pomere 1 : 2, vysušil sa za podtlaku a vo vákuovej sušiarni pri teplote 40 °C, aby sa získalo 251 g (výťažok 60 %) požadovaného produktu.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 5

Príprava

517/B

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila použitím v podstate rovnakého spôsobu a relatívnych množstiev, ako je uvedené pre ich izomér v príklade B, krok 4.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 6

Príprava

HCl

Táto zlúčenina sa pripravila použitím v podstate rovnakého spôsobu a relatívnych množstiev, ako je uvedené pre ich izomér v príklade B, krok 5.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad E

Príprava

• HCl

517/B

Krok 1

Príprava 3-jód-5-chlórsalicylaldehydu

Cl

OH

K roztoku 100 g (0,638 mol) 5-chlórsalicylaldehydu v 400 ml dimetylformamidu sa pridalo 144,0 g (0,641 mol) N-jódsukcínimidu. Reakčná zmes sa miešala 2 dni pri teplote miestnosti. Pridalo sa ďalších 20,0 g Njódsukcínimidu a miešanie pokračovalo ďalšie 2 dni. Reakčná zmes sa zriedila 1 I etylacetátu, premyla 300 ml 0,1 N kyseliny chlorovodíkovej, 300 ml vody, 300 ml 5 % roztoku tiosíranu sodného, 300 ml roztoku chloridu sodného, vysušila síranom horečnatým a odparila do sucha, aby sa získalo 162 g (výťažok 90 %) požadovaného aldehydu ako svetložltej pevnej látky.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 2

Príprava 6-chlór-8-jódkumarínu

Cl

Zmes 100 g (0,354 mol) 3-jód-5-chlórsalicylaldehydu, 300 ml acetanhydridu a 54 ml trietylamínu sa 18 hodín zahrievala pod refluxom. Po ochladení sa požadovaný kumarín vyzrážal ako tmavohnedá kryštalická látka.

517/B

Tá sa prefiltrovala, premyla 200 ml zmesi hexánu a etylacetátu v pomere 4:1a na vzduchu sa vysušila. Výťažok: 60 g (55 %).

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 3

Príprava (R,S)-4-amino-3,4-dihydro-6-chlór-8-jódkumarínhydrochloridu

K roztoku 6,63 g (21,62 mmol) 6-chlór-8-jódkumarínu v 100 ml tetrahydrofuránu sa pri teplote -78 °C pridalo 21,62 ml (21,62 mmol, 1M) lítiumhexametyldisilazanu. Reakčná zmes sa pri tejto teplote miešala 30 minút a potom 1 hodinu pri teplote 0 °C. K reakčnej zmesi sa pridalo 1,3 g (21,62 mmol) kyseliny octovej. Reakčná zmes sa pridala k 300 ml etylacetátu a 200 ml nasýteného roztoku uhličitanu sodného. Organická vrstva sa oddelila, premyla 200 ml roztoku chloridu sodného, vysušila síranom horečnatým a odparila, aby sa získal odparok. Odparok sa pridal k 200 ml bezvodého dietyléteru, a následne sa pridalo 30 ml 4N roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne. Reakčná zmes sa 1 hodinu miešala pri teplote miestnosti, prefiltrovala sa a vysušila vo vákuu, aby sa získalo 4,6 g (výťažok 59 %) požadovaného produktu, ako práškovitej látky (chromatografia HPLC s reverznou fázou: Rf 6,8 minút, gradient rozpúšťadiel 10 % acetonitril až 90 % acetonitril v priebehu 15 minút, potom až 100 % acetonitril v priebehu ďalších 6 minút, voda i acetonitril obsahovali 0,1 % kyseliny trifluóroctovej, proteín - peptidová kolóna Vydac C₁₈. rýchlosť prúdenia 2 ml/min., merané pri 254 nm).

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 4

Príprava (R,S)-etyl-3-amino-3-(5-chlór-2-hydroxy-3-jód)-fenylpropionáthydrochlorid

Cl ‘COjEt OH · HCI

Do roztoku 22,0 g (61,09 mmol) 4-amino-3,4-dihydro-6-chlór-8jódkumarínhydrochloridu v 250 ml etanolu sa za udržiavania teploty reakčnej zmesi v rozmedzí 0 až 10 °C nechal prebublávať plynný chlorovodík až do nasýtenia. Po 6 hodinách pod refluxom sa väčšina rozpúšťadla oddestilovala. Ochladený odparok sa pridal k bezvodému dietyléteru a miešal sa 2 hodiny. Spočiatku vzniknutá látka charakteru gumy sa premenila na kryštalickú látku. Kryštalický produkt sa prefiltroval a vysušil, aby sa získalo 20 g (výťažok 81 %) požadovaného produktu ako šedo-bielej kryštalickej práškovitej látky (R_f: 52 minút, podmienky rovnaké ako v kroku 3).

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 5

Príprava (R.S)-etyl 3-(N-di-ŕerc-butyldikarbonát-gly)-amino-3-(5-chlór-2-hydroxy3-jód)fenylpropionátu co^t .OH ci

517/B

Zmes 2,16 g (12,31 mmol) N-di-ŕerc-butyldikarbonát-gly, 1,67 g (12,31 mmol) 1-hydroxybenzotriazolhydrátu, 2,36 g (12,31 mmol) 1-(3dimetylaminopropyl)-3-etylkarbodiimidhydrochloridu a 50 ml dimetylformamidu sa miešala 1 hodinu pri teplote 0 °C. K reakčnej zmesi sa pridalo 5,0 g (12,31 mmol) etyl-3-amino-3-(5-chlór-2-hydroxy-3-jód)propionáthydrochloridu a následne 3,5 ml trietylamínu. Reakčná zmes sa 18 hodín miešala pri teplote miestnosti. Dimetylformamid sa odparil vo vákuu a odparok sa rozdelil medzi 300 ml etylacetátu a 200 ml roztoku hydrogénuhličitanu sodného. Organická vrstva sa premyla 100 ml 1N kyseliny chlorovodíkovej, 200 ml roztoku chloridu sodného, vysušila síranom horečnatým a odparila, aby sa získalo 6 g (výťažok 93 %) požadovaného produktu ako pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 6

Príprava (R,S)-etyl-3-(N-gly)-amino-3-(5-chlór-2-hydroxy-3-jód)fenylpropionáthydrochloridu

• HCI ml 4N roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne sa pri teplote 0 °C pridalo k 6,0 g (11,39 mmol) etyl-3-(N-di-ŕerc-butyldikarbonát-gly)amino-3-(5chlór-2-hydroxy-3-jód)propionátu a miešalo sa 3 hodiny pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa odparila a po pridaní 100 ml toluénu ešte raz odparila. Získaný odparok sa suspendoval v dietyléteri, prefiltroval sa a vysušil, aby sa získalo 5,0 g (výťažok 95 %) požadovaného produktu ako kryštalickej práškovitej látky (chromatografia HPLC s reverznou fázou: R_f: 8,3 minút, podmienky rovnaké ako v kroku 3).

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Príklad F

Príprava

Br • HCl

Krok 1

Príprava 3-jód-5-brómsalicylaldehydu

Do banky s objemom 500 ml s guľatým dnom opatrenej magnetickou miešacou tyčinkou sa k roztoku 20,0 g (0,1 mol) 5-brómsalicylaldehydu a 17 g (0,1 mol) jodidu draselného v 150 ml acetonitrilu a 50 ml vody pridalo 23 g (0,1 mol) chlóramínu T. Zmes sa nechala 1 hodinu reagovať. Reakčná zmes sa rozdelila medzi 200 ml 10 % kyseliny chlorovodíkovej a etylacetát. Organická vrstva sa vysušila síranom sodným, prefiltrovala a odparila vo vákuu. K odparku sa pridali hexány a reakčná zmes sa 15 minút zahrievala pri teplote 50 °C. Nerozpustná látka sa oddelila filtráciou. Filtrát sa odparil vo vákuu, aby sa získalo 26 g kanárikovo žltého 3-jód-5-brómsalicylaldehydu.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 2

COjEt

OH • HCl

517/B

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila použitím v podstate rovnakého spôsobu ako v príklade E, kroky 2 až 6, pričom v kroku 2 sa ekvivalentné množstvo produktu z kroku 1, 3-jód-5-chlórsalicyladehydu nahradilo 1,3-jód-5brómsalicylaldehydom.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad H

Príprava

HO

• HCI

Krok 1

Do banky s objemom 2 I s guľatým dnom a troma hrdlami opatrenej mechanickým miešadlom, Claisenovým nástavcom, dávkovacím lievikom, refluxným kondenzátorom a termočlánkom sa vnieslo 375 ml etanolu a 357 ml deionizovanej vody. Do reakčnej banky sa pridalo 125,04 g (1,39 mol) 1,3diamino-2-hydroxypropánu (Aldrich) a všetko sa miešalo do rozpustenia. Dávkovacím lievikom sa pri teplote v rozmedzí 25 až 33 °C v priebehu 35 minút po kvapkách pridávalo 84 ml (1,39 mol) sírouhlíka, aby sa získala mliečno biela zmes. Teplota sa udržiavala pomocou ľadového kúpeľa. Reakčná zmes sa pri teplote 73,4 °C 2 hodiny refluxovala, aby sa získal žltý roztok. Reakčná zmes sa ochladila pomocou ľadového kúpeľa na teplotu 25 °C a po kvapkách sa pridávalo 84 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej, zatiaľ čo sa teplota udržiavala v rozmedzí 25 až 26 °C. Reakčná zmes sa 21 hodín refluxovala pri teplote 78,4 °C. Reakčný roztok sa ochladil na teplotu 2 °C a produkt sa zhromaždil vákuovou filtráciou. Biela pevná látka sa trikrát po sebe premyla 50 ml zmesi etanolu a vody v pomere 1 : 1 ochladenej ľadovým kúpeľom a

517/B vysušila vo vákuu pri teplote 40 °C, aby sa získalo 63,75 g (výťažok 34,7 %) 5hydroxytetrahydropyrimidín-2-tiónu ako bielej pevnej látky.

MS a NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 2

Do banky s objemom 2 I s guľatým dnom opatrenej mechanickým miešadlom a termočlánkom sa pridalo 95 g (0,72 mol) 5hydroxytetrahydropyrimidín-2-tiónu pripraveného v kroku 1, 570 ml absolútneho etanolu a 45 ml (0,72 mol) metyljodidu. Reakčná zmes sa refluxovala 5 hodín pri teplote 78 °C a potom sa ochladila na teplotu miestnosti. Reakčná zmes sa odparila vo vákuu, aby sa získalo 194,92 g bielej pevnej látky. Biela pevná látka sa triturovala trikrát po sebe 500 ml dietyléteru a vo vákuu vysušila, aby sa získalo 188,22 g (výťažok 95,4 %) 2-metyltioéter-5-hydroxytetrahydropyrimidínhydrojodidu ako bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 3

Do banky s objemom 2 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrenej refluxným kondenzátorom, mechanickým miešadlom a statickou dusíkovou atmosférou sa pridalo 150,81 g (0,55 mol) 2-metyltioéteru 5hydroxypyrimidínhydrojodidu, 530 ml dichlórmetánu, 53 ml dimetylacetamidu a 76,7 ml (0,55 mol) trietylamínu. Zmes sa ochladila ľadovým kúpeľom a pri teplote 4 °C sa pridalo 120,12 g (0,55 mol) di-terc-butyldikarbonátu. Reakčná zmes sa zahrievala 18 hodín pri teplote 42,5 °C, aby sa získal svetložltý roztok. Reakčný roztok sa premiestnil do deliaceho lievika s objemom 2 I a trikrát sa po sebe premyl 200 ml deionizovanej vody, vysušil síranom horečnatým, prefiltroval a odparil vo vákuu, aby sa získalo 134,6 g (99,35 %) di-ŕercbutyldikarbonát-2-metyltioéteru 5-hydroxypyrimidínu ako svetložltej viskóznej olejovitej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 4

50,3 g (0,204 mol)· di-ŕerc-butyldikarbonát-2-metyltioéteru 5hydroxypyrimidínu, 25,0 g (0,1625 mol) kyseliny 3-amino-5-hydroxybenzoovej (Aust. J. Chem., 34, 6, 1319 - 1324 (1981)) a 50 ml bezvodého N,Ndimetylacetamidu sa zahrievalo za miešania 2 dni pri teplote 100 °C. Vznikla suspenzia zrazeniny. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu miestnosti a zrazenina sa odfiltrovala, premyla acetonitrilom, potom dietyléterom a vysušila. Táto pevná látka sa suspendovala vo vode a okyslila koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou za vzniku roztoku. Tento sa zmrazil a lyofilizoval, aby sa vyťažilo 14,4 g požadovaného produktu ako bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad I

Príprava

Krok 1

Príprava Reformantského reakčného činidla

Br-Zn

COj-t-Bu

Banka objemu 4 I opatrená kondenzátorom, teplomerom a mechanickým miešadlom sa naplnila 180,0 g (2,76 mol, veľkosť častíc 0,147 až 0,542 mm) kovového zinku a 1,25 I tetrahydrofuránu. Za miešania sa injekčnou striekačkou

517/B pridalo 4,74 ml (0,05 mol) 1,2-dibrómetánu (alternatívne sa môže nahradiť 0,1 ekvivalentom trimetylsilylchloridu pri teplote miestnosti na 1 hodinu). Po premytí inertným plynom (tri cykly zmesi dusíka a vákua) sa suspenzia zinku v tetrahydrofuráne zahrievala pod refluxom pri teplote 65 °C a pri tejto teplote sa udržiavala 1 hodinu. Pred pridaním 488 g (369 ml, 2,5 mol) v priebehu 1,5 hodiny ŕerc-butylbrómacetátu injekčnou striekačkou s objemom 50 ml a injekčnou pumpou (kvapačka s rýchlosťou 4,1 ml/min.) sa zmes ochladila na teplotu 50 °C. Počas pridávania sa reakčná zmes udržiavala pri teplote 50 °C ± 5 °C. Po skončení pridávania sa reakčná zmes nechala 1 hodinu miešať pri teplote 50 °C. Následne sa zmes nechala ochladiť na teplotu 25 °C a vzniknutá zrazenina sa nechala usadiť. Matečný roztok tetrahydrofuránu sa dekantoval do banky s objemom 2 I s guľatým dnom použitím hrubého filtra a čiastočného transferu vákuom (20 mm Hg, t.j. 2,6664 kPa). To oddelilo zo zmesi približne 65 % tetrahydrofuránu. Pridalo sa 800 ml 1-metyl-2-pyrolidinónu a miešanie pokračovalo 5 minút. Reakčná zmes sa môže prefiltrovať kvôli odstráneniu zvyšného zinku. Analýza ukázala titer požadovaného Reformantského reakčného činidla 1,57 M s molámym výťažkom 94 %. Alternatívne sa môže pevné reakčné činidlo oddeliť filtráciou z pôvodnej reakčnej zmesi. Koláč sa môže premývať tetrahydrofuránom, kým sa získava biela pevná látka a vysuší sa pod dusíkovou atmosférou, aby sa získal požadovaný produkt ako monosolvát tetrahydrofuránu, ktorý sa môže dlhšiu dobu uchovávať pri teplote - 20 °C (vysušený). Bežné výťažky sú v rozmedzí 85 až 90 %.

Krok 2

2A Príprava

517/B

K roztoku 11,46 g (60 mmol) 3,5-dichlórsalicylaldehydu v 40 ml dimetylformamidu sa pri teplote miestnosti pridalo 8,82 g (60 mmol) uhličitanu draselného (prášok, vysušený v sušiarni vo vákuu pri teplote 100 °C), aby sa vytvorila svetložltá suspenzia. Za udržiavania teploty kúpeľa na 20 °C sa potom pridalo 7,64 g (61 mmol) čistého metoxyetoxymetylchloridu. Potom sa zmes miešala 6 hodín pri teplote 22 °C a pridalo sa 0,3 g (2,4 mmol) metoxyetoxymetylchloridu. Zmes sa miešala ďalšiu 0,5 hodiny a reakčná zmes sa vliala do 200 ml studenej vody, aby sa vyzrážal produkt. Suspenzia sa prefiltrovala tlakovým filtrom a koláč sa dvakrát po sebe premyl 50 ml vody a vysušil sa pod atmosférou zmesi dusíka a vákua, aby sa získalo 14,94 g (výťažok 89 %) produktu ako bielo-šedej pevnej látky.

'H NMR (CDCb, TMS): 3,37 (s, 3H), 3,54 až 3,56 (m, 2H), 3,91 až 3,93 (m, 2H), 5,30 (s, 2H), 7,63 (d, 1H), 7,73 (d, 1H), 10,30 (s, 1H).

¹³C NMR (CDCb, TMS) d (ppm): 59,03, 70,11, 99,57, 126,60, 129,57, 130,81, 132,07, 135,36, 154,66, 188,30.

DSC: 48,24 °C (endo 90,51 J/g).

Mikroanalýza pre C11H12CI2O4 (v %):

Vypočítané: C 47,30 H 4,33 Cl 25,40

Nájdené: C 47,15 H 4,26 Cl 25,16

2B Príprava

Banka s objemom 1 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrená mechanickým miešadlom a dávkovacím lievikom sa naplnila 35,0 g (0,125 mol)

517/B produktu z kroku 2A a následne sa pridalo 200 ml tetrahydrofuránu. Roztok sa miešal pri teplote 22 °C a naraz sa pridalo 17,20 g (0,125 mol) (S)fenylglycinolu. Po 30 minútach pri teplote 22 °C sa pridalo 20 g síranu horečnatého. Zmes sa 1 hodinu miešala pri teplote 22 ’C a prefiltrovala sa na hrubozrnnom filtri. Filtrát sa odparil za zníženého tlaku. Žiadne ďalšie čistenie sa nevykonávalo a surový imín sa priamo použil v kondenzačnej reakcii, krok 2C.

2C Príprava

Banka s objemom 1 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrená mechanickým miešadlom a dávkovacím lievikom sa pod dusíkovou atmosférou naplnila 91,3 g (0,275 mol) pevného reakčného činidla vyrobeného v kroku 1 a 200 ml N-metylpyrolidinónu. Potom sa roztok ochladil na teplotu -10 ’C a miešal sa pri frekvencii otáčok 350 za minútu. Pod dusíkovou atmosférou sa pripravil roztok imínu (pripravený v kroku 2B) v N-metylpyrolidinóne a potom, zatiaľ čo sa teplota udržiavala pri -5 ’C (teplota plášťa -10 ’C), sa v priebehu 20 minút pridal k vyššie uvedenej reakčnej zmesi. Po skončení pridávania sa zmes miešala ďalšiu 1,5 hodiny pri teplote -8 ’C a 1 hodinu pri teplote -5 ’C. Po ochladení na teplotu -10 ’C sa v priebehu 10 minút pridal roztok 8,1 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej v 200 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho. Pridalo sa 200 ml metyl-terc-butyléteru a zmes sa 15 minút miešala frekvenciou otáčok 200 za minútu pri teplote 23 ’C. Miešanie sa skončilo a vrstvy sa oddelili. Vodná vrstva sa extrahovala 100 ml metyl-terc-butyléteru. Dve organické vrstvy sa spojili, postupne premyli 100 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho, 100 ml vody a 100 ml roztoku chloridu sodného. Roztok sa vysušil 30 g síranu horečnatého, prefiltroval a odparil, aby sa získalo 66,3 g

517/B oranžovej olejovitej látky (státím stuhne) obsahujúcej požadovaný produkt ako jeden diastereoizomér (overený protónovou a uhlíkovou NMR). Vzorka na analýzu sa očistila rekryštalizáciou z heptánu, aby sa získal produkt ako šedo-biela pevná látka.

Protónové a uhlíkové spektrá NMR a IČ spektrá boli zhodné s požadovanou štruktúrou. [a]°₂5 = +8,7° (c = 1,057, metanol).

Mikroanalýza pre C₂₅H₃₃CI₂NO6 (v %):
Vypočítané:	C 58,77	H 6,47	N 2,72	Cl 13,78
Nájdené:	C 58,22	H 6,54	N 2,70	Cl 13,66
Krok 3
Príprava			CO₂Ht	SO₃H 1
		X-	.OH	ή
		xX Cl	e	M
		XI	1 ch₃

3A

Opláštený reaktor s objemom 1 I s troma hrdlami opatrený mechanickým miešadlom sa naplnil roztokom 17,40 g (0,033 mol (teoreticky)) surového esteru pripraveného v kroku 2 a 250 ml etanolu. Roztok sa ochladil na teplotu 0 ’C a naraz sa pridalo 14,63 g (0,033 mol) octanu olovičitého. Po 2 hodinách sa pridalo 30 ml 15 % roztoku hydroxidu sodného a etanol sa oddelil za zníženého tlaku. Pridalo sa ďalších 100 ml 15 % roztoku hydroxidu sodného a zmes sa extrahovala dvakrát po sebe 100 ml metyl-ŕerc-butyléteru, dvakrát po sebe premyla 100 ml vody a 50 ml roztoku chloridu sodného, vysušila síranom sodným, prefiltrovala cez celit a odparila za zníženého tlaku, aby sa získalo 12,46 g oranžovo olejovitej látky. Olejovitá látka pri chromatografii na tenkej vrstve je homogénna a použila sa bez ďalšieho čistenia.

517/B

3Β

Olejovitá látka pripravená- spôsobom 3A sa zriedila 30 ml etanolu a pridalo sa 8,18 g (0,043 mol, 1,3 ekvivalentu) kyseliny p-toluénsulfónovej. Roztok sa zahrieval 8 hodín pod refluxom, ochladil na teplotu miestnosti a za zníženého tlaku sa odparil. Odparok sa spracoval s 20 ml tetrahydrofuránu a zahrieval pod refluxom, aby sa vytvoril roztok. Roztok sa ochladil na teplotu miestnosti a zlúčenina vykryštalizovala. Pridalo sa 30 ml heptánu a 10 ml tetrahydrofuránu, aby sa vytvorila tekutá suspenzia, ktorá sa prefiltrovala. Koláč sa premyl 40 ml zmesi tetrahydrofuránu a heptánu v pomere 1 : 1 a 2 hodiny sa vákuovo sušil na tlakovom filtri pod dusíkovou atmosférou, aby sa získalo 7,40 g bielej pevnej látky.

Protónové a uhlíkové NMR a IČ spektrá boli zhodné s požadovaným produktom ako v podstate jedným enantiomérom.

Mikroanalýza pre C18H21CI2NO6S . 0,25 C4H8O (v %):

Vypočítané:	C 48,73	H 4,95	N 2,99	Cl 15,14
Nájdené:	C 48,91	H 4,95	N 2,90	Cl 14,95
Krok 4
Príprava

Banka s objemom 500 ml s guľatým dnom opatrená magnetickou miešacou tyčinkou a prívodom plynného dusíka sa naplnila 21,7 g (0,065 mol) voľnou bázou produktu vyrobeného v kroku 3, 17,7 g (0,065 mol) N-ŕercbutyldikarbonát-gly-N-hydroxysukcínimidesteru a 200 ml dimetylformamidu. Reakčná zmes sa 3,25 hodiny miešala pod dusíkovou atmosférou pri teplote

517/B miestnosti a vytvoril sa svetlooranžový roztok. Reakčná zmes sa vliala do 1,2 I ľadovo chladného etylacetátu. Organický roztok sa premyl 250 ml 1M roztoku kyseliny chlorovodíkovej a potom 500 ml roztoku chloridu sodného, vysušil síranom horečnatým a odparil za zníženého tlaku takmer do sucha, aby sa získala olejovitá látka, ktorá sa následne vysušila pri teplote 50 °C, aby sa získalo 28,12 g (výťažok 99 %) produktu ako bezfarebnej olejovitej látky. Matečné kryštály sa pripravili zo zmesi etylacetátu a hexánov. Približne 28 g produktu sa rozpustilo v 35 ml etylacetátu a 125 ml hexánov. Roztok sa naočkoval matečnými kryštálmi a vytvorila sa zrazenina. Pevné látky sa prefiltrovali a vysušili cez noc vo vákuu pri teplote 55 °C, aby sa vyťažilo 27,0 g (výťažok 95 % bezfarebnej pevnej látky).

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 5

Príprava

27,0 g (0,062 mol) glycínamidu chráneného di-terc-butyldikarbonátom pripraveného v kroku 4 sa cez noc vysušilo peletami oxidu fosforečného a hydroxidu sodného. Pevná látka sa rozpustila v 40 ml dioxánu a roztok sa ochladil na teplotu 0 °C. Pridal sa ekvivalentný objem 4N roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne (0,062 mol) a reakcia sa nechala 2 hodiny prebiehať. V tomto okamihu bola konverzia (chromatografia HPĽC s reverznou fázou) 80 %. Reakčná zmes sa v priebehu 4 hodín nechala ohriať na teplotu miestnosti. Reakčná zmes sa pri teplote 40 °C odparila na penu, ktorá sa triturovala 200 ml dietyléteru. Biela pevná látka, ktorá sa vytvorila, sa prefiltrovala a vysušila oxidom fosforečným, aby sa vyťažilo 20,4 g (izolovaný výťažok 88,5 %)

517/B požadovanej zlúčeniny etylesteru glycín-p-aminokyseliny, ako hydrochloridovej soli.

MS a ’H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad J

Príprava

• HCI

Krok 1

Príprava

Pripravilo sa 129,42 g (0,4 mol) 3-bróm-5-chlórsalicylaldehydu chráneného metoxyetoxymetylom podľa spôsobu z príkladu I, krok 2A. 3,5dichlórsalicylaldehyd sa nahradil ekvivalentným množstvom 3-bróm-5chlórsalicylaldehydu, ktorým sa naplnila banka s objemom 2 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrená mechanickým miešadlom a následne sa pridalo 640 ml tetrahydrofuránu a 54,86 g (0,4 mol) (S)-fenylgiycinolu. Po 30 minútach pri teplote 30 °C sa pridalo 80 g síranu horečnatého. Zmes sa 1 hodinu miešala pri teplote 22 °C a prefiltrovala sa na hrubozrnnom filtre. Filtrát sa odparil za zníženého tlaku, aby sa získalo 180,0 g svetložltej olejovitej látky obsahujúcej

517/B požadovaný imin. Žiadne ďalšie čistenie sa nevykonávalo a surový imin sa priamo použil v kondenzačnej reakcii, krok 2.

Mikroanalýza pre Ci9H₂iBrCINO₄ (v %):

Vypočítané:	C 51,54	H 4,78	N 3,16	Br 18,04	Cl 8,00
Nájdené:	C 50,22	H 4,94	N 2,93	Br 17,15	Cl 7,56
Krok 2
Príprava

V banke s objemom 5 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrenej mechanickým miešadlom sa pod dusíkovou atmosférou rozpustilo 332,0 g (0,8 mol) reakčného činidla vyrobeného v príklade 1, krok 1, v 660 ml Nmetylpyrolidinónu. Potom sa roztok ochladil na teplotu -10 °C. Pod dusíkovou atmosférou sa pripravil roztok imínu (pripraveného v kroku 1) v 320 ml Nmetylpyrolidinónu a potom, zatiaľ čo sa teplota udržiavala pri -5 °C, sa v priebehu 30 minút pridával k vyššie uvedenej reakčnej zmesi. Po skončení pridávania sa zmes miešala pri teplote -8 ^eC ďalšiu 1 hodinu a pri teplote -5 °C 2 hodiny, a potom sa ochladila na teplotu -10 °C. V priebehu 10 minút sa pridala zmes 30 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej a 720 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho. Pridalo sa 760 ml metyl-íerc-butyléteru a zmes sa 30 minút miešala pri teplote 23 °C. Miešanie sa skončilo a vrstvy sa oddelili. Vodná vrstva sa extrahovala 320 ml metyl-terc-butyléteru. Dve organické vrstvy sa spojili, postupne premyli 320 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho, 320 ml deionizovanej vody a 320 ml roztoku chloridu sodného. Roztok sa vysušil 60 g síranu horečnatého, prefiltroval a odparil, aby sa získalo 221,0 g žltej olejovitej látky obsahujúcej požadovaný produkt ako

517/B jeden diastereoizomér, ako sa stanovilo protónovou NMR.

DSC: 211,80 °C (endo. 72,56 J/g), 228,4 °C (98,23 J/g).
Mikroanalýza pre C25H33BrCINO₆ (v %):
Vypočítané:	C 53,72 H 5,95	N 2,50	Br 14,29	Cl 6,33
Nájdené:	C 52,11 H 6,09	N 2,34	Br 12,84	C: 6,33
Krok 3
Príprava			SOaH 1
	I	OH	Ô
	M	Z ·

		Br	1 ch₃

Banka s objemom 3 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrená mechanickým miešadlom sa pod dusíkovou atmosférou naplnila roztokom asi 111 g surového esteru pripraveného v kroku 2 v 1 500 ml etanolu. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu 0 °C a v jednej porcii sa pridalo 88,67 g (0,2 mol) octanu olovičitého. Reakčná zmes sa miešala 3 hodiny pri teplote 0 “C a potom sa k reakčnej zmesi s teplotou nižšou ako 5 ’C pridalo 150 ml 15 % vodného roztoku hydroxidu sodného. Metanol sa na rotačnej odparke odparil za zníženého tlaku. Pridalo sa ďalších 150 ml 15 % vodného roztoku hydroxidu sodného a reakčná zmes sa extrahovala trikrát po sebe 300 ml etylacetátu a dvakrát po sebe sa premyla 100 ml deionizovanej vody a dvakrát po sebe 100 ml roztoku chloridu sodného a vysušila sa 30 g bezvodého síranu horečnatého. Potom sa prefiltrovala cez celit a odparila za zníženého tlaku, aby sa získalo 103 g požadovaného produktu ako červenej olejovitej látky.

517/B

Krok 4

Príprava

Cl c

Br .OH · HC1

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila podľa spôsobu použitého v príklade 1, krok 4 a krok 5, s nahradením ekvivalentného množstva produktu z kroku 3 v príklade 1, krok 4. MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad K

Alternatívna príprava zlúčeniny z príkladu J

Krok 1: Príprava

COjEt .OH

Br

K 50,0 g (139,2 mmol) produktu z príkladu B, krok 3 a 33,5 g (398,3 mmol) hydrogénuhličitanu sodného sa pridalo 500 ml dichlórmetánu a 335 ml vody. Zmes sa 10 minút miešala pri teplote miestnosti. V priebehu 20 minút sa za rýchleho miešania pridával roztok 38,0 g (222,8 mmol) benzylchlórmravčanu v 380 ml dichlórmetánu. Po 50 minútach sa reakčná zmes vpravila do deliaceho lievika a organická vrstva sa zhromaždila. Vodná fáza sa premyla 170 ml dichlórmetánu. Spojené organické vrstvy sa vysušili síranom

517/B horečnatým a odparili vo vákuu. Výsledná pevná látka charakteru gumy sa triturovala hexánom a zhromaždila filtráciou. Žltohnedá pevná látka sa vo vákuu vysušila, aby sa získalo 61,2 g (výťažok 96 %). Táto látka sa podrobila chromatografii HPLC s reverznou fázou použitím chirálnej kolóny, aby sa získal každý z enantiomérov v čistej forme. Použila sa kolóna Whelk-0 (R,R), veľkosť častíc 10 μηη, s použitím mobilnej fázy zmesi heptánu a etanolu v pomere 90 : 10. Stanovila sa optická čistota > 98 % s použitím analytickej chromatografie HPLC s použitím podobnej kolóny a rozpúšťacích podmienok. ¹H NMR bola zhodná s navrhovanou štruktúrou.

Krok 2

K roztoku 48,5 g (106,2 mmol) zlúčeniny získanej v kroku 1 v 450 ml dichlórmetánu sa kanylou pridalo 25,5 g (127,4 mmol) trimetylsilyljodidu v 100 ml dichlórmetánu. Oranžový roztok sa miešal 1 hodinu pri teplote miestnosti. Po kvapkách sa pridalo 20,6 ml (509,7 mmol) metanolu a roztok sa miešal 15 minút. Reakčný roztok sa odparil vo vákuu, aby sa získala oranžová olejovitá látka. Odparok sa rozpustil v 500 ml metyl-ŕerc-butyléteru a extrahoval 318 ml 1N roztoku kyseliny chlorovodíkovej a raz 200 ml vody a raz 100 ml vody. Vodné extrakty sa spätne premyli 100 ml metyl-ŕerc-butyléteru. K vodnému roztoku sa po malých častiach pridalo 40,1 g (478 mmol) hydrogenuhličitanu sodného. Zásaditá vodná zmes sa extrahovala raz 1 I a dvakrát 200 ml metylŕerc-butyléteru. Spojený organický roztok sa premyl roztokom chloridu sodného a odparil vo vákuu, aby sa získalo 23,3 g (výťažok 68 %) požadovaného produktu.

¹H NMR bola zhodná s navrhovanou štruktúrou.

517/B

Krok 3

Príprava

K roztoku 23,3 g (72,1 mmol) produktu z kroku 2 v 200 ml dimetylformamidu sa pridalo 17,9 g (65,9 mmol) N-di-terc-butyldikarbonátglycínN-hydroxysukcínimidesteru. Reakčná zmes sa miešala 20 hodín pri teplote miestnosti. Zmes sa vliala do 1,2 I etylacetátu a dvakrát po sebe premyla 250 ml 1M kyseliny chlorovodíkovej, dvakrát po sebe 250 ml nasýteného roztoku hydrogénuhličitanu sodného a dvakrát po sebe 250 mi roztoku chloridu sodného. Roztok sa vysušil síranom horečnatým a odparil, aby sa získalo 32,0 g (výťažok 100 %) požadovaného produktu.

Analýza pre Ci8H₂₄BrCIN₂O6 (v %):

Vypočítané: C 45,06 H 5,04 N 5,84

Nájdené: C 45,17 H 5,14 N 6,12 ¹H NMR bola zhodná s požadovanou štruktúrou.

Krok 4

HCl

517/B

K roztoku 31,9 g (66,5 mmol) produktu z kroku 3 v 205 ml absolútneho etanolu sa pridalo 111 ml (332,4 mmol) 3M etanolického roztoku kyseliny chlorovodíkovej. Reakčný roztok sa 30 minút zahrieval pri teplote 58 °C. Roztok sa ochladil a odparil vo vákuu. Odparok sa rozpustil v 250 ml etylacetátu a miešal 2 hodiny pri teplote 0 °C. Biela zrazenina sa zhromaždila filtráciou a premyla chladným etylacetátom. Pevná látka sa vysušila vo vákuu, aby sa získalo 23,5 g (výťažok 85 %) požadovaného produktu.

Analýza pre Ci3H₁₆BrCIN₂O4 + 1,0 HCI (v %):

Vypočítané: C37.53 H 4,12 N 6,73

Nájdené: C 37,29 H 4,06 N 6,68 ¹H NMR bola zhodná s požadovanou štruktúrou.

Priklad L

Príprava

COnEt .OH • HCI

Br

Cl

Krok 1

Príprava

Br

Cl

517/B

K roztoku 35,0 g (0,15 mol) 3-chlór-5-brómsalicylaldehydu v 175 ml dimetylformamidu sa pri teplote miestnosti pridalo 22,1 g (0,16 mol) uhličitanu draselného (prášok, vysušený v sušiarni vo vákuu pri teplote 100 °C), aby sa získala svetložltá suspenzia. Potom sa za udržiavania teploty kúpeľa pridalo 25,0 g (0,2 mol) metoxyetoxymetylchloridu (čistého). Potom sa zmes miešala 6 hodín pri teplote 22 °C a vliala sa do 1 200 ml deionizovanej vody, aby sa vyzrážal produkt. Suspenzia sa prefiltrovala tlakovým filtrom a koláč sa dvakrát po sebe premyl 400 ml deionizovanej vody a vysušil sa pod atmosférou zmesi dusíka a vákua, aby sa získalo 46,0 g (výťažok 95 %) produktu ako šedo-bielej pevnej látky.

¹H NMR (CDCI₃, TMS): 3,35 (s, 3H), 3,54 až 3,56 (m, 2H), 3,91 až 3,93 (m, 2H), 5,30 (s, 2H), 7,77 (d, 1H), 7,85 (d, 1H), 10,30 (s, 1H).

¹³C NMR (CDCb, TMS) (ppm): 59,05, 70,11, 71,49, 99,50, 117,93, 129,69, 129,78, 132,37, 138,14, 155,12, 188,22.

DSC: 48,24 °C (endo 90,51 J/g).

Mikroanalýza pre CnHi2BrCIO4 (v %): Vypočítané: C 40,82 H 3,74 Cl 10,95

Nájdené: C 40,64 H 3,48 Cl 10,99

Br 24,69

Br 24,67

Krok 2

Príprava

517/B

Do banky s objemom 500 ml s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrenej mechanickým miešadlom sa pridalo 32,35 g (0,1 mol) produktu z kroku 1 a následne 160 ml tetrahydrofuránu a 13,71 g (0,1 mol) (S)fenylglycinol. Po 30 minútach pri teplote 22 °C sa pridalo 20 g síranu horečnatého. Zmes sa 1 hodinu miešala pri teplote 22 °C a prefiltrovala sa na hrubom filtri. Filtrát sa odparil za zníženého tlaku, aby sa získalo 48,0 g svetložltej olejovitej látky obsahujúcej požadovaný imín. Žiadne ďalšie čistenie sa nevykonávalo a surový produkt sa priamo použil v ďalšom reakčnom kroku.

Mikroanalýza pre C^bhiBrCINOí (v %):

Vypočítané: C 51,54 Nájdené: C 51,52

Krok 3

Príprava

H 4,78

H 5,02

N 3,16 N 2,82

Br 18,04

Br 16,31

Cl 8,00 Cl 7,61

V banke s objemom 5 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrenej mechanickým miešadlom sa pod dusíkovou atmosférou rozpustilo 332 g (0,8 mol) reakčného činidla vyrobeného v príklade I, krok 1, v 660 ml Nmetylpyrolidinónu. Roztok sa ochladil na teplotu -10 ^eC. Pod dusíkovou atmosférou sa pripravil roztok imínu (pripraveného v kroku 2) v 320 ml Nmetylpyrolidinónu a potom, zatiaľ čo sa teplota udržiavala pri -5 °C, sa v priebehu 30 minút pridal k vyššie uvedenej reakčnej zmesi. Po skončení pridávania sa zmes miešala ďalšiu 1 hodinu a ochladila na teplotu -10 °C. V priebehu 10 minút sa pridala zmes 30 ml koncentrovanej kyseliny

517/B chlorovodíkovej a 720 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho. Pridalo sa 760 ml metyl-ŕerc-butyléteru a zmes sa 1 hodinu miešala pri teplote 23 °C. Miešanie sa skončilo a vrstvy sa oddelili. Vodná vrstva sa extrahovala 320 ml metyl-ŕerc-butyléteru. Dve organické vrstvy sa spojili, postupne premyli 320 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho, 320 ml deionizovanej vody a 320 ml roztoku chloridu sodného. Roztok sa vysušil 60 g síranu horečnatého, prefiltroval a odparil, aby sa získalo 228 g žltého oleja obsahujúceho požadovaný produkt ako jeden diastereoizomér.

DSC: 227,54 °C (endo 61,63 J/g). Mikroanalýza pre C₂5H33BrCINO6 (v %):

Vypočítané: C 53,72 H 5,95

Nájdené: C 53,80 H 6,45

N 2,50 Br 14,29 Cl 6,33

N 2,23 Br 12,85 Cl 6,12

Krok 4

Príprava

Banka s objemom 3 I s troma hrdlami a s guľatým dnom opatrená mechanickým miešadlom sa pod dusíkovou atmosférou naplnila roztokom asi 111 g surového esteru pripraveného v kroku 3 v 1 500 ml etanolu. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu 0 °C a v jednej porcii sa pridalo 88,67 g (0,2 mol) octanu olovičitého. Reakčná zmes sa miešala 3 hodiny pri teplote 0 ’C a potom sa k reakčnej zmesi s teplotou nižšou ako 5 °C pridalo 150 ml 15 % vodného roztoku hydroxidu sodného. Etanol sa odparil na rotačnej odparke za zníženého tlaku. Pridalo sa ďalších 600 ml 15 % vodného roztoku hydroxidu

517/B sodného a reakčná zmes sa extrahovala dvakrát po sebe 300 ml etylacetátu a dvakrát po sebe 200 ml metyl-terc-butyléteru a dvakrát po sebe 200 ml etylacetátu. Organické vrstvy sa spojili a dvakrát po sebe sa premyli 200 ml deionizovanej vody a dvakrát po sebe 100 ml roztoku chloridu sodného a vysušili sa 30 g bezvodého síranu horečnatého. Potom sa roztok prefiltroval cez celit a odparil za zníženého tlaku, aby sa získalo 96 g požadovaného produktu ako oranžovej olejovitej látky, ktorá sa použila v ďalšom kroku bez ďalšieho čistenia.

DSC: 233,60 °C (endo 67,85 J/g). Mikroanalýza pre C24H29BrCINOs(v %):

Vypočítané:	C 54,71	H 5,54	N 2,65	Br 15,16	Cl 6,72
Nájdené:	C 52,12	H 5,40	N 2,47	Br 14,77	Cl 6,48

Krok 5

Príprava

Asi 94 g surového produktu z kroku 4 sa rozpustilo v 180 ml absolútneho etanolu a pridalo sa 50,0 g (0,26 mol) monohydrátu kyseliny p-toluénsulfónovej. Potom sa reakčná zmes zahrievala 8 hodín pod refluxom, potom sa rozpúšťadlo odparilo za zníženého tlaku. Pevný odparok sa pridal k 100 ml tetrahydrofuránu a potom sa tetrahydrofurán odstránil za zníženého tlaku. Odparok sa rozpustil v 500 ml etylacetátu a ochladil na teplotu asi 5 °C. Pevná látka sa prefiltrovala a dvakrát po sebe premyla 50 ml heptánu, aby sa získala biela pevná látka. Pevná látka sa vysušila na vzduchu, aby sa získalo 38 g bielej pevnej látky ako jeden izomér.

517/B ¹H NMR (CDCb, TMS) (ppm): 1,12 (t, 3H), 2,29 (s, 3H), 3,0 (m, 2H), 4,05 (q, 2H), 4,88 (t, 1H), 7,11 (d, 2H), 7,48 (d, 2H), 7,55 (d, 1H), 7,68 (d, 1H), 8,35 (široký s, 3H).

¹³C NMR (CDCb, TMS) (ppm): 13,82, 20,75, 37,13, 45,59, 60,59, 110,63, 122,47, 125,44, 127,87, 128,06, 129,51, 131,95, 137,77, 145,33, 150,14, 168,98.

DSC: 69,86 ’C (end. 406,5 J/g), 165,72 ’C (end. 62,27 J/g), 211,24 °C (exo. 20,56 J/g).

[a]°25 = +4,2’ (c = 0,960, metanol).

IČ: (MIR) (cm'¹): 2922, 1726, 1621, 1591, 1494, 1471, 1413, 1376, 1324, 1286, 1237, 1207.

Mikroanalýza pre C₁₅H₂iBrCINO₆S (v %):
Vypočítané: 6,48	C 43,69	H 4,27 N 2,83	Br 16,15	Cl 7,16 S
Nájdené: 6,54 Krok 6	C 43,40	H 4,24 N 2,73	Br 16,40	Cl 7,20 S
Príprava		COjEf
		Ä	•HCI

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila podľa spôsobov opísaných v príklade I, krok 4 a krok 5, kde sa nahradí ekvivalentné množstvo medziproduktu pripravené v kroku 5 ako voľná báza v príklade I, krok 4.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Príklad M

Príprava

H

N

‘CO2=t

OH

Cl •HCI

Krok 1

Príprava 3-jód-5-chlórsalicylaldehydu

K roztoku 100 g (0,638 mol) 5-chlórsalicylaldehydu v 400 ml dimetylformamidu sa pridalo 144,0 g (0,641 molu) N-jódsukcínimidu. Reakčná zmes sa miešala 2 dni pri teplote miestnosti. Pridalo sa ďalších 20 g Njódsukcínimidu a miešanie pokračovalo ďalšie 2 dni. Reakčná zmes sa zriedila 1 I etylacetátu, premyla 300 ml 0,1 N kyseliny chlorovodíkovej, 300 ml vody, 300 ml 5 % roztoku tiosíranu sodného, 300 ml roztoku chloridu sodného, vysušila síranom horečnatým a odparila do sucha, aby sa získalo 162 g (výťažok 90 %) požadovaného aldehydu ako svetložltej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 2

Príprava 2-O-metoxyetoxymetyl-3-jód-5-chlórsalicylaldehydu

K roztoku 84,74 g (0,30 mol) 3-jód-5-chlórsalicylaldehydu v 200 ml dimetylformamidu sa pri teplote 20 °C pridalo 41,4 g (0,30 mol) uhličitanu draselného. Vytvorila sa žltá suspenzia a za udržiavania reakčnej teploty sa pridalo 38,2 g (0,305 mol) metoxyetoxymetylchloridu. Po 2 hodinách sa pridalo ďalších 1,5 g metoxyetoxymetylchloridu. Potom, čo sa miešala 1 hodinu, sa reakčná zmes vliala do zmesi vody a ľadu a miešala. Vytvorila sa zrazenina, ktorá sa prefiltrovala a vysušila vo vákuu, aby sa získalo 95 g (výťažok 85 %)

517/B požadovaného chráneného aldehydu.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 3

Príprava

K roztoku 41,5 g (0,112 mol) 2-O-metoxyetoxymetyl-3-jód-5-chlórsaIicylaldehydu v 200 ml tetrahydrofuránu sa pri teplote miestnosti pridalo 15,37 g (0,112 mol) (S)-fenylglycinolu. Po 1 hodine miešania sa pridalo 16 g síranu horečnatého a miešanie pokračovalo 2 hodiny. Reakčná zmes sa prefiltrovala a filtrát sa odparil a 2 hodiny sušil vo vákuu, aby sa získal požadovaný medziprodukt, imín. Banka s dvoma hrdlami a s guľatým dnom sa naplnila 81,8 g (0,2464 mol) Reformantského reakčného činidla z príkladu I, krok 1 a 300 ml N-metylpyrolidónu a zmes sa miešala pri teplote -10 °C. Zatiaľ čo sa teplota udržiavala pri -10 °C, pridal sa pomaly roztok imínu v 100 ml N-metylpyrolidónu. Zmes sa udržiavala 2 hodiny pri tejto teplote a 1 hodinu pri teplote -5 °C. Po ochladení reakčnej zmesi na teplotu -10 °C sa pridal roztok 16 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej v 200 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho. Pridalo sa 500 ml dietyléteru a zmes sa miešala 2 hodiny pri teplote miestnosti. Éterová vrstva sa oddelila a vodná vrstva sa ďalej extrahovala 300 ml dietyléteru. Spojené éterové vrstvy sa premyli 200 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho, 200 ml vody a 200 ml roztoku chloridu sodného, vysušili sa síranom horečnatým a odparili, aby sa získalo 61,0 g (výťažok 90 %) olejovitej látky.

’H NMR ukázala, že požadovaná štruktúra bola v podstate jeden diastereoizomér a MS bola zhodná požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 4

Príprava

H2I

SO₃H ch₃

Roztok 48,85 g (80,61 mmol) surového esteru pripraveného v kroku 3 sa rozpustil v 500 ml etanolu a ochladil sa na teplotu 0 °C. Pridalo sa 35,71 g (80,61 mmol) octanu olovičitého. Po 3 hodinách sa k reakčnej zmesi pridalo 73 ml 15 % roztoku hydroxidu sodného. Väčšina etanolu sa odparila za zníženého tlaku. K odparku sa pridalo 200 ml 15 % roztoku hydroxidu sodného, ktorý sa potom extrahoval 400 ml dietyléteru. Éterová vrstva sa premyla 100 ml vody 100 ml roztoku chloridu sodného, vysušila sa a odparila sa, aby sa získala oranžová olejovitá látka. Olejovitá látka sa rozpustila v 100 ml etanolu a pridalo sa 19,9 g kyseliny p-toluénsulfónovej. Roztok sa zahrieval 8 hodín pod refluxom a odparil sa za zníženého tlaku. Odparok sa zriedil 60 ml tetrahydrofuránu, zahrieval sa pod refluxom a ochladil sa. Zrazenina sa prefiltrovala, premyla sa 300 ml zmesi hexánu a tetrahydrofuránu v pomere 1:1a vysušila sa, aby sa získal požadovaný produkt.

¹H NMR a MS boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 5 (S)-etyl-3-(N-di-ŕerc-butyldikarbonát-gly)-amino-3-(S)-(5-chlór-2-hydroxy-3jód)fenylpropionát

K zmesi 9,4 g (34,51 mmol) di-terc-butyldikarbonát-gly-O-sukcinátu a 17,0 g (31,38 mmol) soli kyseliny p-toluénsulfónovej s etyl-3-(S)-amino-3-(5chlór-2-hydroxy-3-jód)propionátom v 200 ml dimetylformamidu sa pridalo 4,8 ml trietylamínu. Reakčná zmes sa miešala 18 hodín pri teplote miestnosti. Dimetylformamid sa odparil vo vákuu a odparok sa rozdelil medzi 600 ml

517/B etylacetátu a 100 ml zriedenej kyseliny chlorovodíkovej. Organická vrstva sa premyla 200 ml roztoku hydrogénuhličitanu sodného, 200 ml roztoku chloridu sodného, vysušila síranom horečnatým a odparila, aby sa získalo 14,2 g (výťažok 86 %) požadovaného produktu ako pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 6 (S)-etyl-3-(N-gly)-amino-3-(5-chlór-2-hydroxy-3-jód)fenylpropionáthydrochlorid

K 37,20 g (70,62 mmol) etyl-[3-(S)-(N-di-ŕerc-butyldikarbonát-gly)-amino3-(5-chlór-2-hydroxy-3-jód)fenylpropionátu sa pri teplote 0 °C pridalo 70 ml 4N roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne a 3 hodiny sa miešalo pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa odparila a po pridaní 100 ml toluénu znova odparila. Získaný odparok sa suspendoval v dietyléteri, prefiltroval a vysušil, aby sa získalo 32,0 g (výťažok 98 %) produktu ako kryštalického prášku.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad N

Príprava

NH

COjEt ,OH • HCI

Br

517/B

Krok 1

Príprava

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu I, krok 2A, s nahradením 3,5-dichlórsalicylaldehydu ekvivalentným množstvom 2hydroxy-3,5-dibrómbenzaldehydu. Výťažok 88 %, svetložltá pevná látka, t.t.: 46 až 47 °C. R_f = 0,6 (zmes etylacetátu a hexánu v pomere 1 : 1 obj.).

¹H NMR (CDCb): d 3,37 (s, 3H), 3,56 (m, 2H), 3,92 (m, 2H), 5,29 (s, 2H), 7,91 (d, 1H, J = 2,4 Hz), 7,94 (d, 1 H, J = 2,4 Hz), 10,27 (s, 1H).

FAB-MS m/z 367 (M⁺).

HR-MS vypočítané pre C₁₁H₁2Br₂O<: 367,9083 nájdené: 367,9077

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

2B a krok 2C, s nahradením ekvivalentného množstva zlúčeniny z kroku 1 v príklade I, krok 2B.

517/B

Výťažok 90 %, žltá pevná látka, t.t.: 57 až 59 °C.

Rf = 0,46 (zmes etylacetátu a hexánu v pomere 1 : 1 obj.).

¹H NMR (CDCI₃): d 1,45 (s, 9H), 2,1 (široký, 1H, zameniteľný), 2,51 (d, 1H, J, = 9,9 Hz, J₂ = 15,3 Hz), 2,66 (d, 1H, J1 = 4,2 Hz, J₂ = 15,3 Hz), 3,02 (široký, 1H, zameniteľný), 3,39 (s, 3H), 3,58 - 3,62 (m, 4H), 3,81 (m, 1H), 3,93 (m, 2H), 4,63 (dd, 1H, J = 4,2 Hz), 5,15 (s, 2H), 7,17 - 7,25 (m, 6H), 7,49 (d, 1H).

FAB-MS m/z: 602 (M+H).

HR-MS vypočítané pre C₂5H34NBr₂0e: 602,0753 nájdené: 602,0749

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 3

Príprava

Vyššie uvedená zlúčenina (soľ kyseliny p-toluénsulfónovej) sa pripravila spôsobom podľa príkladu I, krok 3, s nahradením ekvivalentného množstva produktu pripraveného v kroku 2 v príklade I, krok 3A.

Výťažok 62 %, biela pevná látka.

¹H NMR (DMSO-de): d 1,09 (t, 3H, J = 7,2 Hz), 2,27 (s, 3H), 2,97 (dd, 2H, J, = 3,0 Hz, J₂ = 7,2 Hz), 4,02 (q, 2H, J = 7,2 Hz), 4,87 (t, 1H, J = 7,2 Hz), 7,08 (d, 2H, J = 4,8 Hz), 7,45 (m, 3H), 7,57 (d, 1H, J = 2,4 Hz), 8,2 (široký, 3H).

FAB-MS m/z: 365 (M+H).

HR-MS vypočítané pre CnHi4Br₂O₃: 365,9340

517/B nájdené: 365,9311

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 4

Príprava

HCl

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu I, krok 4, s nahradením zlúčeniny pripravenej v kroku 3. Výsledný medziprodukt chránený di-ŕerc-butyldikarbonátom sa previedol na požadovanú zlúčeninu použitím spôsobu z príkladu I, krok 5.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad P

Príprava

HCl

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu I s nahradením 3,5-dichlórsalicylaldehydu v príklade I, krok 2A, ekvivalentným množstvom 3-jód-5-brómsalicylaldehydu pripraveným v príklade F, krok 1.

517/B

Príklad 1

Trifluóracetátová soľ kyseliny (±)-3-bróm-5-chlór-2-hydroxy-P-[/2-([(3-hydroxy-5[(1,4,5,6-tetrahydro-5-hydroxy-2-pyrimidinyl)amino]fenyl)karbonyl]amino)acetyl/aminojbenzénpropánovej

Príprava

Pri teplote ľadového kúpeľa sa k 0,4 g (0,0014 mol) produktu z príkladu H, 0,58 g (0,0014 mol) produktu z príkladu B, 0,142 g (0,0014 mol) trietylamínu, 17 mg 4-(N,N-dimetylaminopyridínu) a 4 ml bezvodého N.N-dimetylacetamidu pridalo 0,268 g (0,0014 mol) 1-(3-dimetylaminopropyl)-3etylkarbodiimidhydrochloridu. Reakcia sa miešala cez noc pri teplote miestnosti. Výsledný esterový medziprodukt sa izoloval preparatívnou chromatografiou HPLC s reverznou fázou. K tomuto esteru sa v 10 ml vody a 5 ml acetonitrilu pridalo 580 mg (0,0138 mol) hydroxidu lítneho. Po tom, čo sa miešalo 1 hodinu pri teplote miestnosti, sa pH znížilo na hodnotu 2 kyselinou trifluóroctovou a produkt sa čistil preparatívnou chromatografiou HPLC s reverznou fázou, aby sa získalo (po lyofilizácii) 230 mg produktu ako bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Príklad 2

Príprava

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu 1, s nahradením produktu z príkladu B ekvivalentným množstvom produktu z príkladu A. Výťažok po lyofilizácii bol 320 mg bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad 3

Príprava

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu 1, s nahradením produktu z príkladu B ekvivalentným množstvom produktu z príkladu F. Výťažok po lyofilizácii bol 180 mg bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Príklad 4

Príprava

O

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu 1, s nahradením produktu z príkladu B ekvivalentným množstvom produktu z príkladu D. Výťažok po lyofilizácii bol 180 mg bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad 5

Príprava

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu 1, s nahradením produktu z príkladu B ekvivalentným množstvom produktu z príkladu E. Výťažok po lyofilizácii bol 250 mg bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad 6

Príprava

517/B

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu 1, s nahradením produktu z príkladu B ekvivalentným množstvom produktu z príkladu C. Výťažok po lyofilizácii bol 220 mg bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad 7

Príprava

V plameňom vyžíhanej banke sa pod dusíkovou atmosférou pri teplote ľadového kúpeľa k 7,8 g (0,027 mol) produktu z príkladu H rozpustenému v 50 ml bezvodého N, N-dimetylacetamid u pomaly pridávalo 3,7 g (0,027 mol) izobutylchlórmravčanu a následne 2,73 g (0,027 mol) N-metylmorfolínu. Roztok sa miešal 15 minút pri teplote ľadového kúpeľa. Potom sa k reakčnej zmesi pri teplote ľadového kúpeľa pridalo 10,0 g (0,024 mol) produktu z príkladu L a následne 2,43 g (0,024 mol) N-metylmorfolínu. Potom sa reakcia miešala cez noc pri teplote miestnosti. Výsledný esterový medziprodukt sa izoloval preparatívnou chromatografiou HPLC s reverznou fázou. K tomuto esteru v 60 ml vody a 30 ml acetonitrilu sa pridalo 10 g (0,238 mol) hydroxidu lítneho. Reakčná zmes sa miešala 1 hodinu pri teplote miestnosti. Potom sa pH znížilo

517/B na hodnotu 2 kyselinou trifluóroctovou. Produkt sa čistil preparatívnou chromatografiou s reverznou fázou, aby sa získalo (po lyofilizácii) 9,7 g požadovaného produktu ako bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad 8

Monohydrát monohydrochloridu kyseliny (S)-3,5-dichlór-2-hydroxy-p-[/2-([(3hydroxy-5-[(1,4,5,6-tetrahydro-5-hydroxy-2-pyrimidinyl)amino]fenyl)karbonyl]amino)acetyl/amino]benzénpropánovej

Príprava

• HCI

Krok A

K 9,92 g (0,0345 mol) produktu z príkladu H rozpustenému v 200 ml bezvodého Ν,Ν-dimetylacetamidu sa pridá 4,0 ml (0,0362 mol) Nmetylmorfolínu. Reakčná zmes sa ochladila na teplotu -5 °C (kúpeľ soli a ľadu), v priebehu jednej minúty sa pridalo 4,48 ml (4,713 g, 0,0345 mol) izobutylchlórmravčanu a reakčná zmes sa miešala 12 minút pri teplote ľadového kúpeľa. K reakčnej zmesi sa potom pri teplote ľadového kúpeľa pridalo 11,15 g (0,030 mol) produktu z príkladu I a následne 4,0 ml (0,0362 mol) N-metylmorfolínu. Reakčná zmes sa nechala ohriať na teplotu miestnosti a dôjsť do konca, potom sa pri teplote 50 °C odparila vo vákuu, aby sa získal tmavý odparok. Odparok sa rozpustil v približne 50 ml zmesi acetonitrilu s vodou. Hodnota pH sa upravila na kyslú stranu pridaním malého množstva

517/B kyseliny trifluóroctovej. Odparok sa umiestnil na kolónu 10 x 500 cm C-18 (veľkosť častíc 50 pm) a izoloval sa ester požadovaného produktu (plán rozpúšťadiel: 100 % voda + 0,05 % kyseliny trifluóroctovej až zmes vody s 0,05 % kyseliny trifluóroctovej a acetonitrilu s 0,05 % kyseliny trifluóroctovej v pomere 30 : 70 v priebehu 1 hodiny, rýchlosť 100 ml/min, plán rozpúšťadiel začal po vymytí čela rozpúšťadlom). Čistením preparatívnou HPLC chromatografiou s reverznou fázou sa po lyofilizácii získalo 10,5 g (50 %) bielej pevnej látky.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok B

Približne 11 g produktu vyrobeného v kroku A sa rozpustilo v zmesi vody a dioxánu a pH roztoku sa upravilo pridaním 2,5N roztokom hydroxidu sodného na hodnotu približne 11,5 (pH meter). Reakčná zmes sa miešala pri teplote miestnosti. pH sa opakovane znova upravilo na hodnotu > 11 ďalším prídavkom bázy. Po 2 až 3 hodinách bola konverzia esteru na kyselinu chromatografiou HPLC s reverznou fázou uznaná za skončenú. pH reakčnej zmesi sa upravilo na hodnotu približne 6 a z roztoku sa vyzrážala viskózna olejovitá látka. Olejovitá látka sa izolovala dekantáciou a premyla 200 ml horúcej vody. Výsledná vodná zmes sa nechala ochladiť a pevná látka sa zhromaždila filtráciou, aby sa po lyofilizácii z roztoku kyseliny chlorovodíkovej získalo 2,6 g vyššie uvedenej zlúčeniny. Odparok, ktorým bola tmavá viskózna olejovitá látka, sa spracoval s horúcou vodou, aby sa ochladením (po lyofilizácii z roztoku kyseliny chlorovodíkovej) získalo 4,12 g žltohnedého prášku.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad 9

Trifluóracetátová soľ kyseliny (S)-3-bróm-5-chlór-2-hydroxy-p-[/2-([(3-hydroxy5-[(1,4,5,6-tetrahydro-5-hydroxy-2-pyrimidinyl)amino]fenyl)karbonyl]amino)acetyl/aminojbenzénpropánovej

517/B

Krok 1: Príprava

K suspenzii 1,0 g (2,4 mmol) produktu z príkladu J, 0,75 g (2,6 mmol) produktu z príkladu H a 40 mg 4-dimetylaminopyridínu v 10 ml N,Ndimetylacetamidu sa pridalo 0,24 g (2,4 mmol) trietylamínu. Zmes sa miešala 15 minút pri teplote miestnosti a pridalo sa 0,60 g (3,1 mmol) 1-(3dimetylaminopropyl)-3-etylkarbodiimidhydrochloridu. Reakčná zmes sa miešala cez noc pri teplote miestnosti. Zmes sa odparila vo vákuu a čistila chromatografiou HPLC s reverznou fázou (východiskový gradient rozpúšťadiel zmesi vody s kyselinou trifluóroctovou a acetonitrilu v pomere 90 : 10, retenčný čas 22 minút), aby sa získalo 1,6 g (výťažok 52 %) požadovaného produktu.

MS a ¹H NMR boli zhodné s navrhovanou štruktúrou.

Krok 2

K roztoku 800 mg (1,2 mmol) esteru vyrobeného v kroku 1 v 7 ml roztoku acetonitrilu a vody v pomere 1 : 4 sa pridalo 148 mg (6,2 mmol) hydroxidu lítneho. Reakčná zmes sa miešala 2 hodiny pri teplote miestnosti. Pridalo sa

517/B

0,71 ml (9,2 mmol) kyseliny trifluóroctovej a táto zmes sa čistila chromatografiou HPLC s reverznou fázou (východiskový gradient rozpúšťadiel zmes vody s kyselinou trifluóroctovou a acetonitrilu v pomere 95 : 5, retenčný čas 24 minút), aby sa získalo 860 mg (výťažok 83 %) požadovaného produktu. Analýza pre C22H23BrCIN5O₇ + 1,7 TFA (v %):

Vypočítané: C 39,18 H 3,20 N 8,99

Nájdené: C 39,11 H 3,17 N 9,07.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Krok 3

Príprava hydrochloridovej soli

Produkt z kroku 2 sa rozpustil vo vhodnom rozpúšťadle (zmes vody a acetonitrilu) a tento roztok sa pomaly nechal prejsť iónomeničovou kolónou BioRad AG2-8X (forma chloridu, 0,038 až 0,074 mm, > 5 ekvivalentov). Lyofilizácia poskytla požadovaný produkt ako hydrochloridovú soľ.

Príklad 10

Príprava

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila spôsobom podľa príkladu 8 s nahradením produktu z príkladu I v príklade 8, kroku A produktom z príkladu N. Produkt sa izoloval preparatívnou chromatografiou HPLC s reverznou fázou a lyofilizoval, aby sa získal požadovaný produkt ako trifluóracetátová soľ.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

517/B

Príklad 11

Príprava

O

HO

CQjH

OH

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila vpodstate spôsobmi podľa príkladu 8 s nahradením produktu z príkladu I v príklade 8, kroku A produktom z príkladu M. Produkt sa izoloval preparatívnou chromatografiou HPLC s reverznou fázou a lyofilizoval, aby sa získal požadovaný produkt ako trifluóracetátová soľ.

MS a ¹H NMR boli zhodné s požadovanou štruktúrou.

Príklad 12

Príprava

HO

CQzH

OH

Vyššie uvedená zlúčenina sa pripravila použitím spôsobov podľa príkladu 8 s nahradením produktu z príkladu I v príklade 8, kroku A produktom z príkladu P. Produkt sa izoloval preparatívnou chromatografiou HPLC s reverznou fázou a lyofilizoval, aby sa získal požadovaný produkt ako trifluóracetátová soľ.

517/B

Príklad 13

Príprava

COOH

OH

Príprava 2-O-(metoxyetoxymetyl)-3,5-díjódsalicylaldehydu

K roztoku 50,0 g (0,134 mol) 3,5-dijódsalicylaldehydu v 150 ml dimetylformamidu sa pri teplote 20 °C pridalo 18,5 g (0,134 mol) uhličitanu draselného. To malo za následok žltú suspenziu a za udržiavania reakčnej teploty sa pridalo 15,8 ml (0,134 mol) metoxyetoxymetylchloridu. Po tom, čo sa miešala ďalšiu hodinu, sa reakčná zmes vliala do ľadovej vody a miešala. Vytvorila sa zrazenina, prefiltrovala sa a vo vákuu vysušila, aby sa získalo 61 g (výťažok 99 %) požadovaného chráneného aldehydu.

¹H NMR bola zhodná s požadovanou štruktúrou.

517/B

Krok 2

Príprava

K roztoku 41,5 g (0,112 mol) 2-O-metoxyetoxymetyl-3,5dijódsalicylaldehydu v 150 ml tetrahydrofuránu sa pri teplote miestnosti pridalo 17,9 g (0,13 mol) (S)-fenylglycinolu. Po 1 hodine miešania sa pridalo 20,7 g síranu horečnatého a miešanie pokračovalo 2 hodiny. Reakčná zmes sa prefiltrovala a filtrát sa odparil a 2 hodiny sušil vo vákuu. Banka s dvoma hrdlami a s guľatým dnom sa naplnila 96 g (0,289 mol) Reformantského reakčného činidla a 250 ml N-metylpyrolidónu a zmes sa miešala pri teplote -10 °C. Zatiaľ čo sa teplota udržiavala pri -10 °C, pridalo sa pomaly 100 ml roztoku iminu v N-metylpyrolidóne. Zmes sa udržiavala 2 hodiny pri tejto teplote a 1 hodinu pri teplote -5 °C. Po ochladení reakčnej zmesi na teplotu -10 °C sa pridal roztok 16 ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej v 200 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho. Pridalo sa 500 ml dietyléteru a zmes sa 2 hodiny miešala pri teplote miestnosti. Éterová vrstva sa oddelila a vodná vrstva sa ďalej extrahovala 300 ml dietyléteru. Spojené éterové vrstvy sa premyli 200 ml nasýteného roztoku chloridu amónneho, 200 ml vody a 200 ml roztoku chloridu sodného, vysušili sa síranom horečnatým a odparili, aby sa získalo 90,0 g (výťažok 99 %) olejovitej látky.

NMR ukázala požadovanú štruktúru a jeden diastereoizomér.

517/B

Krok 3

Príprava

14,0 g (20,1 mmol) surového esteru z kroku 2 sa rozpustilo v 100 ml etanolu a ochladilo sa na teplotu 0 °C. V jednej dávke sa pridalo 9,20 g (20,75 mmol) octanu olovičitého. Po 3 hodinách sa k reakčnej zmesi pridalo 73 ml 15 % roztoku hydroxidu sodného. Väčšina etanolu sa odparila za zníženého tlaku. K odparku sa pridalo 200 ml 15 % roztoku hydroxidu sodného, ktorý sa potom extrahoval 400 ml dietyléteru. Éterová vrstva sa premyla 100 ml vody, 100 ml roztoku chloridu sodného, vysušila sa a odparila sa, aby sa získala oranžová olejovitá látka. Tá sa rozpustila v 100 ml etanolu a pridalo sa 6,08 g kyseliny p-toluénsulfónovej. Roztok sa zahrieval 8 hodín pod refluxom a za zníženého tlaku sa odparil. Odparok sa zriedil 60 ml tetrahydrofuránu, zahrieval sa pod refluxom a ochladil sa. Pri skladovaní sa nevytvorila žiadna zrazenina. Reakčná zmes sa odparila a čistila sa s preparatívnou chromatografiou HPLC, aby sa získala aminokyselina ako soľ kyseliny p-toluénsulfónovej. Získaná pevná látka sa rozpustila v etanole a nasýtila plynným chlorovodíkom. Reakčná zmes sa 6 hodín zahrievala pod refluxom. Reakčná zmes sa odparila, aby sa získalo 12,47 g požadovanej aminokyseliny ako soli kyseliny ptoluénsulfónovej.

517/B

Krok 4

Príprava etyl-[3-(N-di-ŕerc-butyldikarbonát-gly)amino-3-(S)-(3,5-dijód-2hydroxyfenyl)propionátu]

K zmesi 7,48 g (27,04 mmol) di-ŕerc-butyldikarbonát-gly-O-sukcinátu a 12,47 g (27,04 mmol) soli kyseliny p-toluénsulfónovej a etyl-[3-(S)-amino-3(3,5-dijód-2-hydroxyfenyl)propionátom] v 100 ml dimetylformamidu sa pridalo 3,8 ml trietylamínu. Reakčná zmes sa 18 hodín miešala pri teplote miestnosti. Dimetylformamid sa odparil vo vákuu a odparok sa rozdelil medzi 600 ml etylacetátu a 100 ml zriedenej kyseliny chlorovodíkovej. Organická vrstva sa premyla 200 ml roztoku hydrogénuhličitanu sodného, 200 ml roztoku chloridu sodného, vysušila síranom horečnatým a odparila, aby sa získalo 17,0 g (výťažok 96 %) požadovaného produktu ako pevnej látky.

¹H NMR bola zhodná s požadovaným produktom.

Krok 5

Príprava etyl-[3-(N-gly)amino-3-(3,5-dijód-2-hydroxyfenyl)propionát]hydrochloridu

517/B

K 40 ml 4N roztoku kyseliny chlorovodíkovej v dioxáne sa pri teplote 0 °C pridalo 17,0 g (25,97 mmol) 3-(S)-(N-di-ŕerc-butyldikarbonát-gly)amino-3-(S)(3,5-dijód-2-hydroxyfenyl)propionátu a reakčná zmes sa miešala 3 hodiny pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa odparila a po pridaní 100 ml toluénu znova odparila. Získaný odparok sa vysušil, aby sa získalo 8,0 g (výťažok 56 %) produktu ako kryštalického prášku.

¹H NMR je zhodná s požadovaným produktom.

Krok 6

Roztok 3,74 g (12,98 mmol) kyseliny m-(5-hydroxypyrimidino)hipurovej v 25 ml dimetylacetamidu sa zahrieval, kým sa všetka látka nerozpustila. Ten sa potom ochladil na teplotu 0 °C a v jedinej dávke sa pridalo 1,68 ml izobutylchlórmravčanu a následne 1,45 ml N-metylmorfolínu. Po 10 minútach sa v jedinej dávke pridalo 6,0 g (10,82 mmol) etyl-[3-(N-gly)amino-3-(3,5-dijód2-hydroxyfenyl)propionát]hydrochloridu a následne 1,45 ml N-metylmorfolínu. Reakčná zmes miešala 18 hodín pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa odparila, odparok sa rozpustil v 20 ml zmesi tetrahydrofuránu a vody v pomere 1:1a podrobil sa chromatografii (reverzná fáza, v priebehu 60 minút, zmes vody a acetonitrilu v pomere 95 : 5 až zmes vody a acetonitrilu s obsahom kyseliny trifluóroctovej 0,1 % v pomere 30 : 70). Spojené frakcie sa odparili. Odparok sa rozpustil v zmesi acetonitrilu a vody a pridával sa hydroxid lítny, kým sa pH nepreviedlo na zásaditú stranu. Roztok sa miešal 2 hodiny. Reakčná zmes sa odparila a čistila spôsobom uvedeným vyššie, chromatografiou HPLC, aby sa získala požadovaná kyselina ako trifluóracetátová soľ. Trifluóracetátová soľ sa previedla na zodpovedajúcu hydrochloridovú soľ prejdením iónomeničovou kolónou a následnou lyofilizáciou.

¹H NMR bola zhodná s požadovaným produktom.

517/B

Príklady 14 až 18

Zlúčeniny všeobecných vzorcov VII, VIII, IX, XIII a XIV a ich izoméry sa môžu pripraviť na tomto mieste uvedeným spôsobom s nahradením príslušných východiskových látok a reakčných činidiel, ako bude zrejmé priemernému odborníkovi v odbore.

Účinnosť zlúčenín podľa tohto vynálezu sa testovala ďalej uvedenými skúškami. Výsledky testovania v skúškach sú zhrnuté v tabuľke 1.

Adhézne skúšky s vitronektínom

Materiály

Ľudský receptor pre vitronektín sa izoloval z ľudskej placenty, ako bolo vyššie opísané (Pytela a kol., Methods in Enzymology, 144, 475 - 489 (1987)). Ľudský vitronektín sa izoloval z čerstvo zmrazenej plazmy, ako bolo vyššie opísané (Yatohgo a kol., Celí structure and function, 13, 281 - 292 (1988)). Ľudský biotinylovaný vitronektín sa pripravil kondenzáciou NHS-biotínu získaného od spoločnosti Pierce Chemical Company (Rockford, II) s izolovaným vitronektínom, ako bolo opísané skôr (Charo a kol., J. Biol. Chem., 266, 3, 1415 - 1421 (1991)). Testovací pufor, tablety substrátu POD a BSA akosti RIA sa získali od Sigma (St. Louis, MO). Antibiotínová protilátka sa získala od Calbiochem (La Jolla, CA). Mikrotitračné platne Linbro sa získali od Flow Labs (McLean, VA). Reakčné činidlo ADP sa získalo od Sigma (St. Louis, MO).

Spôsoby

Receptorové skúšky s pevnou fázou

Toto skúšanie je v podstate zhodné s skôr publikovaným (Niiya a kol., Blood, 70, 475 - 483 (1987)). Čistený ľudský receptor pre vitronektín (α_νβ₃) v roztoku chloridu sodného pufrovanom TRIS-pufrom obsahujúcim 1,0 mM

517/B

Ca⁺⁺, Mg⁺⁺ a Mn⁺⁺ s hodnotou pH = 7,4 (TBS⁺⁺⁺) sa zriedil zo zásobných roztokov na obsah 1,0 g/ml. Zriedený receptor sa hneď preniesol na mikrotitračné platne Libro v množstve 100 μΙ na jamku (100 ng receptoru/jamka). Platne sa uzatvorili a inkubovali pri teplote 4 °C cez noc, aby sa umožnila väzba receptoru na jamky. Všetky zvyšné kroky sa vykonali pri teplote miestnosti. Testovacie platne sa vyprázdnili a pridalo sa 200 μ11 % BSA akosti RIA vTBS⁺⁺⁺ (TBS⁺⁺⁺/BSA), aby sa blokovali exponované plastové povrchy. Po 2 hodinách kultivácie sa testovacie platne premyli TBS⁺⁺⁺ s použitím premývača dosky s 96 jamkami. Logaritmickým sériovým riedením testovanej zlúčeniny a kontrol sa vyrobil východiskový roztok v zásobnej koncentrácii 2 mM s použitím 2 nM biotinylovaného vitronektínu v TBS⁺⁺⁺/BSA ako riedidla. Toto predmiešanie značeného Ugandu s testovaným (alebo kontrolným) ligandom a postupný prenos alikvotných 50 μΙ na testovaciu platňu sa vykonalo automatom CETUS Propette, konečná koncentrácia značeného ligandu bola 1 nM a najvyššia koncentrácia testovanej zlúčeniny bola 1,0 x 10⁴M. Po kompetícii trvajúcej 2 hodiny sa všetky jamky premyli premývačom dosky, ako sa uvádza vyššie. Antibiotínová kozia protilátka značená chrenovou peroxidázou očistenou od afinity sa zriedila 1 : 3 000 v TBS⁺⁺⁺/BSA a do každej jamky sa pridalo 125 μΙ. Po 30 minútach sa platne premyli a inkubovali substrátom OPD/H₂O v 100 mM/Ι citrátového pufra s hodnotou pH = 5,0. Platňa sa detegovala detektorom pre mikrotitračnú platňu pri vlnovej dĺžke 450 nm a pri dosiahnutí hodnoty absorbancie kontrolných jamôk s maximálnou väzbou približne 1,0 sa zaznamenala konečná A450 pre analýzu. Údaje sa analyzovali použitím programu makro napísaného na použitie s programom EXCEL. Pre dvojitú koncentráciu sa stanovila priemerná hodnota, štandardná odchýlka a % CV. Priemerné hodnoty A450 sa normalizovali na priemernú hodnotu zo 4 kontrol s maximálnou väzbou (bez pridania kompetítora) ako B-MAX. Normalizované hodnoty sa podrobili štvorparametrovej algoritmickej aproximácii krivky (Rodbar a kol., Int. Atomic Energy Agency, Viedeň, str. 469 (1977)), zostavenej v semilogaritmickom meradle a vypočítaná koncentrácia zodpovedajúca 50 % inhibícii maximálnej väzby biotinylovaného vitronektínu (IC50) a zodpovedajúce R² sa zaznamenali pre zlúčeniny prejavujúce väčšiu

517/B ako 50 % inhibíciu v najväčšej testovanej koncentrácii, alebo sa zaznamená IC₅o, ktorá je väčšia ako najvyššia testovaná koncentrácia. Kyselina β-[/2-([5[(aminoiminometyl)amino]-1-oxopentyl]amino)-1-oxoetyl/amino]-3-pyridínpropánová (USSN 08/375 338, príklad 1), ktorá je potenciálnym antagonistom α_νβ3 (ICso v rozmedzí 3 až 10 nM), bola na každej platni obsiahnutá ako pozitívna kontrola.

Skúšky izolovaného receptora Ib/llfa

Materiály

Ľudský receptor pre fibrinogén (α^ββ) sa izoloval zo starých krvných doštičiek (Pytela, R., Pierschbacher, M. D., Argraves, S., Suzuki, S. a Rouslahti, E., Arginine-Glycine-Aspartic acid adhesion receptors, v Methods in Enzymology, 144, 475 - 489 (1987)). Ľudský vitronektín sa izoloval z čerstvo zmrazenej plazmy, ako opísal Yatohgo, T., Izumi, M., Kashiwagi, H. a Hayashi, M., Novel purification of vitronektin from human plasma by heparin affinity chromatography, v Celí Structure and Function, 13, 281 - 292 (1988). Ľudský biotinylovaný vitronektín sa pripravil kondenzáciou NHS-biotinu od spoločnosti Pierce Chemical Company (Rockford, II) s izolovaným vitronektínom, ako je opísané vyššie (Charo, I. F., Nannizzi, L., Phillips, D. R. , Hsu, M. A., Scaround bottomorough, R. M., Inhibition of fibrinogén binding to GP llb/llla a GP Hla peptide, v J. Biol. Chem., 266, 3, 1415 - 1421 (1991)). Testovací pufor, tablety substrátu OPD a BSA akosti RIA sa získali od Sigma (St. Louis, MO). Antibiotínová protilátka sa získala od Calbiochem (La Jolla, CA). Mikrotitračné platne Linbro sa získali od Flow Labs (McLean, VA). Reakčné činidlo ADP sa získalo od Sigma (St. Louis, MO).

517/B

Spôsoby

Receptorové skúšky s pevnou fázou

Toto skúšanie je v podstate zhodné s skôr publikovaným (Niiya, K., Hodson, E., Bader, R., Byers - Ward, V., Koziol, J. A., Plow, E. F. a Ruggeri, Z. M., Increased surface expression of the membráne glycoprotein llb/llla complex induced by platelet activation: Relationships to the binding of fibrinogén and plateled agregation v Blood, 70, 475 - 483 (1987)). Čistený ľudský receptor pre fibrinogén (cxiibPs) sa v roztoku chloridu sodného pufrovanom TRIS-pufrom obsahujúcim 1,0 mM Ca⁺⁺, Mg⁺⁺ a Mn⁺⁺ s hodnotou pH = 7,4 (TBS⁺⁺⁺) zriedil zo zásobných roztokov na obsah 1,0 pg/ml. Zriedený receptor sa hneď preniesol na mikrotitračné platne Linbro v koncentrácii 100 μΙ na jamku (100 ng receptora/jamka). Platne sa uzatvorili a inkubovali pri teplote 4 °C cez noc, aby sa umožnila väzba receptora na jamky. Všetky zvyšné kroky sa vykonali pri teplote miestnosti. Testovacie platne sa vyprázdnili a pridalo sa 200 μ11 % BSA akosti RIA vTBS⁺⁺⁺ (TBS⁺⁺⁺/BSA), aby sa blokovali exponované plastové povrchy. Po 2 hodinách kultivácie sa testovacie platne premyli TBS⁺⁺⁺ použitím premývača platne s 96 jamkami. Logaritmickým sériovým riedením testovanej zlúčeniny a kontrol sa vyrobil východiskový roztok v zásobnej koncentrácii 2 mM s použitím 2 nM biotinylovaného vitronektínu v TBS⁺⁺⁺/BSA ako riedidla. Toto predmiešanie značeného ligandu s testovacím (alebo kontrolným) ligandom a postupný prenos alikvotných 50 μΙ na testovaciu platňu sa vykonalo automatom CETUS Propette, konečná koncentrácia značeného ligandu bola 1 nM a najvyššia koncentrácia testovanej zlúčeniny bola 1,0 x 10⁴ M. Po kompetícii trvajúcej 2 hodiny sa všetky jamky premyli premývačom platne, ako sa uvádza vyššie. Antibiotínová kozia protilátka značená chrenovou peroxidázou očistenou od afinity sa riedila 1 : 3 000 v TBS⁺⁺⁺/BSA a do každej jamky sa pridalo 125 μΙ. Po 30 minútach sa platne premyli a inkubovali substrátom ODD/H₂O₂ v 100 mM/Ι citrátového pufra s hodnotou pH = 5,0. Platňa sa detekovala detektorom pre mikrotitračnú platňu pri vlnovej dĺžke 450 nm a pri dosiahnutí hodnoty absorbancie kontrolných jamiek s maximálnou

517/B väzbou približne 1,0 sa zaznamenala konečná A450 pre analýzu. Údaje sa analyzovali použitím programu ako napísaného na použitie s programom EXCEL. Pre dvojité koncentrácie sa stanovila priemerná hodnota, štandardná odchýlka a % CV. Priemerné hodnoty A450 sa normalizovali na priemernú hodnotu zo 4 kontrol s maximálnou väzbou (bez pridania kompetítora) ako BMAX. Normalizované hodnoty sa podrobili štvorparametrovej algoritmickej aproximácii krivky (Rodbard a kol., Int. Atomic Energy Agency, Viedeň, str. 469 (1977)), zostavené v semilogaritmickom meradle a vypočítaná koncentrácia zodpovedajúca 50 % inhibícii maximálnej väzby biotinylovaného vitronektínu (IC50) a zodpovedajúce R² sa zaznamenali pre zlúčeniny prejavujúce väčšiu ako 50 % inhibíciu v najväčšej testovanej koncentrácii alebo sa zaznamená IC₅o, ktorá je väčšia ako najvyššia testovaná koncentrácia. Kyselina p-[/2-([(5[(aminoiminometyl)amino]-1-oxopentyl]amino)-1-oxoetyl/amino]-3-pyridínpropánová (USSN 08/375 338, príklad 1), ktorá je potenciálny antagonista a_vp3 (IC50) v rozmedzí 3 až 10 nM, bola na každej platni obsiahnutá ako pozitívna kontrola.

Skúšky plazmy bohatej na ľudské krvné doštičky

Zo súboru dobrovoľníkov sa vybrali zdraví darcovia, ktorí neužívali aspirín. Kultivácia plazmy bohatej na krvné doštičky a postupné skúšky agregácie doštičiek indukované ADP sa vykonali spôsobom, aký opísal Zucker, M. B., Platelet Aggregation Measured by the Photometric Method v Methods in Enzymology, 169, 117 - 133 (1989). Štandardné spôsoby venepunkcie s použitím škrtidla umožnili odobratie 45 ml kompletnej krvi do 60 ml injekčnej striekačky s obsahom 5 ml 3,8 % citrátu sodného. Po dôkladnom premiešaní obsahu striekačky sa nezrážanlivá kompletná krv preniesla do 50 ml kónickej polyetylénovej skúmavky. Krv sa odstreďovala 12 minút pri teplote miestnosti pri rýchlosti 200 x mg, aby sedimentovali nedoštičkové bunky. Plazma bohatá na doštičky sa oddelila od polyetylénovej skúmavky a do použitia sa skladovala pri teplote miestnosti. Plazma bez krvných doštičiek sa získala po druhom odstreďovaní zvyšnej krvi počas 15 minút pri 2000 x g. Zvyčajne je počet

517/B doštičiek od 300 000 do 500 000 na mikroliter. 0,45 ml plazmy bohatej na krvné doštičky sa pred pridaním 50 μΙ vopred zriedenej testovanej zlúčeniny rozdelilo do silikonizovaných kyviet a miešalo 1 minútu pri teplote 37 °C frekvenciou otáčok 1100 za minútu. Po 1 minúte miešania sa začala agregácia pridaním 50 μΙ 200 μΜ ADP. Agregácia sa zaznamenávala 3 minúty na Paytonovom agregometri s duplexným kanálom (Payton Scientific, Buffalo, New York). Na stanovenie krivky odpovede na dávku sa použili percentá inhibície maximálnej odpovede (kontrola roztoku chloridu sodného) pre rad riedení testovanej zlúčeniny. Všetky zlúčeniny sa testovali dvakrát a koncentrácia polovičnej maximálnej inhibície (IC₅o) sa spočítala graficky z krivky odpovede na dávku pre tie zlúčeniny, ktoré prejavili 50 % alebo vyššiu inhibíciu v najvyššej testovanej koncentrácii alebo sa zaznamená IC₅₀, ktorá je väčšia ako najvyššia testovaná koncentrácia.

Tabuľka I

Príklad	α_νβ3 ICso (nM)	llb/llla IC₅₀ (nM)
1	0,88	310
2	1,04	430
3	23,7	2 440
4	2,02	575
5	2,13	744
6	6,46	919
7	1,01	262
8	0,40	131
9	0,37	338
9.HCI	0,82	226,2
10	2,26	641
11	-	-
12	9,59	1 060

517/B

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina všeobecného vzorca v ktorom:

X a Y predstavujú rovnaký alebo rozdielny atóm halogénu, R predstavuje atóm vodíka alebo nižšiu alkylovú skupinu a jej farmaceutický prijateľné soli.
2. Zlúčenina podľa nároku 1 zvolená zo skupiny zahrňujúcej

31 517/B

31 517/B

31 517/B

31 517/B v ktorých:

R predstavuje atóm vodíka alebo alkylovú skupinu, alebo jej farmaceutický prijateľné soli.
3. Zlúčenina podľa nároku 1 zvolená zo skupiny zahrňujúcej

31 517/B

31 517/B

31 517/B

100

31 517/B

101
4. Farmaceutický prípravok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 1 a farmaceutický prijateľnú nosnú látku.
5. Farmaceutický prípravok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 2 a farmaceutický prijateľnú nosnú látku.
6. Farmaceutický prípravok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 3 a farmaceutický prijateľnú nosnú látku.
7. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu stavov sprostredkovaných integrínom a_vp3 u cicavca potrebujúceho takúto liečbu.
8. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu nádorovej metatázy.
9. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu rastu pevného nádoru.
10. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu angiogenézy.
11. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu osteoporózy.
12. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu humorálnej hyperkalcémia pri malignite.

31 517/B

102
13. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu migrácie buniek hladkého svalstva.
14. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu reumatoidnej artritídy.
15. Použitie zlúčeniny podľa nároku 1, 2 alebo 3 na výrobu liečiva na liečbu makulámej degenerácie.