SK10142001A3

SK10142001A3 - 3,6-Disubstituované penamsulfónové deriváty ako antimikrobiálne prípravky

Info

Publication number: SK10142001A3
Application number: SK1014-2001A
Authority: SK
Inventors: Yang-I Lin; Panayota Bitha; Zhong Li; Gerardo Delacruz Francisco
Original assignee: American Cyanamid Company
Priority date: 1999-01-26
Filing date: 2000-01-26
Publication date: 2002-07-02
Also published as: NO20013640D0; NO20013640L; JP2002535335A; HUP0200013A3; BG105737A; EP1144418A1; CN1188417C; HUP0200013A2; EA200100813A1; KR20010101649A; ZA200104323B; CA2355738A1; CN1337965A; PL349874A1; TR200102133T2; IL144116A0; ID29400A; WO2000043399A1; CZ20012691A3; BR0007729A

Description

Oblasť techniky

Predkladaný vynález sa týka inhibítorov β-laktamázy, ktoré sú použiteľné v kombinácii s β-laktamovými antibiotikami. Konkrétne sa predkladaný vynález týka nových

3.6- disubstituovaných penamsulfónových derivátov, ktoré velmi inhibujú β-laktamázu.

Doterajší stav techniky

Penicilíny a cefalosporíny sú najčastejšie a široko používané β-laktamové antibiotiká. Ale rozvoj bakteriálnej rezistencie na tieto antibiotiká pôsobí škodlivo na udržiavanie účinnej liečby bakteriálnych infekcií.

Najvýznamnejší známy mechanizmus rozvoja bakteriálnej rezistencie na β-laktamové antibiotiká je tvorba serínových β-laktamáz triedy A a triedy C. Tieto β-laktamázové zlúčeniny degradujú β-laktamové antibiotiká, čo má za následok stratu antibakteriálnej aktivity. Je známe, že serínové β-laktamázy triedy A, ktoré majú molekulovú hmotnosť približne 29 kD, hydrolyzujú prednostne ' penicilíny, zatial čo serínové βlaktamázy triedy C, ktoré majú molekulovú hmotnosť približne 39 kD, hydrolyzujú prednostne cefalosporíny. Bakteriálna rezistencia na tieto antibiotiká môže byť výrazne znížená podávaním β-laktamových antibiotík v kombinácii so zlúčeninou, ktorá tento enzým inhibuje.

V odbore je známy velký počet inhibítorov β-laktamázy. Napríklad, patent Spojených štátov č. 4 234 579 opisuje 1,1-dioxid kyseliny penicilánovej (to je Sulbaktam) použiteľný na zvýšenie aktivity celého radu β-laktamových antibiotík. Patent Spojených štátov č. 4 562 073 opisuje derivát penicilínu (Tazobaktam) použiteľný ako inhibitor β-laktamázy. Podobne patenty Spojených štátov č. 4 287 181 a 5 637 579 opisujú deriváty kyseliny penicilánovej použiteľnej na zvýšenie účinnosti β-laktamových antibiotík. Ale zlúčeniny opísané v týchto patentoch sú aktívne len proti serínovým β-laktamázam triedy A a vykazujú slabú aktivitu proti serínovým β-laktamázam triedy C.

V štruktúre penamsulfónovej bázy môžu byť modifikované dve polohy: v polohe 3 β-metylová skupina a poloha 6. V zlúčeninách uvedených vyššie je modifikovaná len jedna z polôh 3 alebo 6. Až doposial tieto jednoduché modifikácie penamsulfónovej štruktúry neposkytli požadovanú aktivitu proti serínovým βlaktamázam oboch tried A aj C. V súlade s tým trvá potreba zlúčenín, ktoré majú takú duálnu aktivitu.

Podstata vynálezu

Predkladaný vynález poskytuje zlúčeniny, ktoré aktívne inhibujú serínové β-laktamázy ako triedy A, tak triedy C, tieto zlúčeniny majú vzorec (A):

OR

O' ^C0°R_{1 (A)} kde -Y je

alebo (to je A má jeden z nasledujúcich vzorcov I a II:

(I) (II) ) kde n je 0 alebo 1 a keď n = 1, R je heterocyklický kruh s 5 alebo 6 členmi, hydroxyskupina, halogén, oxoskupina, karbamoylová skupina, alkoxyskupina, disubstituovaná aminoskupina, alebo keď n = 0, R je ester, kyanoskupina alebo amidoskupina,

X je skupina CH alebo skupina NH,

R₃ je kyanoskupina, metoxyskupina alebo acetamidoskupina, a Ri je vodík, alkylová skupina, negatívny náboj, katión vybraný zo skupiny, ktorú tvorí sodík, draslík a tetraalkylamónium a acyloxyalkylová skupina alebo alkoxykarbonyloxyalkylová skupina, a

R₂ je vodík, acylová skupina, trisubstituovaná silylová skupina, karbamoylová skupina, dialkylamínokarbonylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej časti alebo amínokyselinový zvyšok, alebo ich farmaceutický prijatelné soli.

Detailný opis vynálezu

Heterocyklické kruhy pre R môžu byť aromatické alebo nearomatické a majú 1 až 3 heteroatómy, rovnaké alebo odlišné, vybrané z kyslíka, dusíka a síry. Príklady zahŕňajú 1,2,3-triazolový kruh, izoxazolový kruh, imidazolový kruh alebo pyridínový kruh.

Príklady R, kde disubstituovaná aminoskupina je dialkylaminoskupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej časti, kde alkylové skupiny sú rovnaké alebo odlišné. Príklady R, kde ester je alkylester, kde alkylová skupina má 1 až 4 atómy uhlíka. Príklady R, kde amidoskupina je skupina CONH2 alebo mono- alebo dialkylamídoskupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej Časti, kde alkylové skupiny sú rovnaké alebo odlišné.

Príklady R₂, kde trisubstituovaná silylová skupina je trialkylsilylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej časti, kde alkylové skupiny sú rovnaké alebo odlišné. Príklady R₂, kde acylová skupina je alkylkarbonylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej časti. Príklady zvyškov aminokyselín pre R₂ sú glycylový, alanylový, leucylový, izoleucylový a valylový zvyšok.

Výhodne sú zlúčeniny podlá predkladaného vynálezu vzorca uvedeného vyššie, kde n je 1 a R je 1,2,3-triazolový kruh, izoxazolový kruh, imidazolový kruh alebo pyridínový kruh, R_x je sodík a R₂ je vodík alebo ich farmaceutický prijatelné soli.

Asymetrické centrá majú výhodne konfiguráciu 2S,3S,5R,6R.

Najvýhodnejšie, zlúčeniny podlá predkladaného vynálezu sú:

(2S,3S,5R,6R)-6-hydroxymetyl-3-metyl-4,4,7-trioxo-3-[1,2,3] triazol-l-ylmetyl-4-lambda'(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2-karboxylová kyselina, (2S, 3R, 5R, 6R)-6-hydroxymetyl-3-(metoxyiminometyl)-3-metyl4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo[3.2.0]-heptan-2karboxylová kyselina, (Z)-(2S,3S,5R,6R)-6-hydroxýmetyl-3-metyl-3-(3-nitrilopropenyl)-4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2-karboxylová kyselina, alebo (E)-(2S,3S,5R,6R)-6-hydroxymetyl-3-metyl-3-(3-nitrilopropenyl)-4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2-karboxylová kyselina.

Ako sa v tomto texte používajú termíny alkylová skupina a alkoxyskupina, predstavujú skupiny s priamym alebo rozvetveným uhlíkovým reťazcom s 1 až 6 atómami. Termín halogén sa používa pre chlór, bróm, fluór a jód.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu obsahujú asymetrické atómy a vznikajú z nich teda optické izoméry a diastereoméry. Aj keď je ukázaný bez ohľadu na stereochémiu, zahŕňa predkladaný vynález tieto optické izoméry a diastereoméry, a tiež racemické a rozštiepené, enantiomérne čisté R a S stereoizoméry, a tiež ďalšie zmesi R a S stereoizomérov a ich farmaceutický prijateľné soli. Uznáva sa, že jeden optický izomér, vrátane diastereoméru a enantioméru alebo stereoizoméru, môže mať prospešnejšie vlastnosti ako druhý. Teda pri opise a nárokovaní vynálezu, keď je opísaná jedna racemická zmes, sa jasne predpokladá, že oba optické izoméry, vrátane diastereomérov a enantiomérov alebo stereoizomérov v podstate bez výskytu iného, sú tiež opísané a nárokované.

Zlúčeniny podía predkladaného vynálezu môžu tiež byť použité vo forme farmaceutický prijatelnej kyslej adičnej soli, ktorá je použiteľná ako voľná báza. Tieto soli, pripravené v odbore dobre známymi spôsobmi, môžu byť tvorené ako s anorganickými, tak s organickými kyselinami, ako sú napr. kyselina fumarová, benzoová, maleínová, askorbová, pamoová, jantárová, bismetylénsalicylová, metánsulfónová, etanolsulfónová, octová, oxalová, propiónová, vínna, salicylová, citrónová, glukónová, mliečna, jablčná, mandlová, annamová, citrakónová, asparagová, stearová, palmitová, itakónová, glykolová, p-amínobenzoová, glutamová, benzensulfónová, chlórovodíková, bromovodíková, sírová, cyklohexylsulfamová, fosforečná a dusičná kyselina.

Tento vynález tiež poskytuje spôsob výroby zlúčenín vzorca A, ktorý zahŕňa jeden z nasledujúcich krokov:

a) odstránenie chrániacej skupiny zlúčeniny vzorca III:

(III) kde Y, R₂, Z a n sú, ako je definované vyššie a Q je vhodná chrániaca skupina, ako je napríklad benzhydrylová skupina, za vzniku zodpovedajúcej zlúčeniny vzorca A, alebo

b) rozštiepenie zmesi (napr. racemátu) opticky aktívnych izomérov zlúčeniny vzorca A, aby sa izoloval jeden enantiomér alebo diastereomér v podstate bez ďalšieho enantioméru alebo diastereomérov, alebo

c) acidifikáciu bázickej zlúčeniny vzorca A farmaceutický prijateľnou kyselinou za vzniku farmaceutický prijateľnej soli.

Odstránenie chrániacich skupín, ako je ukázané postupom a) , môže byť uskutočňované postupmi v odbore známymi za vzniku zlúčeniny vzorca A.

Čo sa týka postupu b) na izoláciu konkrétnych foriem enantioméru alebo diastereoméru môžu byť použité štandardné separačné techniky. Napríklad racemická zmes môže byť konvertovaná na zmes opticky aktívnych diastereoizomérov reakciu s jedným enantiomérom štiepiaceho činidla (napríklad vytvorením diastereomérnej soli alebo vytvorením kovalentnej väzby). Výsledná zmes opticky aktívnych diastereoizomérov môže byť separovaná štandardnými technikami (napr. Kryštalizáciou alebo chromatografiou) a jednotlivé opticky aktívne diastereoizoméry potom môžu byť ošetrené tak, aby sa odstránilo štiepiace činidlo, a tým by sa uvoľnil jeden enantiomér zlúčeniny podľa vynálezu. Na priamu separáciu enantiomérnych zmesí môže byť tiež použitá chirálna chromatografia (s použitím chirálnej fázy, eluentu alebo činidla párujúceho ionty).

Zlúčeniny vzorca A môžu byť izolované vo forme solí farmaceutický prijateľnej kyseliny, napr. organické alebo anorganické kyseliny, pôsobením kyselín, ako sú napríklad opísané vyššie.

Zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu môžu byť pripravené každou vhodnou metódou, ktorá je uznávaná odborníkmi. Ale výhodne sú predkladané zlúčeniny pripravené podľa schém uvedených nižšie.

Schéma 1

Schéma 2

BH: benzhydrylová skupina

BT: 2-benzotiazolylová skupina

Schéma 3

Príklady uskutočnenia vynálezu

Meziprodukt 1

Bol pripravený roztok 2,42 g (4,47 mmol) benzhydrylesteru (2S,5R)-6,6-dibróm-3,3-dimetyl-4,7-dioxo-4-tia-l-azabicyklo-(3.2.0)heptan-2-karboxylovej kyseliny, (pripravený pódia publikácie Heterocycles, 32, 1505, 1991) v 20 ml acetonitrilu. Bol pridaný TMS-triazol (pripravený podľa publikácie Chem. Pharm. Bull., 45 (7), 1140, 1997) a reakčná zmes bola zahrievaná na 110 °C po dobu 4 hodín. Zmes bola potom ochladená na teplotu miestnosti a nariedená metylénchloridom. Organický roztok bol premytý vodou, usušený nad sulfátom horečnatým a evaporovaný do sucha za vzniku 0,63 g (23,8 %) meziproduktu 1 po . plamennej chromatografii (30% zmes etylacetátu a hexánu).

NMR(CDC1₃): 5 7,86 (1H, s), 7,75 (1H, s), 6,90 (1H, s), 5,92 (1H, s), 5,01 (1H, s), 4,86 (1H, d, J=14,4 Hz), 4,42 (1H, d, J=14,4 Hz), l‘ 17 (3H, s) .

FAB s vysokým rozlíšením: M+H =590,9694 (Am= 0,7 mD)

Meziprodukt 2

Bol pripravený roztok 1,0 g (1,6883 mmol) meziproduktu 1 v ml metylénchlorldu a 2,4 ml octovej kyseliny. Bolo pridaných 640 mg (4,05 mmol) manganistanu draselného a reakčná zmes bola zahrievaná v 38 °C po dobu 3,5 hodiny. Zmes bola potom ochladená na teplotu ľadového kúpela, nariedená 12 ml metylénchioridu a 6 ml vody. Nadbytok manganistanu bol odstránený vodným metabisulfitom sodným. Organická fáza bola oddelená, premytá vodou, saturovaným hydrouhličitanom sodným, usušená nad sulfátom horečnatým a evaporovaná do sucha za

vzniku 935	mg	(89 %	) meziproduktu	2.
NMR(CDC13)	: δ	7,74	(1H, d, J=0,9	Hz) ,	7,72 (1H, d, J=0,9	Hz) ,
7,3 (10H,	m) ,	6, 99	(1H, s), 5,09	(1H,	d, J=4,8 Hz) , 5,03	(1H,

s), 4,79 (1H, s), 1,08 (3H, s) .

Meziprodukt 3

624,3 mg (1 mmol) meziproduktu 2 bolo rozpustených v 2 ml bezvodového tetrahydrofuranu pri teplote miestnosti. Roztok bol ochladený v dusíkovej atmosfére na -78 °C. Po kvapkách bol pridávaný roztok 550 μΐ (1,1 mmol) 2M t-butylmagnéziumchloridu v éteri za udržiavania teploty na -78 °C. Svetlo žltý roztok bol miešaný v -78 °C po dobu 45 minút a bol pridaný chladný roztok bezvodového formaldehydu v nadbytku THF za udržiavania teploty pod 66 °C. Miešanie pokračovalo po dobu 30 minút v -78 °C a reakcia roztoku bola zastavená 57 μΐ HOAc v 0,5 ml THF. Reakčná zmes sa zahriala na teplotu miestnosti, potom sa nariedila etylacetátom a filtrovala. Filtrát bol evaporovaný do sucha za vzniku 165 mg (28,7 %) meziproduktu 3 po plamennej chromatografii (50% zmes etylacetátu a hexánu).

NMR(CDC1₃): δ 7,73 (1H, s), 7,70 (1H, s), 7,38 (10H, m), 6,99 (1H, s), 5,13 (2H, q), 4,84 (1H, s) , 4,81 (1H, s), 4,18 (1H, m), 4,71 (1H, m), 2,52 (1H, q, OH), 1,08 (3H, s).

FAB s vysokým rozlíšením: M+H = 575,0609 (Am= -0,9 mD).

Meziprodukt 4

513 mg (0,892 mmol) meziproduktu 3 bolo rozpustených v 5 ml metylénchloridu. Bolo pridaných 5 mg l,ľazabis(cyklohexankarbonitrilu) a 240 μΐ (0,892 mmol) tributylcínhydridu, a reakčná zmes bola zahrievaná do varu pod spätným chladičom po dobu 30 minút, a potom evaporovaná do sucha za vzniku 344 mg (78 %) meziproduktu 4, po plamennej chromatografii.

NMR(CDC1₃): δ	7,71	(2H, d, J=	3,18	Hz), 7,38	(10H, m),	6,98 (1H,
s), 5,12 (2H,	q) ,	4,71 (1H,	s) ,	4,70 (1H,	d, J=4,6	Hz), 4,25
(3H, m), 2,10	(1H,	OH), 1,06	(3H,	s) .
ESI MS: 497,3	(M+H)

Príklad 1 (2S,3S,5R,6R)-6-hydroxymetyl-3-metyl-4,4,7-trioxo-3-[1,2,3]triazol-l-ylmetyl-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2-karboxylová kyselina.

Bol pripravený roztok 298,5 mg (0,6 mmol) meziproduktu 4 v 1,8 ml m-krezola a bol zahrievaný pri 47 °C po dobu 3,5 hodiny. Zmes bola potom ochladená na teplotu miestnosti, nariedená éterom, filtrovaná a premytá éterom. Pevná látka bola potom rozpustená v 5 ml vody hydrouhličitanu sodného a filtrovaná, éterom a lyofilizovaný za vzniku 109 mg (51,5 %) produktu ako bielej pevnej látky.

obsahujúcej 50,4 mg Filtrát bol premytý·

NMR(D₂O): δ 8,12 (1H, s),	7,85	(1H,	s) ,	5, 37	(1H,	d,	J=15,4
Hz), 5,16 (1H, d, J=15,4	Hz) ,	5,08	(1H,	d,	J=4,6	Hz)	, 4,57
(1H, s), 4,38-4,31 (1H, m),	4,28	-3, 98	(2H,	m) ,	1,41	(3H,	s) .

Meziprodukt 5

Bol pripravený roztok 10,0 g (0,019 mol) benzhydrylesteru (2S,5R)-6,6-dibróm-3,3-dimetyl-7-oxo-4-tia-l-azabicyklo- (3.2.0)heptan-2-karboxylovej kyseliny, (pripravený podľa publikácie J. Org. Chem., 52, 3659, 1987) v 60 ml bezvodového

THF v dusíkovej atmosfére a ochladený na -77 °C. K chladnému roztoku bolo za dôkladného miešania pridaných 11 ml (0,0209 mol) 2M t-butylmagnéziumchloridu v roztoku éteru takou rýchlosťou, že vnútorná teplota zostávala pod -65 °C. Chladná reakčná zmes bola miešaná po dobu 45 minút. K tomuto roztoku potom bolo pridaných prostredníctvom striekačky 100 ml chladného suchého roztoku monomérneho formaldehydu v bezvodovom THF za udržiavania teploty pod -65 °C. Roztok monomérneho formaldehydu a THF bol pripravený takto: 30 g (1,0 mol) paraformaldehydu a 4,9 g (15 mmol) anhydridu ptoluénsulfónovej kyseliny boli vložené do trojhrdlovej banky a bol k nim pridaný 1,0 1 tetrahydrofuranu. Zmes bola zahrievaná a bola udržiavaná pomalá destilácia rozpúšťadla. Pod slabým prúdom dusíka bol odobraný roztok bezvodového monomérneho formaldehydu v THF do suchej banky udržiavanej pri -78 °C.

Roztok bol uložený v -78 °C. Reakčná zmes bola nakoniec miešaná v -77 °C po dobu 30 minút a zastavená 1,2 ml ľadovej kyseliny octovej v 10 ml THF.

Reakčná zmes sa nechala zahriať na teplotu miestnosti a bola nariedená 100 ml etylacetátu a 50 ml vody. Organická fáza bola odstránená, premytá vodou, usušená nad sulfátom sodným a evaporovaná do sucha za vzniku 3,2 g (36 %) meziproduktu 5 ako zmesi α,β izomérnych alkoholov (75 % β a 25 % a) po plamennej chromatografii (30% zmes etylacetátu a hexánu).

β-alkohol: NMR(CDC1₃): δ 7,31	(10H, m),	6, 93	(IH,	s) ,	5,56	(IH,
s), 4,61 (IH, s), 4,23-4,06	(2H, m),	2,25	(IH,	t,	OH) ,	1,58
(3H, s), 1,26 (3H, s).
α-alkohol: NMR(CDC1₃) : δ 7,33	(10H, m),	6,98	(IH,	s) ,	5, 66	(IH,
s), 4,56 (IH, s), 4,27-4,06	(2H, m),	2,24	(IH,	t,	OH) ,	1,58
(3H, s) , 1,29^! (3H, s) .	¹	t
MS s vysokým rozlíšením:	vypočítané	pre	M+H	=	476,	0531,

namerané = 476,0351 (Am =0,0 mD).

Meziprodukt 6

K roztoku 12,7 g (26, 65 mmol) meziproduktu 5 v 160 ml bezvodového metylénchloridu v dusíkovej atmosfére bolo pridaných 7,16 ml (26,65 mmol) tributylcínhydridu a 159 mg 1,1'-azabis-(cyklohexankarbonitrilu). Výsledný roztok bol zahrievaný do varu pod spätným chladičom po dobu dvoch hodín, a potom evaporovaný do sucha. Olejovitý zvyšok bol podrobený pôsobeniu 50% zmesi etylacetátu a hexánu a kryštály boli izolované filtráciou za vzniku 9,8 g (92,9 %) meziproduktu 6. NMR(CDC1₃): δ 7,35 (10H, m), 6,92 (IH, s), 5,5 (IH, d, 3=4,3

Hz) .

EI s vysokým rozlíšením 397,1341

Meziprodukt 7

Roztok 11,5 g (28,9 mmol) meziproduktu 6 v 290 ml bezvodového metylénchloridu bol ochladený na -20 °C v dusíkovej atmosfére. Bolo pridaných 7,2 ml (41,3 mmol) Hunigovej bázy, potom nasledovalo pridanie 8,6 ml (37,5 mmol) t-butyldimetylsilyltríflátu. Výsledný svetložltý roztok bol miešaný v -20 °C po dobu 30 minút. Roztok bol potom premytý dvoma dávkami vody po 75 ml, usušený nad MgSO₄ a evaporovaný do sucha za vzniku 13,5 g (91,3 %) meziproduktu 7 po chromatografii (30% zmes etylacetátu a hexánu).

NMR(CDC1₃): δ 7,3 (10H, m), 6,93 (1H, s), 5,44 (1H, d, J=4,2 Hz), 4,44 (1H, s), 4,09-3,81 (3H, m), 1,63 (3H, s), 1,25 (3H, s), 0,88 (9H, s).

CI s vysokým rozlíšením (M+H) 512,2249.

Meziprodukt 8

1,26 g (2,246 mmol) meziproduktu 7 bolo rozpustených v 7 ml metylénchloridu. Bolo pridaných 0,36 ml 88 % kyseliny mravenčej, potom nasledovalo pridanie 0,43 ml 35% peroxidu vodíka. Výsledný reakčný roztok bol zahrievaný v 35 °C po dobu 30 minút. Potom bolo pridaných 1,8 ml vody a roztok bol miešaný po dobu ďalších 15 minút. Organická fáza bola odstránená, premytá vodou, saturovaným NaHCO₃, vodou a evaporovaná do sucha za vzniku 908 mg (70 %) meziproduktu 8 (zmes a,β-izomérov) po plamennej chromatografii (20% zmes etylacetátu a hexánu).

NMR(CDC1₃): Ô: α-izomér: 7,3 (10H, m), 6,99 (1H, s), 4,69 (1H, s), 4,67 (1H, d, J=3,9 Hz), 4,4 (1H, t, J=7,2 Hz), 4,02 (1H, m), 3,91 (1H, dd, J=5,4 Hz).

β-izomér: 7,35 (10H, m), 6,97 (1H, s), 4,62 (1H, d, J=3,6 Hz), 4,39 (1H, s), 4,08 (2H, d, J=4,5 Hz), 3,95 (1H, m), 1,4 (3H, s) , 1,1 (3H, s), 0,91 (9H, s) .

Meziprodukt 9

Roztok 9,65 g (18,28 mmol) meziproduktu 8 a 3,12 g (18,28 mmol) 2-merkaptobenzotiazola v 64 ml bezvodového toluénu bol zahrievaný do varu pod spätným chladičom po dobu

1,5 hodiny s použitím Dean-Starkovho prístroja. Potom bolo zahrievanie skončené. Reakčný roztok bol ochladený na teplotu miestnosti a evaporovaný do sucha za vzniku 12,37 g meziproduktu 9, ktorý bol použitý do ďalšieho kroku tak, ako bol.

NMR(CDC1₃) : δ 7,86-7,20 (14H-m), 6,99 (1H, s), 5,52 (1H, d, J=5,4 Hz), 5,1' (2H, d, J=14,'l), 4,86 (1H, s), 4,14 (2H, m), 3,78 (1H, m), 1,96 (3H, s), 0,94 (9H, s), 0,08 (6H, d).

MS s vysokým rozlíšením: vypočítané pre M+H = 677,1998, namerané: 677,2016 (Ám=l,8 mD).

Meziprodukt 10

K roztoku 6,1 g (9,02 mmol) meziproduktu 9 v 40 ml bezvodového metylénchloridu bolo pridaných 3,05 g (18,17 mmol) acetátu strieborného, potom nasledoval roztok 36,6 g (388 mmol) kyseliny chlóroctovej v 94 ml bezvodového metylénchloridu pridávaný pomocou adičného lievika. Reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti po dobu 48 hodín, a potom filtrovaná cez celit. Filtrát bol evaporovaný do sucha a hrubý zvyšok bol purifikovaný plamennou chromatografiou za vzniku 1,5 g (27,7 %) meziproduktu 10.

NMR(CDC1₃): 7,26 (10H, m), 6,86 (1H, s), 5,48 (1H, d, J=4,l

Hz), 4,71 (1H, s), 4,25-3,75 (7H, m), 1,2 (3H, s), 0,81 (9H,

s), 0,015 (6H, s).

MS s vysokým rozlíšením: vypočítané pre M+H = 604,1956, namerané = 604,1907 (Ám=4,9 mD).

Meziprodukt 11

Bol pripravený roztok 1,5 g (2,48 mmol) meziproduktu 10 v

12,5 ml metylénchloridu. K roztoku bolo pridaných 3,7 ml kyseliny octovej a 1,05 g (6,65 mmol) manganistanu draselného.

Reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti po dobu 3 hodín. Zmes bola potom ochladená v ľadovom kúpeli a nadbytok manganistanu draselného bol odstránený vodným roztokom metabisulfitu sodného. Metylénchloridová fáza bola oddelená, premytá vodou, usušená nad sulfátom horečnatým a evaporovaná do sucha. Hrubý produkt bol purifikovaný plamennou chromatografiou (20% zmes etylacetátu a hexanu) za vzniku 1,38 g (88 %) meziproduktu 11.

NMR(CDC1₃): δ 7,28 (10H, m), 6,89 (1H, s), 4,67 (2H, dd, J=12,0 & 17,4Hz), 4,54 (2H, d, J=12,6Hz), 4,33 (1H, t, J=9, 9 Hz), 4,09 (1H, m), 4,0 (2H, d, J=0,6 Hz), 3,89 (1H, dd, J=6,9 & 7,1 Hz), 1,01 (3H, s), 0,81 (9H, s), 0,08 (6H, s).

MS vysokým rozlíšením: vypočítané pre M+H = 636,1854, namerané = 636,1847 (Am= 0,7 mD).

Meziprodukt 12

Bol pripravený roztok 636,24 mg (1 mmol) meziproduktu 11 a 229 mg (3 mmol) tiomočoviny v 1,2 ml suchého DMF a 480 μΐ bezvodového pyridínu a bol miešaný pri teplote miestnosti po dobu 3 hodín. Výsledná suspenzia bola nariedená etylacetátom, filtrovaná a premytá etylacetátom. Spojené etylacetátové roztoky boli evaporované do sucha. Zvyšok bol rozpustený v metylénchloride a premytý vodou. Organická fáza bola usušená nad sulfátom horečnatým a evaporovaná do sucha za vzniku 542 mg 97 % meziproduktu 12 ako bielej pevnej látky.

NMR(CDC1₃): Ô 7,27 (10H,	m) ,	6,9 (1H, s),	5,18	(1H,	s) ,	4,48
(1H, d, u=4,8 Hz), 4,32	(1H,	t, J=10,02 &	9, 93	HZ) ,	4,09	(1H,
m) , 4,01 & 3,97 (1H, dd,	J=3,	6 & 3,54 Hz) ,	3,87	(1H,	dd,	J=7,2
Hz), 3,69 (1H, dd, J=10,	7 Hz	), 2,62 (1H,	dd, J	= 3,7	Hz) ,	0, 91

(3H, s), 0,81 (9H, s).

Meziprodukt 13

1,07 g (4,8 mmol) pyridíniumchlórchromátu a 1,5 g silikagélu sa miešalo v 12 ml bezvodového metylénchloridu. K tejto zmesi bol za dôkladného miešania pridaný roztok 559,7 mg (1 mmol) mezipŕoduktu 12 y ' 4 ml bezvodového metylénchloridu. Výsledná reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti po dobu 16 hodín. Zmes bola potom nariedená metylénchloridom, filtrovaná a premytá metylénchloridom. Filtrát bol premytý dávkami vody po 30 až 50 ml, usušený nad sulfátom horečnatým a evaporovaný do sucha za vzniku 382 mg (68,4 %) mezipŕoduktu aldehydu 13.

NMR(CDC1₃): δ 9,61	(1H, s),	7,25	(10H, m), 6,92 (1H, s)	, 5,41
(1H, s), 4,58 (1H,	d,	J=4,8	Hz) ,	4,29 (1H, t,	J=9,9 Hz)	, 4,15
(1H, m), 3,88 (1H,	dd,	J=7,2	Hz) ,	1,2 (3H, s),	0,81 (9H,	s) .

Meziprodukt 14

387,2 mg (1,286 mmol) kyanometyléntrifenylfosforanu (pripravený podlá publikácie Chem. Ber., 94, 578, 1961) a

137,6 mg (1,29 mmol) chloristanu litného sa zmiešalo v 3,2 ml bezvodového metylénchloridu v -20 °C. Do chladnej suspenzii bol po kvapkách pridávaný roztok 640 mg (1,147 ml) mezipŕoduktu 13 pri udržiavaní teploty -20 °C. Chladný kúpel bol potom odstránený a reakčná zmes bola miešaná pri teplote miestnosti po dobu 5 hodín. Výsledný- zelený roztok bol evaporovaný do sucha a dva izoméry boli oddelené plamennou chromatografiou poskytujúcou meziprodukt 14 (cis): 302,2 mg,

45,4 % a (trans): 158 mg, 27,2 %.

NMR(CDC1₃): δ:	cis	izomér	: 7,36	(10H, m),	6,96	(1H,	s) ,	6,44
(1H, d, J=12,3	Hz) ,	5,88 (1H, d,	J=12,2 Hz)	, 4,9	(1H	, s) ,	4,71
(1H, d, J=4,9	Hz) ,	4,39 (1H, t,	J=9,96 Hz)	, 4,2	(1H,	- m) ,	3, 96
(lH,dd, J=7,26	Hz) ,	1,66 (	3H, s),	0,89 (9H,	s), 0	,07	(6H,	s) .

trans izomér: 7,23 (10H,	m) , č	i,98 (1H, s), 6,77	(1H,	d, J=
Hz), 5,28 (1H, d, J=16,5	Hz) ,	4,75 (1H, s), 4,6	(1H,	d, J^:
Hz), 4,39 (1H, t, J=6,9	& 9,	99), 4,2 (1H, m),	3, 95	(1H,
J=7,29 Hz), 1,22 (3H, s),	0, 88	(9H, s), 0,07 (6H,	s) .

Meziprodukt 15

106 mg (1,86 mmol) hydrofluoridu amónneho sa pridalo do 135 mg (0,2324 mmol) roztoku meziproduktu 15 (cis izomér) v 0,88 ml suchého DMF a 0,325 ml N-metyl-2-pyrolidinónu. Výsledný číry svetložltý roztok bol po dobu 5 hodín miešaný pri teplote miestnosti a filtrovaný. Filtrát bol evaporovaný do sucha a podrobený chromatografii za vzniku 95 mg (88 %) meziproduktu 15 (cis izomér).

NMR(CDC1₃): δ 7,36 (10H, m), 6,97 (1H, s), 6,5 (1H, D, J=12,3 Hz), 5,9 (1H, D, J=12,3 Hz), 4,95 (1H, s), 4,78 (1H, d, J=4,59 Hz), 4,3-4,1 (3H, m), 1,6 (3H, s).

MS s vysokým rozlíšením: vypočítané pre M+H = 467,1277, namerané: 467,1260 (Am=l,7 mD) .

Na prípravu trans izoméru boli použité rovnaké podmienky. NMR(CDC1₃): δ 7,3 (10H, m), 6,98 (1H, s), 6,84 (1H, d, J=16,5

Hz), 5,37-4,84 (1H, s), (1H, d, J=16,5 Hz), 4,74 (1H, d,

J=4,56 Hz), 4,3-4,1 (3H, m), 1,2 (3H, s).

Príklad 2 (Z)-(2S,3S,5R,6R)-6-hydroxymetyl-3-metyl-3-(3-nitrilopropenyl)-4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo[3.2.0]— -heptan-2-karboxylová kyselina a (E)-(2S,3S,5R,6R)-6-hydroxymetyl-3-metyl-3-(3-nitrilopropenyl)-4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo[3.2.0]-heptan-2-karboxylová kyselina

Roztok 226 mg (0,4845 mmol) meziproduktu 15 (cis izomér) v 1,5 ml m-krezolu bol zahrievaný po dobu 4 hodín v 47 °C, a potom ochladený na teplotu miestnosti. Zmes bola nariedená éterom a pridalo sa 40,7 mg (0,4845 mmol) roztoku hydrouhličitanu sodného. Vodná fáza bola oddelená, premytá éterom a lyofilizovaná za vzniku zmesi cis izoméru z názvu. (123,5 mg, 79 %) .

NMR(D₂O): δ 6,68 (1H, d, 0=12,4 Hz), 6,16 (1H, d, J=12,4 Hz),

5,25 (1H, d, J=4,7 Hz), 4,36 (1H, m), 4,22 (1H, dd, J=8,73

Hz), 4,08 (1H, dd, 8,16 Hz), 1,94 (3H, s).

MS s vysokým rozlíšením: vypočítané pre M-H=299, 0338, namerané = 299, 0343 (Am = -0,5 mD) .

Na získanie trans izoméru boli použité rovnaké podmienky. NMR(D₂O): δ 7,08 (1H, d, J=16,5 Hz), 6,07 (1H, d, J=16,5 Hz),

5,2 (1H, s), 4,36 (1H, m), 4,21 (1H, dd, J=8,10 Hz), 4,07 (1H, dd, J=8,10 Hz) , 1, 64 (3H, s) .

Meziprodukt 16

Roztok 381,5 mg (0,684 mmol) meziproduktu 13 a 58,3 mg (0,684 mmol) hydrochloridu metoxylamínu v 1,5 ml bezvodového metylénchloridu a 83 μΐ (1,026 mmol) bezvodového pyridínu bol miešaný pri teplote miestnosti po dobu 7,5 hodiny. Reakčná zmes bola potom nariedená metylénchloridom a roztok bol premytý trikrát vodou (dávky po 40 ml). Organická fáza bola usušená nad sulfátom horečnatým a evaporovaná do sucha za vzniku 192 mg meziproduktu 16 (výťažok 47 %), po plamennej chromatografii (20% zmes etylacetátu a hexánu).

NMR(CDC1₃): δ	7,5	(1H,	S) ,	6,96 (1H, s)	, 5,08 (1H, s), 4,67
(1H, d, J=4,5	Hz) ,	4,4	(1H,	t), 4,1 (1H,	m), 3,97 (3H, s), 3,9
(1H, dd), 1,33	(3H,	s) ,	0, 8	(6H, d) .

MS s vysokým rozlíšením: M+H=587,2226 (Am=2,l mD).

Meziprodukt 17

Roztok 185 mg (0,3153 mmol) meziproduktu 16 a 72 mg (1,26 mmol) hydrofluoridu amónneho v 0,49 ml suchého (molekulové sitá) DMF a 1,2 ml l-metyl-2-pyrolidinónu bol miešaný pri teplote miestnosti po dobu 24 hodín. Reakčná zmes bola filtrovaná a evaporovaná do sucha za vzniku 114,5 mg meziproduktu 17 (výťažok 76,5 %), po plamennej chromatografii (20-50 % zmes etylacetátu a hexánu).

NMR(CDC1₃): δ 7,48 (1H, s), 6,96 (1H, s), 5,2 (1H, s), 4,7 (1H, d, J = 4,5 Hz), 4,3 (1H, m), 4,15 (2H, m), 3,98 (3H, s), 1,33 (3H, s) .

MS s vysokým rozlíšením: M+H=473,1393 (Am = -1,1 mD).

Príklad 3 (2S, 3R, 5R, 6R)-6-hydroxymetyl-3-(metoxyamínometyl)-3-metyl4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2karboxylová kyselina

Roztok 107,5 mg (0,2275 mmol) meziproduktu 17 v 0,7 ml m-krezola bol po dobu 4 hodín zahrievaný v 47 °C. Roztok bol potom ochladený na teplotu miestnosti a nariedený éterom. Bol pridaný roztok 19,1 mg (0,2275 mmol) hydrouhličitanu sodného v 10 ml vody a organická fáza bola odstránená. Vodná fáza bola premytá éterom a lyofilizovaná za vzniku 47,8 mg produktu (výťažok 64 %).

NMR(D₂O): δ 7,68 (1H, s), 5,18 (1H, d, J=4,5 Hz), 4,88 (1H, s), 4,35 (1H, m), 4,2 (1H, t), 4,08 (1H, dd) , 3,97 (3H, s), 1,66 (3H, s) .

MS s vysokým rozlíšením: M-H=305,0443 (Am = -1 mD)

Aktivita predkladaných zlúčenín bola preukázaná nasledujúcimi farmakologickými testami.

Typické zlúčeniny podlá predkladaného vynálezu boli testované v mikrobiologickom teste v kombinácii s penicilínovým antibiotikom piperacillínom. Zvýšená kombinovaná synergická antibakteriálna aktivita predstavuje β-laktamázové inhibičné vlastnosti zlúčenín podlá predkladaného vynálezu. V týchto testoch boli určované minimálne inhibičné vlastnosti (MIC's) v živnom médií s použitím niekoľkých dvojkových riedení s pomerom piperacillínu k inhibítoru 1:1 (N. A. Kuck, N. V. Jacobus, P. J. Peterson, W. J. Weiss a R. T. Testa, Antibiotic Agents a Chemotherapy, 33, 1964-1969, 1989). Výsledky sú uvedené v tabulke 1.

Typické zlúčeniny podía predkladaného vynálezu boli tiež testované proti komerčne dostupnému inhibítoru, tazobaktamu, aby sa určila inhibícia β-laktamázových enzýmov AmpC a TEM-1. Hodnoty IC₅o boli zisťované spektrofotometricky s > použitím predbežnej inkubácie enzýmu s inhibítorom po dobu 10 minút v 25 °C pred pridaním nitrocefínu ako substrátu. Výsledky sú tiež uvedené v tabulke 1.

Tabuľka 1

	lC₅o	(nM)	MIC	(μς/πχΐ	, l:l^d)
Zlúčenina	TEM-1	AmpC	E. coli^a	S. marcescens^b
Príklad 1	6	360	2^C		16^e
Príklad 2 (cis)	19	270	4		8
Príklad 2 (trans)	74	280	16	4
Príklad 3	64	280	8		16
Tazobaktam	60	47 700	2		32
Piperacillín			>64	32

^aGC6265, TEM-1 (trieda A), ^bGC4132, AmpC (trieda C), ^cGC2847, TEM-1 (trieda A), ^d pomer piperacillín:inhibítor, ^cGC2894, AmpC (trieda C)

Keď sú predkladané zlúčeniny použité na vyššie uvedený účel, môžu byť spojené s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi, napr. rozpúšťadlami, riedidlami, a pod., a môžu byť podávané parenterálne vo forme sterilných roztokov alebo suspenzií pre injekcie, ktoré obsahujú približne 0,05 % až približne '5 % suspendujúceho činidla v izotonickom médií. Tieto farmaceutické prípravky môžu obsahovať približne 0,05 % až približne 90 % účinnej zložky v kombinácii s nosičom, výhodnejšie približne 5 % až približne 60 % (hmotnostných).

Účinná dávka použitej účinnej zložky sa môže meniť v závislosti na konkrétnej použitej zlúčenine, spôsobu podávania a závažnosti liečeného chorobného stavu. Ale všeobecne sú dosiahnuté uspokojivé výsledky, keď sú zlúčeniny podľa vynálezu podávané v dennej dávke približne 2 až 100 mg/kg telesnej hmotnosti zvieraťa, výhodne podávané v rozdelených dávkach dvakrát až štyrikrát denne. Všeobecne je celková denná dávka približne 100 mg až približne 750 mg, výhodne približne 100 až približne 500 mg. Liekové formy vhodné na vnútorné používanie obsahujú približne 100 až 750 mg aktívnej zlúčeniny v tesnej zmesi s tekutým farmaceutický prijateľným nosičom. Tento dávkový režim môže byť upravený tak, aby zaistil optimálnu terapeutickú reakciu. Napríklad denne môže byť podávaných niekolko rozdelených dávok alebo dávka môže byť primerane redukovaná tak, ako ukáže terapeutická situácia. Praktickou výhodou je, že predkladané zlúčeniny môžu byť podávané intravenóznym, intramuskulárnym alebo subkutánnym spôsobom. Tekuté nosiče zahŕňajú sterilnú vodu, polyetylénglykoly, neiontové surfaktanty a jedlé oleje, ako je napríklad kukuričný, arašidový a sezamový olej. Môžu byť použité adjuvans pravidelne používané pri príprave farmaceutických prípravkov, ako je napríklad vitamín E, kyselina askorbová, BHT a ΒΗΆ.

Predkladané zlúčeniny môžu byť podávané parenterálne alebo intraperitoneálne. Roztoky alebo suspenzie týchto účinných zlúčenín môžu byť pripravené vo vode vhodne zmiešanej so surfaktantom, ako je napríklad hydroxypropylcelulóza. Disperzie môžu byť pripravené v glycerolé, tekutých polyetylénglykoloch a ich zmesí v oleji. V obvyklých podmienkach skladovania a používania obsahujú tieto prípravky konzervačné činidlá, aby sa zabránilo rastu mikroorganizmov.

Farmaceutické formy vhodné na injekčné ,použitie zahŕňajú sterilné vodné roztoky a sterilné prášky' na prípravu sterilných roztokov alebo disperzií pre injekcie. Vo všetkých prípadoch musia byť formy sterilné a musia byť také tekuté, aby bolo jednoduché použiť ich v injekčnej striekačke. Vo výrobných podmienkach a pri skladovaní musia byť stabilné a musia byť chránené proti kontaminačnému pôsobeniu mikroorganizmov. Nosič môže byť rozpúšťadlo alebo dispergačné médium obsahujúce napr. vodu, etanol, polyoly (napr. glykol, propylénglykol a tekutý polyetylénglykol) a rastlinné oleje.

Predkladaný vynález môže byť uskutočnený špecifických formách bez odchýlenia sa od myšlienky a predkladaný vynález je definovaný patentovými nárokmi.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina vzorca (A) (A) kde -Y je ť“R alebo (to je A má jeden z nasledujúcich vzorcov a II:

I kde n je 0 alebo 1 a keď n = 1, R je heterocyklický kruh s 5 alebo 6 členmi, hydroxyskupina, halogén, oxoskupina, karbamoylová skupina, alkoxyskupina alebo disubstituovaná aminoskupina, keď n = 0, R je ester, kyanoskupina alebo amídoskupina,

X je skupina CH alebo skupina NH,

R₃ je kyanoskupina, metoxyskupina alebo acetamídoskupina,

R_x je vodík, alkylová skupina, negatívny náboj, katión vybraný zo skupiny, ktorú tvorí sodík, draslík a tetraalkylamónium a acyloxyalkylová skupina alebo alkoxykarbonyloxyalkylová skupina, a

R₂ je vodík, acylová skupina, trisubstituovaná silylová skupina, karbamoylová skupina, dialkylamínokarbonylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej časti alebo amínokyselinový zvyšok, alebo .

jej farmaceutický prijateľné soli.
2. Zlúčenina podľa nároku 1, kde n je 1 a R je

1,2,3-triazolový kruh, izoxazolový kruh, imidazolový kruh alebo pyridínový kruh, R_x je sodík a R₂ je vodík, alebo jej farmaceutický prijateľné soli.
3. Zlúčenina podľa nároku 1, čo je (2S,3S,5R,6R)-6hydroxymetyl-3-metyl-4,4,7-trioxo-3-[1,2,3]triazol-1-ylmety14-lambda(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2-karboxylová kyselina.
4. Zlúčenina podľa nároku 1, čo je (2S, 3R, 5R, 6R)-6-hydroxymetyl-3-(metoxyimínometyl)-3-metyl-4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo[3.2.0]-heptan-2-karboxylová kyselina.
5. Zlúčenina podľa nároku 1, čo je (Z)-(2S,3S,5R,6R)-6-hydroxymetyl-3-metyl-3-(3-nitrilopropenyl)-4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2-karboxylová kyselina.
6. Zlúčenina podľa nároku 1, čo je (E)-(2S,3S,5R,6R)-6-hydroxymetyl-3-metyl-3-(3-nitrilopropenyl)-4,4,7-trioxo-4-lambda(6)-tia-l-azabicyklo-[3.2.0]heptan-2-karboxylová kyselina.
7. Farmaceutický prípravok , vyznačujúci tým, že obsahuje zlúčeninu vzorcov I a II:

COORj COORj

I Π kde n je 0 alebo 1 a keď n = 1, R je heterocyklický kruh s 5 alebo 6 členmi, hydroxyskupina, halogén, oxoskupina, karbamoylová skupina, alkoxyskupina alebo disubstituovaná amínoskupina, keď n = 0, R je ester, kyanoskupina alebo amídoskupina,

X je skupina CH alebo skupina NH,

R₃ je kyanoskupina, metoxyskupina alebo acetamídoskupina,

Ri je vodík, alkylová skupina, negatívny náboj, katión vybraný zo skupiny, ktorú tvorí sodík, draslík a tetraalkylamónium a acyloxyalkylová skupina alebo alkoxykarbonyloxyalkylová skupina, a

R₂ je vodík, acylová skupina, trisubstituovaná silylová skupina, karbamoylová skupina, dialkylamínokarbonylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej časti alebo amínokyselinový zvyšok, alebo jej farmaceutický prijatelné soli.
8. Spôsob kontroly bakteriálnej infekcie príjemcu, ktorý to potrebuje, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa podávanie príjemcovi zlúčeniny vzorcov I a II:

I π

kde η je Ο alebo 1 a keď n = 1, R je heterocyklický kruh s 5 alebo 6 členmi, hydroxyskupina, halogén, oxoskupina, karbamoylová skupina, alkoxyskupina alebo disubstituovaná aminoskupina, keď n = 0, R je ester, kyanoskupina alebo amídoskupina,

X je skupina CH alebo skupina NH,

R₃ je kyanoskupina, metoxyskupina alebo acetamídoskupina,

Ri je vodík, alkylová skupina, negatívny náboj, katión vybraný zo skupiny, ktorú tvorí sodík, draslík a tetraalkylamónium a acyloxyalkylová skupina alebo alkoxykarbonyloxyalkylová skupina, a

R2 je vodík, acylová skupina, trisubstituovaná .silylová skupina, karbamoylová skupina, dialkylamínokarbonylová skupina obsahujúca 1 až 4 atómy uhlíka v alkylovej časti alebo amínokyselinový zvyšok, alebo jej farmaceutický prijatelné soli.
9. Spôsob výroby zlúčeniny vzorca' A, ako je definovaná v nároku 1, vyznačujúci sa tým, že obsahuje jeden z nasledujúcich krokov:

a) odstránenie chrániacej skupiny zlúčeniny vzorca III:

(Ul) kde Y, R₂, Z a n sú, ako je definované v nároku 1, a Q je vhodná chrániaca skupina, ako je napríklad benzhydrylová skupina, za vzniku zodpovedajúcej zlúčeniny vzorca A, alebo

b) rozštiepenie zmesi (napr. racemátu) opticky aktívnych izomérov zlúčeniny vzorca A, aby sa izoloval jeden enantiomér alebo diastereomér v podstate bez ďalšieho enantioméru alebo diastereomérov, alebo

c) acidifikácia bázickej zlúčeniny vzorca A farmaceutický prijateľnou kyselinou za vzniku farmaceutický prijateľnej soli.