[go: up one dir, main page]

Vare le yelbulo

Sakuuri

Yizie Wikipiideɛ
First primary school in Nigeria, built in 1845[1]
haae sakuuri naŋ be Argos, Greece paaloŋ

Sakuuri e la zie noba na maŋ gaa te zanne gama, kyɛ bee gama ziiri neɛzaa naŋ na baŋ gaa te zanne yɛŋ, ka a tõɔ soŋ o bebiri kaŋa toma nyaabo bee o nyɔvore poɔ. Neɛ na baŋ gaa la sakuuri a piili Peramere,[2] Gyunia Hae, Sinia Hae ane a taaba mine. A sakuuri dɛndɛŋ soba a Nigeria la Badagry, Nigeria zannoo ane wuluu zie. Sakuuri e la zie noba naŋ maŋ te zanne yɛŋ Kannebo a andonɛɛ zaa poɔ.[3] Neɛ na baŋ piili la sakuuri ayi bibile-purimo sakuuri te ta Yuniveniti. A Gyunia Hae dɛndɛŋ soba meŋ la a Argos, Greece.

Ka neɛŋ gaa sakuuri o na baŋ waa la karema, laafeeloŋ tontona, sɛrɛɛ dire bee ŋmaareba, ane a nansaale toma na zaa naŋ be a donnɛɛ zu. A sakue ama maŋ baŋ taa la yo-tɛɛtɛɛ teŋa la teŋɛ zaa poɔ. A peramere sakuuri maŋ e la bibiiri zie kyɛ ka Gyunia Hae Sakuuri e baapaaba naŋ baare ba peramere sakuuri. Sakuuri na poɔ ba naŋ maŋ zanna gambɛrɛ maŋ e la Yuniveniti Kolaagyi bee yuniveniti.[4]

A yi a saku-kparaama ama puoriŋ, sakubiiri naŋ baŋ gaa la sakuuri sɛre bee ka banaŋ wa baare peramere ane sɛkondere sakuuri.[5] Zie na zanne kponni naŋ maŋ zanne la ka ba boɔlɔ yuniveniti kolaagye bee yuniveniti.

Yelpaale a sakue ama poɔ la, karembiiri naŋ be tenne meŋ na baŋ gaa la sakue peramere piiluu bee o baaroo (bibil-purimo naŋ be U.S) ane sɛkondere (baapaaba sakue naŋ be U.S) zannoo.[6] Kindagaati bee bileɛ maŋ tere la sakue ko baapaaba (teseŋ yuomo 3-5). Yuniveniti, nuuri toma sakue, kolaagyi bee puoru sakue naŋ maŋ bebe sɛkondere sakuuri baaroŋ. Sakuuri naŋ baŋ kyaare la yelyenni yoŋ, teseŋ sakuuri kyaare bondaaneŋ bee seɛre. Sakue mine meŋ na terɛɛ karekɔlɔm naŋ ba kyaare sããkonnoŋ. Sakue na naŋ ba be gɔbenete nuureŋ, la ka ba maŋ boɔle ka someŋɛ sakue, [7]naŋ baŋ nyɛ la boɔbo ka gɔbenente ba sakue, [7]naŋ baŋ nyɛ la boɔbo ka gɔbenente ba to nyɛ zannoo yeltare . Someŋɛ sakue mine meŋ na baŋ e la ŋmempuori, madrasa (Arabic sakue), Hawzas Shi'i madrasa (Arabic sakue), hawzas Shi'i Madrasa (Arabic sakue), hawzas (Shi'i Muslim sakue), Jeshivas (Jewish sakue), ane mine; bee sakue naŋ na taa zanne kponni zannoo bee boɔrɔ noba mine boɔbo. Sogyare sakue neŋ maale gyennoo ane toma gbama. Yiri poɔ sakuuri ane yelbalaa mine kyaare sakuuri mine kaŋ maŋ yi la sakuuri faale kyaare sakubiiri ba maale kyoɔrɔ  nendaare kaŋ nyɔvoe, [8]kyaare ne yɛlɛ mine zɛgebo kyɛ bara a mine, [9]a wulo karembiiri bone na ba naŋ e, lɛ, saŋ na, zie na, ane neɛ na ba naŋ na e neŋ, naŋ na e seɛle ko kuribo, [10]ane tona neŋ yeŋɛ yeltuuri teseŋ geraadi ane yiri toma, naŋ na nyaare bibiiri eŋɛ kyɛ vɛŋ ka ba zanne.[11] zitɔɔre sakuuri, wuluuzie e zannoo eebo zie maŋ eɛ tɛɛtɛɛ neŋ a sakuuri poɔ bee yege a sakuuri kampuusi poɔ. Sakuuri maŋ e la yelzu tɛɛtɛɛ, te paale laŋgbulo, zannoo zibilii, akadamisi, integrated, ane sakuuri-a-sakuuri.

O Yuori Waabo Yɛlɛ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

A yelbiri sakuuri yi la a Greek Kɔkɔre poɔ aseŋ: σχολή (scholē), a yuori meŋɛ la a Greek kɔkɔre poɔ. A wuli la ka o poɔ la ka ba boɔlɔ ba pɛnnoo wagere. A puoriŋ la ka ba de o eŋ a karemamine nuuriŋ, a sakue poɔ.[12][13][14][15][16]

Dabaŋkoroŋ ane Baabo yɛlɛ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]
Plato's Academy mosaic from Pompeii

A teɛroŋ po sakuubiiri eŋ gbulo zie naŋ vuo poɔ ka ba zanne daŋ bebe la koroŋ zaa. Sããkoŋ sakue daŋ bebe la ane a ba ta zaa Ancient Greece (kaa zannoo yeltare), Rome dakoroŋ (kaa a Rome zannoo dakoroŋ) dakoroŋ India (kaa Gurukul), ane China dakoroŋ (kaa History of education in China) saŋa zaa. A Byzantine Empire taa la sakuuri tuuruŋ koroŋ zaa ba naŋ tuuro a piili ne a peramere lɛvel. Aseŋ Sããkonnoŋ ane Dannyaa noba naŋ manne, peramere ganzanne tuuruŋ meɛbo piili la 425 AD poɔ ane "sogyare noba gbɛɛ yaga bazanne zaa maŋ taa la peramere ganzanne". A wagere kaŋa yɛlɛ soŋ ane gbɛɛ yaga a Empire gɔbenenti kpoŋ maŋ yeli ka ganzanneba la e nimizeɛ. Ane a zaa ka Byzantium Roman yipɔge ane boma lee la yaga ba nyɔvore boɔbo poɔ, a Empire da are la gyaŋgyãã o zɔɔzɔɔ boma sonnoŋ, kpieoŋ ane a tonsoŋ eŋɛ. A Byzantine ganzanne tuuruŋ kyogi la lɛ te ta saŋa na a empire naŋ gbi dumo 1453 AD poɔ.

Western Europe poɔ, sakue yaga zie ta awola da mɛ la a baapaaloŋ yuomo wagere na wuli nandaare ŋmene yelmanneba ane yɛlɛ zukaareba, ona naŋ kore a zaa naŋ bebe, kyogi tona toma, katederal sakue naŋ e a sakuukpoŋ, Canterbury (naŋ mɛ 597 CE poɔ), namine sakue Rochester (naŋ mɛ 604 CE poɔ), St Peter's School, York (naŋ mɛ 627 CE poɔ) ane Thetford Grammar School (naŋ mɛ 631 CE poɔ). A yuomo anuu soba kɔɔ poɔ CE piiluu poɔ, noba naŋ de ba nyɔvore yel-erre zaa ko ŋmene sakue meŋ da mɛ la yɔ pampana Europe zaa, a wulo ŋmempuori ane ŋmem-ba-puoruu.

Mental calculations. In the school of S. Rachinsky by Nikolay Bogdanov-Belsky. Russia, 1895.

Europe poɔ, yunivenitiri daa yi la a 12th yuomo kɔɔre wagere poɔ; kyɛ ŋa, sagediibu ane ŋmene yelbiri zannoo da e la nimizeɛ bone, ka ba da boɔlɔ a gambanneba ka "schoolmen". A Middle Ages wagere ane a Early Modern vuo, a sakue yelnimizeɛ (naŋ ba sage ko yunivenitiri) da la ka ba wuli a Latin kɔkɔre. Ŋaa la wane a yelzu merɛ sakuuri, a United States poɔ ba naŋ maŋ yeli ka peramere sakuuri, kyɛ a United Kingdom poɔ o tɛgɛ la sakuuri naŋ maŋ iri noba a yi bone o soba naŋ na baŋ e bee nyooroo. A sakuuri yelnarebinni dɔlɔ kɔlaage la kɔkɔdɛŋ bambo ane nu toma, gɔɔroŋ, scientific, ane nuuri zannoo yelnyɔgere.

Ferebo ka neɛzaa gaa sakuuri da porɛɛ la Europe ziiri mine, a 18th yuomo kɔɔre wagere poɔ. Denmark-Norway poɔ, ba da daŋ wane la a yeli ŋa 1739–1741 poɔ, a peramere lamboore na are ka o zɛge almue bambo fẽẽ, aseŋ, a "wagere la wagere noba".[17] A bɔnne fɔrɔ sakue yaga zie a United States poɔ ane ziiri mine da e la die boŋyeni sakue zie karema boŋyeni naŋ da maŋ wuli bidɔɔbilii ane bipɔgebilii yelnyɔgere ayɔpõĩ karendie boŋyeni poɔŋ. A piile a 1920s poɔ, karendie boŋyeni sakue da laŋ la taa e karenderi yaga boma ne ba wuo lantaa, bibilii kuriwie ane sakuuri lɔɛ naŋ teɛ ka o do saa.

Slaamɛɛ da la e la a yipɔge kaŋa naŋ baa sakuuri tuuruŋ a pampana donɛɛ leɛboŋ. Ba nimizeɛ da are la hakela naŋ boɔrɔ wulluu dɔlɔ tutaa ane hakela ŋmɛ yaaroo ne yel-pukyaare zimeɛre. Fɔrɔ, musie da maŋ laŋ la ŋmempuori yel-erre ane zannoo yɛlɛ. Ane a lɛ zaa, a 9th yuomo kɔɔre vuo poɔ, ba da wane la madrassa, sakuuri ba naŋ da mɛ ka o so o meŋɛ yi a musiri, a mine la, al-Qarawiyyin, ba naŋ mɛ 859 CE poɔ. Bana meŋ da la fɔrɔ na e Madrassa tuuruŋ ka o e gyamaa zaa bone Caliph's nuuriŋ.

A Ottomans nuuriŋ, Bursa ane Edirne tenne leɛ la zannoo zizuri. A Ottoman Külliye tuuruŋ, zimɛ kpoŋ naŋ taa musiri, asibiti madrassa, ane gyɛmaa bondimaale zie ane bondiziir, leɛre la ganzanne tuuruŋ, a vɛŋ ka zannoo tɔre ta gyɛmaa yaga a yi o bondi-weere, laanfẽẽloŋ guubo, ane wagere kaŋa kpɛzie zaala.

Irigyinal Yelbie

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

A yelbiri "sakuuri" e la tɛɛtɛɛ paalonne, lɛ ka a ganzanne dabie a paaloŋ poɔ waa.

Kingdom Ane A Tensonne United

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

A United Kingdom poɔ, a yelbiri Sakuuri gbɛɛ yaga maŋ kyaare la peramere ane sɛkɔndere sakuuri, a ama na baŋ, gbɛɛ yaga, po eŋ la peramere ane sɛkɔndere bee bibilii sakue, peramere sakue (wagere kaŋa naŋ maŋ gaa niŋe po eŋ bibilii sakuuri ane gyuunia hae sakuuri), ane sɛkɔndere sakue. Sɛkɔndere sakue tɛɛtɛɛ parɛɛ England ane Wales poɔ la merɛ sakue, sɛkɔndere sakuuri naŋ derɛ neɛzaa, sɛkɔndere sakuuri naŋ ba nyɛrɛ nulɛne yire bɔnne zie daadaa.[18] Aŋa aŋ na baŋ taa yo-tɛɛtɛɛ Scotland poɔ, kyɛ sɛkɔndere sakuuri pare boŋyeni yoŋ la bebe. Ane a lɛ zaa, bɔnne la na baŋ kaara a bee sommeŋɛ kaabo. A Napɔge la da naŋ kaara a zannoo yɛlɛ naŋ naŋ kyagera Scotland sakue zannoo yɛlɛ. Ofsted la maŋ terɛ duoro zannoo yɛlɛ poɔ England paaloŋ poɔ ane Estyn la maŋ terɛ duoro zannoo yɛlɛ eŋɛ Wales poɔ.

A United Kingdom poɔ, sakue yaga maŋ e la bɔnne kaabo ka ba baŋ ne a ka bɔnne sakue bee sakuuri kaare zannoo naŋ e weɛ lɛ.[19] Sommeŋɛ sakue meŋ be la be bee sommeŋɛ sakue naŋ derɛ zuyɔɔ. A sakuuri kaa-iri yaga zie ane sommeŋɛ sakue daaroŋ naŋ do da e la zuyɔɔ sakue, merɛ naŋ na baŋ wane buriburi North American Bɔrefɔ yelbe zie. North American merɛ poɔ, gyɛmaa zaa sakuuri bɔnne la maŋ kaara.[19]

A Tensonne ama yaga zie, a poɔ Australia, New Zealand, India, Pakistan, Bangladesh, Sri Lanka, South Africa, Kenya, ane Tanzania, a yelbiri sakuuri gbɛɛ yaga kyaare la peramere ane sɛkɔndere sakue.[20]

Loyola School, Chennai, India – run by the Catholic Diocese of Madras. Christian missionaries played a pivotal role in establishing modern schools in India.

A India dakoroŋ na poɔ, sakue da e ŋaa KURUKULS. Gurukuls da e la Hindus saakonnoo zannoo a karemamine deriŋ. Zenɛ ŋa sakue gɔɔloŋ e la Sankrite yelbie poɔ te seŋ, Vidyalayam, Vidya Mandir, Vidyayi, Bhavan a India poɔ.[21] A koɔmpare kɔkɔrɛɛ poɔ, o yuori la Pallikoodam bee PaadaSaalai. Ba da piili la Mughal wagere, Madrasahs a India poɔ ka ka ba tõɔ wuli bee ka ba ba tõɔ de wuli a Musiri puori puoribo bibiiri dɔgereba yɛlɛ. A British yelsɛgebinnii wulee ka sakuuri da pore la a 18th century wagere, ka Ŋmendie zaa maŋ taa o sakuuri, ka Musiri die zaa taa o sakuuri, bee ka tembile zaa maŋ taa sakuuri Irigen bile zaa poɔ. A zannoo bɔgere wuli mine la Kannoo, Sɛgere, Arithmetic, Theology, Lɔɔ, Astronomy, Metaphysics, Kɔkɔre yɛlɛ, Teenɛɛ lamboe, ane ŋmempuori yɛlɛ.

A school building in Kannur, India

A British Naa eŋɛ, Kiristabiiri Ŋmene yelmanneba naŋ yi England, a United States, ane paaloŋ mine mɛ la ŋmene yelmanne ane sakuuri kpeɛrɛ India poɔ. A sakue ama de la yuori, ka piili a taa gyamaa, ka mine nyɛ emmo. A sakue ama la piili ziyuo ganzanne India poɔ. A selabore ane yuoni yeltuuri ba naŋ tuuro da leɛ la dare ko sakue ziyuo India poɔ. Zenɛ sakue kpoŋ zie tuuro la a Ŋmene yelmanne sakuuri dare na wulo, zannoo bɔgere/selabore, ane gɔvenanse, ne tɛgebo fẽẽ lɛ.[22] Nyooroo (CBSE), kansil ko a India school satifikate nyooroo (CISCE), Madrasa Boards States mine, Matriculation Boards States mine, State Boards a mathematics, science-physics, general knowledge, ane information technology/computer science. Yɛlɛ mine naŋ ba paale a karekɔlɔm poɔ teseŋ physical education/sports ane cultural activities aŋa yiele, choreography, pɛnti, ane theatre/deɛne.[23]

A West Africa poɔ, "Sakuuri" meŋ naŋ baŋ e la "weɛ" poɔ Sakuuri, Musiri puoruu sakuuri bee nuuri toma sakue.[24]

A madrasah in the Gambia

Weɛ poɔ sakue la sakue na naŋ maŋ kanna sakubiiri ba saakonnoo, ba kɔkɔɛ yel-erre ana yelba-erre. A sakue ama taaba maŋ e ŋa sããkonnoo wuluu bonso a maŋ be la tembil-tɛɛtɛɛ. A sakue ama maŋ be la wɛgyare poɔ ka a ziiri e tɔɔre ne a tenne ane a yie poore. Ama, a ziiri ama a sakue naŋ na are maŋ e la a sakue ama yoŋ toma ziiri. Ka sakubie zaa wa tõɔ ta a ana zie na, o ba la gɛrɛ ziezaa kyɛ guuro ka a zannoo te baare. Dɔgereba ane ba neŋyɔnyɛreba ba gɛrɛ be na te nyɛ ba.[25]

Nageria poɔ, a yelbiri sakuuri kɔgelaare la bipurimo sakue, biyaale sakue, Peramere sakue, Gyunia Hae Sakue, Sɛkondere Sakue ane a gambɛrɛ muuluu zie bee Yunivenetiri ane Kolaagyiri poɔ (daycares,bipurimo sakue, baapaaba sakue ane nembɛrɛ sakue). Peramere ane sɛkondere sakue maŋ e la sommeŋɛ sakue bee a maŋ te kɔgelaare la puoruu kaŋa bee ka a noba naŋ lantaa a piili a, bee ka a la baŋ e gɔbenɛnte sakuu-piili. A gɔbenɛnte sakuu-piili ama, a sakubiiri maŋ bama maŋ e la yuomo ata a beyaala sakue poɔ, a e yuomo ayoɔbo a peramere poɔ, a e yuomo ata Gyunia Hae poɔ sakue poɔ, kyɛ meŋ te e yuomo ata a sinia haae sakuuri poɔ. A ba yuondɛŋ awai poɔ ba sakuuriŋ, a e la kparaama a yunivɛsal Basik zannoo yɛlɛ poɔ (UBEC)[26] Gambɛrɛ muuluu sakue am maŋ la a sommeŋɛ yunivenitiri ane a gɔbenɛnte yunivenitiri ane kolaagyiri. Gɔbenɛnte maŋ baŋ piili la bee mɛ la yuniveniti ka sommeŋɛ noba meŋ baŋ mɛ, ka laŋgbuli noba meŋ baŋ mɛ bee ka puoruu iruuŋ kaŋa deme meŋ baŋ mɛ ba yuniveniti.

Soobo Ane A Tombo

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

A sakue kpoŋ ziiri zaa e la gɔbennte sakue. Sommeŋɛ sakue meŋ maŋ zanna la a yoŋ bee a erɛ ba yɛlɛ ba yoŋ.[27] A sommeŋɛ sakue ama maŋ derɛ la zuyɔɔ yire ba sakubiiri dɔgereba ane ba kaareba zie ka a la maŋ tonna sonna ba ka ba maala ba yelferre, ama, wagere kaŋaŋ, a sommeŋɛ sakue ama mine meŋ maŋ dire la bee nyɛ la sommo mine yire a bɔnne zie. A sakue ama kpoŋ ziiri maŋ pukyaare la puoruu kaŋa; a ama la ka ba boɔlɔ meŋɛ maale-taabo sakue.[28]

Laafeeloŋ Tontone/Toma

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Sakuuri taa la tɔna yaga ko laafeeloŋ tontoŋ ziiri, karemamine ane ganzanne noba mine ka ba tõɔ soŋ ba biiri laafeeloŋ ane bamenne, wagere mine, a laafeɛ yiri poɔ. A yeli ŋa la ka ba la leɛ maale eŋ a tendaa zaa poɔ. Kyɛ ne a lɛ zaa a naŋ tonna la; Noba wuluu kyaare neŋ ba laafeɛ yɛlɛ ane lɛ ba naŋ na e ka baaloŋ ta tõɔ pɔgeba , bee toɔŋ maŋ de ba teene ka laafeɛ toɔŋ wa ba velaa ka dogɛɛ tɔɔ kyebe. Ka noba de ba, ba wanne la Madrasa (Arabic sakue), hawzas (Shi'i).

Taŋgaraa Miri Zu Sakue Ane Zannoo

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Article meŋɛ: Taŋgaraa sakue

Sakue mine maŋ tere la taŋgara zannoo a yi saseɛ poɔ. Taŋgaraa sakue meŋ maŋ tere la sommo ko sããkonnoŋ sakue, aŋa sakuuri naŋ be kannoo Namibia. Taŋgaraa sakue mine meŋ maŋ tere la bammo ka noba de ba, ka noba de ba, ba zannoo parɛɛ ane bone naŋ na seŋ ka ba kyɛlɛɛ. Kannoo la maŋ tere sakubɛrɛ/kolaagyiri sommo, maŋ vɛŋ la karembiiri ka ba de ba zannoo wagere na ba naŋ boɔrɔ. Taŋgaraa poɔ zannoo maŋe la libi-yɛlɛ deɛbo, kyɛ a mine maŋ eɛ zanne wēɛ lɛ. Taŋgaraa zu toɔre zannoo yelzuri ŋmɛ yaare la a Yunivenitiri zaa. Karemamine maŋ wulli la yi taŋgaraa zuŋ yeltare ane toma. Taŋgaraa zu karemo maŋ eɛ aŋa nimie pataa wuluu na, ane karekɔlɔm yeni na. A karema maŋ wuli la zannoo yeltuuri naŋ senne teseŋ karenderi mine. Karembiiri maŋ naŋ toŋ la ba toma teseŋ wagere na a karema naŋ ko ba. Ŋaa maŋ e la yi ne e-maali bee karemo saseɛ miri poɔ. Ŋaa maŋ vɛŋ la ka karembiiri ka ba toŋ ba popeɛle toma kyɛ ka wagere ba pare. Karembiiri naŋ na kpeɛrɛ taŋgaraa zu karemo maŋ taa la wagere naŋ na somma ko neŋ a karemo kyɛ zanne soŋ. Faaloŋ mine kyaare ne taŋgaraa zu karemo naŋ baŋ e la nimie ba taa neŋ a karema wuluu poɔ bee laŋ ne karembiiri mine vuo kaŋa poɔ. Taŋgaraa zu karemo na baŋ wuli la yɛŋ kyaare ne yelwonni mine, gaŋ a zaa ka fooŋ ba pɔge a karema wuluu wieoŋ. Taŋgaraa zu karembiiri maŋ taa zunoɔ neŋ. taŋgaraa zu yelbulli mine naŋ taa toma bee gyennoo kyaare a wuluu na. Taŋgaraa zu wuluu meŋ taa la zunoɔ neŋ karembiiri naŋ koŋ yi ba dire gaa ziiri mine beguo wuluu bee taa teɛroŋ ne lɛnɛɛ ba naŋ na gaa a karandie. Karembiiri na baŋ zeŋ la o dieŋ kyɛ zanne te ta lɛnɛɛ a karekɔlɔm naŋ boɔrɔ.[29] Zeŋ fo dieŋ poɔ kyɛ taa fo wuluu eɛ yelsoŋ kaŋa noba naŋ maŋ kaa kyɛ iri taŋgaraa zu wuluu. Karembiiri naŋ baŋ taa la o wuluu zie zaa kɔmpiita naŋ na baŋ     gaa- yie poɔ, laabere, bee tuuri sori gɛrɛ teŋyuo gba. Taŋgaraa zu sakuuri zannoo wa la ka o woɔ karembiiri wahala kyɛ maŋ ko ba vuo ka ba naŋ tona toma ane ba yie poɔ fɛroo toma.[30]Taŋgaraa zu sakue po-eŋ la ziiri ata; Taŋgaraa zu bipurimo sakue, Taŋgaraa zu baapaaba sakue ane Taŋgaraa zu nembɛrɛ sakue.


Sakuuri Boma A Tembilii Poɔ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

A tembilii poɔ, noba naŋ be pramere 32%, 43% naŋ be Gyunia Hae sakuuri ane 52% naŋ be sɛkondere sakuuri la maŋ taa fentedigili.[31] A ŋaa pãã ba maŋ vɛŋ sonna ba ka a ona nyɛ a ɛntɛnɛnte (internet) tonna neŋ ba toma velaa, 37% deme yoŋ la a sɛkondere sakue poɔ a tembilii poɔ, te seŋ ka neɛ naŋ de a ŋaa te manne neŋ 59% noba naŋ be a tenne na naŋ seɛ a tembilii ama ane 93% deme meŋ pãã be a tembɛrɛ poɔ (tenne naŋ nyɛrɛ libi-gyamaa)[32].

Sapare Amɛleka Ane A United States

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]
One-roome chool in 1935, Alabama

A sapare Amɛleka, a yelbiri eakuuri na baŋ e zannoo zie zaa kyaare ne gaŋgye kaŋzaa, a kyaare la ama kaŋa sɛre kɛ neɛ na gaa sakuuri (bivoore) bibilepu-orimo sakue, Peramaare sakue, Gyunia Hai sakue a maŋ kyaare yuoni kaŋa bal bee ba kpɛ zie, sekɛndere sakue, kolaagyi, yunivaniti, ane yunivaniti bibɛrɛ sakue.[33]

A Amɛleka poɔ, sakuuri eebo ayi sɛkondere sakue maŋ e la bone ba naŋ kaara soŋ. A sakue mine e la sɛkondere naŋ e weɛlɛ a yi a bɛgɛ mine, kyilluu ane yɛlɛ mine meŋ naŋ erɛ a gɔmenɛnti sakue poɔ. A yelbiri kɔkɔre bɛŋɛ sakue maŋ ta soga e la peramere sakue a yi a British teŋɛ faabo.[34] A la ne meŋ lampo-yɔɔ sakue bebe naŋ wuluu bɔgere tɛɛtɛɛ naŋ ba kyɛbe dakoroŋ sakue na poɔ.

kaa kyɛ: Cram school

Meŋ nyɛ: yelbɛbɛ sakuuri A naŋ e fo tontonne, karemo taa la taabo kyaare neŋ toma-ferebo (WRS)[35] naŋ be toma saazu yelboɔraa tenne mine, teseŋ United Kingdom ane a United States.[36]A wahala waaloŋ duoro la saazu bambo kyɛ sommo yeltare bela lamboori mine.[37][38]Fɛrebo wagere mine maŋ pukyaare la nyooro min e semmo, kyɛ a wommu paaŋ be a karembiiri ka ba nyɛ magere gaŋ soga[39][40]A 2008 yɛŋ laafeeloŋ peɛroo a yi duor-derebɛ ane mtvU,[41] anii 10 U.S kolaagyi karembiiri mannoo ka ba taa la wagere mine bee wagere zaa maŋ nyɛ la fɛrebo a ba bebie nyɔvoe poɔ. Ŋaa dazɛge do la 20% yi peɛroo yomo anuu mine naŋ pare. Lazaare ne pie dɔgle anaare kɔɔ poɔ la nyɛ kyue ata mine naŋ pare, pie ne ata kɔɔ poɔ la meŋ peɛre kyaare neyɛŋ laafeeloŋ teseŋ suuri baaloŋ bee teɛroŋ baaloŋ, ane awae kɔɔ poɔ  meŋ be daseelɛ poɔ.[42]

Sakuuri Neŋkaare

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]
To curtail violence, some schools have added CCTV surveillance cameras. This is especially common in schools with gang activity or violence.

A sakuubiiri ane a karemamine laafeeloŋ zuiŋ, a sakuuri nembɛrɛ maŋ zeŋ la a bɔ noba yɛŋ baaloŋ peɛrepeɛreba, sinii kaareba mine ka ba kaara a sakuuri gbaŋgbale zaa. Mine meŋ maŋ eŋ la boŋkaare mine te seŋ kameraa ane a taaba ka a maŋ soŋ a sakuuri yɛlɛ gɛrɛ nimitɔɔre.[43]

Sakue mine meŋ maŋ eŋ la boma mine te seŋ; mie, ane boma mine na naŋ baŋ tõɔ gu a sakuuri.[44] A yɛlɛ ama zuiŋ a United Nations boma leɛ maaloo yelboɔre poɔ sonnɔ la a biiri zannoo yeltarre, ka zɔɔre ta kpɛ ba zannoo poɔ.[45]

Meŋɛ Maale Kaabo

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Sakue ane ba karemamine maŋ be kparema mine-teseŋ, feroŋ ka  kanne a karekɔlɔm gbuli zaa, vɛŋ a teseŋ ne sakue mine, kyɛ bare "nimibaaloŋ" yeltare bee "sããbo" kyaare ne karembiiri. Nyuuri tɛɛtɛɛloŋ, teseŋ meŋɛ maale taabo karembie boɔrɔ ka o yeli yɛlɛ, ane yelsonne eebo, teseŋ nuu teɛbo ka ona boɔrɔ ka yeli yɛlɛ, zaa maŋ wuli la yelnimizeɛ mine eebo eŋɛ. Noba naŋ taa a gɔɔroŋ kyaare ne a nyuuroŋ yelzuri ama maŋ vɛŋ la ka a nyuure na maŋ taa yelsonne karembiiri zannoo lambori.

Yelmeŋɛ, noba mine maŋ taa nɔkpeɛne ka nyooro eebo maŋ vɛŋ la zannoo duobo, maŋ yeli ka a sigire la a karembiiri zannoo' zɛgeroŋ ane meŋɛ nyaabo yelboɔre- a baara ba maŋ kpɛ be la ɔfere yaga a peramere karembiiri tontonne' yelboɔre tutaaloŋ.

Albert Bettannier's 1887 painting La Tache noire depicts a child being taught about the "lost" province of Alsace-Lorraine in the aftermath of the Franco-Prussian War – an example of how European schools were often used in order to inoculate Nationalism in their pupils.

A Europe tenne yaga zie, a yelbiri ŋa sakuuri maŋ e la bibile -purimo zannoo ne peramare sakuuri naŋ piili ne a yuomo anaare a te ta yuomo awae, a ŋaa eŋ paa maŋ yi la a teŋɛ na zaa. A ŋaa meŋ maŋ e la sekondere sakuuri meŋ poɔ, a sekondere sakuuri eŋ maŋ poŋ eŋ la Gymnasiums ane nuuri toma zannoo zie, meŋ naŋ maŋ yi a teŋɛ zie ne a sakuuri balaa na, biiri wuluu a yi yuomo ata te ta yuomo ayoɔbo. Germany poɔ, karambiiri naŋ yiri Grundschule ba ba maŋ sage ka ba zaan enuuri toma sakue a daadaa lɛ. Kyɛ ba maŋ seŋ ka ba gaa nimitɔɔre te gaa a Germany's zannoo sakue ka a mine la; Gesamtschule, Hauptschule, Realschule bee Gymnasium. [46] Ka ba naŋ wa bare a sakue, gbɛɛ yaga a maŋ e la yuomo pie ane anuu te ta yuomo pie ne awae, ba na baŋ gaa la nuuri toma sakue. A yelbiri sakuuri maŋ e la Kolaagyi zannoo kyɛ te kyɛre peramare bee Gyunia Hae Sakue (German:Hochschule), naŋ maane kolaagyi ne yunivinitiri.[47]

A goɔŋ Europe pampana sakue (a tendaazaa zɔɔre buyi soba tendaa gbulli zɔɔre II), a peramare ne a sekondere sakuuri zannoo, gbɛɛ yaga maŋ laŋ la taa. A la waana meŋ, sɛkondere zannoo na baŋ poŋ eŋ la maale nyɔgebo bee ka lɛ naane. A sakue poŋ eŋ la middle sakue zannoo yɛrɛɛ lɛ. A nuuri toma zannoo zuiŋ kaa ana la; digirii a zannoo naŋ ko a biiri yi a ama a ata puoriŋ: a dendɛŋ; peramare, a ayi soba,ba baaroo sekondere ane a ata soba a baaroo sekondere sakuuri. Gbɛɛ yaga a dendɛŋ ne a ayi soba digirii zannoo (yuomo anii) maŋ poɔ la. A baaraa soba (yuomo ayi) maŋ vɛŋ la ka a biiri zanne nuuri toma (nuuri toma) bee gɔɔloŋ zannoo.

United Kingdom ane Commonwealth Tenne

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]
A classroom block with schoolbag racks in Western Sydney, Australia

A United Kingdom, a yelbiri sakuuri e la a yuori te ta Yuniveniti sakue, ka ama na baŋ e la , a parɛɛ mine na baŋ poŋ eŋ la bibilpurimo sakue, peramere sakue. (gbɛɛ yaga na baŋ poŋ eŋ bibilpurimo sakue ane gyunia haae sakue) ane sɛkɔndere sakue. Sɛkondere sakue parɛɛ waa la yaga a England ane a Wales, ka ana la; kɔkɔre merɛ sakue, kannebaŋ a bare, pampana sɛkondere, ane tembɛrɛ sakue. Ane ka a baŋ taa la yoe tɛɛtɛɛ Scotland poɔ,sɛkondere sakuuri pare boŋyeni yoŋ la.

Ane a zaa, kyɛ la baŋ e la ka teŋɛ la kaara a bee neŋyɛmɛ. Scotland's sakue eebo ne kaabo yɛlɛ be la a neŋkpoŋ naŋ kaara zannoo yɛlɛ. Ofsted maŋ manne la a eebo ko la a England ne a Estyn mannoo eebo a Wales poɔ.

A staged example of an online classroom using Jitsi. The teacher is sharing their screen.

A zie ŋa yi la zannoo meɛbo.

Tenne gyamaa eebo kyille la neŋ ba teɛroŋ kyaare ne zannoo ziiri, a naŋ kyilluu naŋ kpɛ a teŋɛ naŋ kyaare gɔmenɛnte meŋɛ somo ane a kyilluu kpoŋ naŋ kpɛ ganzanneba teɛroŋ.

Meŋ Kaa Kyɛ Nyɛ

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]

Bullying in teaching

Criticism of schooling

Educational technology

School pedagogy

Free education

List of colleges and universities by country

List of schools by country

List of songs about school

List of television series about school

Mobile phone use in schools

Music school

Secular education

School bullying

School meal

School story

School uniform

School-to-prison pipeline

Student transport

Teaching for social justice

University-preparatory school

Year-round school

Sommo Yizie

[maaleŋ | Maale eŋ yizie]
  1. Kuhlmann, Stefan (27 January 2017). Research Handbook on Innovation Governance for Emerging Economies: Towards Better Models. Cheltehnham, UK: Edward Elgar. ISBN 978-1-78347-191-1. OCLC 971520924.
  2. https://web.archive.org/web/20230518145614/https://ourworldindata.org/primary-and-secondary-education
  3. "Understanding the American Education System". www.studyusa.com. Archived from the original on 9 November 2022. Retrieved 9 November 2022.
  4. https://web.archive.org/web/20190225223702/https://www.indoamericanpublicschool.com/ Archived from the original on 25 February 2019.
  5. http://www.theguardian.com/commentisfree/2017/jun/12/schools-children-education-coding-toilet-unblocking-rote-learning The Guardian. 12 June 2017. Archived from the original on 4 August 2021. Retrieved 4 August 2021.
  6. Keogh, Barbara (9 September 2009). "Why it's important to understand your child's temperament". www.greatschools.org. Archived from the original on 4 August 2021. Retrieved 4 August 2021.
  7. 7.0 7.1 Robinson, Sir Ken (27 June 2006), Do schools kill creativity?, archived from the original on 15 September 2013, retrieved 4 August 2021
  8. "'Schools are killing curiosity': why we need to stop telling children to shut up and learn". The Guardian. 28 January 2020. Archived from the original on 4 August 2021. Retrieved 4 August 2021.
  9. Online Etymology Dictionary Archived 1 February 2009 at the Wayback Machine; H.G. Liddell & R. Scott, A Greek-English Lexicon Archived 1 February 2009 at the Wayback Machine
  10. School[dead link], on Oxford Dictionaries
  11. σχολή Archived 25 February 2021 at the Wayback Machine, Henry George Liddell, Robert Scott, A Greek-English Lexicon, on Perseus
  12. Bentley, Jerry H. (2006). Traditions & Encounters a Global Perspective on the Past. New York: McGraw-Hill. p. 331.
  13. "Leseferdighet og skolevesen 1740–1830" (PDF). Open Digital Archive. Archived from the original (PDF) on 14 April 2016. Retrieved 15 May 2014.
  14. "Types of school". GOV.UK. Archived from the original on 25 March 2019. Retrieved 14 June 2023.
  15. "What is the Difference Between State Schools & Private Schools?". British Council Hong Kong. Archived from the original on 20 June 2023. Retrieved 14 June 2023.
  16. "Education". Commonwealth. Archived from the original on 28 April 2023. Retrieved 14 June 2023.
  17. Jolad, Shivakumar (2 February 2020). "Missionaries and expansion of mass western education in India 1700–1813". Medium. Archived from the original on 20 June 2023. Retrieved 14 June 2023.
  18. Bellenoit, Hayden J. A. (2007). "Missionary Education, Religion and Knowledge in India, c. 1880-1915". Modern Asian Studies. 41 (2): 369–394. doi:10.1017/S0026749X05002143. ISSN 0026-749X. JSTOR 4132356. S2CID 145084555. Archived from the original on 20 June 2023. Retrieved 14 June 2023.
  19. 19.0 19.1 "The Education System in India - GNU Project - Free Software Foundation". GNU Operating System. Archived from the original on 31 May 2023. Retrieved 14 June 2023.
  20. "School system & compulsory education". Make it in Germany. Archived from the original on 20 June 2023. Retrieved 14 June 2023.
  21. "The US Higher Education System Explained". Shorelight. Archived from the original on 20 June 2023. Retrieved 14 June 2023.
  22. "Elementary, Grammar, and Secondary Schools | Encyclopedia.com". www.encyclopedia.com. Archived from the original on 20 June 2023. Retrieved 14 June 2023.
  23. Watkins Hanna, Mark (May 1943). "The West African "Bush" School". American Journal of Sociology. 48 (6): 666–675. doi:10.1086/219263. S2CID 144208852.
  24. Bonate, Liazat (2016). Islamic Education in Africa. Indiana University Press.
  25. Bonate, Lizzat (2016). Islamic Education in Africa. Indiana University Press.[ISBN missing]
  26. "Universal Basic Education Commission | Home". www.ubec.gov.ng. Archived from the original on 17 December 2019. Retrieved 17 December 2019.
  27. "Mosharraf Zaidi: Why we wanted to believe what Greg Mortenson was selling". National Post. Retrieved 19 June 2023.
  28. "Parochial education". Encyclopedia Britannica. Archived from the original on 19 June 2023. Retrieved 19 June 2023.
  29. "School Meaning Sanskrit Arth Translate Kya Matlab". www.bsarkari.com. Archived from the original on 20 February 2022. Retrieved 20 February 2022.
  30. www.wisdomlib.org (13 January 2019). "Vidyalaya, Vidyālaya, Vidya-alaya: 7 definitions". www.wisdomlib.org. Archived from the original on 20 February 2022. Retrieved 20 February 2022.
  31. "Spaces for Education". pages.uoregon.edu. Archived from the original on 20 June 2023. Retrieved 14 June 2023.
  32. "How educational institutions' architecture shapes young minds". Architectural Digest India. 6 February 2021. Retrieved 8 October 2023.
  33. O’Farrell, Liam; Hassan, Sara; Hoole, Charlotte (2 December 2022). "The university as a Just anchor: universities, anchor networks and participatory research". Studies in Higher Education. 47 (12): 2405–2416. doi:10.1080/03075079.2022.2072480. ISSN 0307-5079. Archived from the original on 18 October 2023 – via Taylor & Francis Online.
  34. Karp, Sarah; Issa, Nader; FitzPatrick, Lauren; Loury, Alden (18 May 2023). "Ten years later, more than half of Chicago's closed schools remain unused". Chicago Sun-Times Graphics. Retrieved 8 October 2023.
  35. #CommitToEducation. UNESCO. 2019. ISBN 978-92-3-100336-3. Archived from the original on 11 February 2020. Retrieved 7 February 2020.
  36. "Cards let schools, parents keep eye on their students". USA TODAY. Archived from the original on 15 May 2023. Retrieved 14 June 2023.
  37. "School Vandalism Takes Its Toll". UdisePlus.com. Archived from the original on 6 December 2009. Retrieved 3 October 2009.
  38. "SDG4's 10 targets". Global Campaign For Education. Archived from the original on 7 December 2021. Retrieved 22 September 2020.
  39. Laird, Ellen (March 2003). "I'm your teacher, not your Internet service provider". Education Digest. 68 (7): 41 – via EBSCOhost.
  40. "Online Education Offers Access and Affordability". Usnews.com. Archived from the original on 18 March 2015. Retrieved 17 May 2015.
  41. http://www.paloaltoonline.com/weekly/morgue/2005/2005_05_06.stress06.shtml
  42. Ross, Genesis R. (2010). Teacher Stress, Burnout and NCLB: The U.S. Educational Ecosystem and the Adaptation of Teachers (MS thesis). Miami University. Retrieved 18 December 2012.
  43. "Teacher Support for England & Wales". Teachersupport.info. Archived from the original on 13 February 2010. Retrieved 3 October 2009.
  44. "Teacher Support for Scotland". Teachersupport.info. Archived from the original on 18 October 2009. Retrieved 3 October 2009.
  45. "Survey confirms student stress, but next step is unclear (May 06, 2005)". Paloaltoonline.com. 6 May 2005. Archived from the original on 6 December 2009. Retrieved 3 October 2009.
  46. "Children & School Anxiety, Stress Management". Webmd.com. Archived from the original on 6 April 2010. Retrieved 28 March 2010.
  47. "mtvU and Associated Press poll shows how stress, war, the economy and other factors are affecting college students' mental health" (PDF). Half Of Us. 19 March 2008. Archived from the original (PDF) on 28 February 2013.