[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Drak (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Drak)
Drak
Mapa súhvezdia Drak
Mapa súhvezdia Drak

Latinský názovDraco
SkratkaDra
GenitívDraconis
Symbolické vyjadreniedrak
Rektascenzia15h
Deklinácia+65°
Plocha1083  štvorcových stupňov
Poradie: 8
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
3
Najjasnejšia hviezdaEtamin (γ Dra)
(Zdanl. magnitúda 2,23)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −15°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
Horná kulminácia o 24:00

2. jún

Dolná kulminácia o 24:00

1. december

Drak (Draco) je severné súhvezdie, ktoré je pre veľa obyvateľov severnej pologule vrátane Slovenska cirkumpolárne. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo tiež jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Drak je jedno z najstarších a najväčších súhvezdí na našej oblohe. Vinie sa okolo Malého medveďa. Nápadná je jeho podoba s papierovým drakom.

Mytologický pôvod

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdina Herakles (u Rimanov Herkules) musel splniť niekoľko ťažkých úloh kráľa Erystea, mimo iného priniesť zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek. Hesperidky boli dcéry Atlanta, jedného z Titánov, ktorí bojovali proti bohom. Atlas bol za trest odsúdený na to, aby na svojich ramenách naveky niesol nebeskú klenbu. Herakles premohol draka, ktorý strážil prístup do záhrady (dodnes v kresbách súhvezdí stojí jednou nohou na hlave), a potom prehovoril Atlanta, aby mu jablká priniesol. Musel však za neho podržať nebeskú klenbu. Atlas jablká priniesol, ale tiež nechcel vziať klenbu naspäť. Nakoniec sa predsa len Heraklovi podarilo úlohu splniť. V susednom súhvezdí (Herkules) je znázornený, ako kľačí a odovzdáva zlaté jablká bohyni Hére; bol to jej svadobný dar. Za vernú službu pri bráne do záhrad Hesperidiek bol drak prenesený na oblohu. Tam sa vinie okolo pólu medzi oboma medveďmi. Hlavu má natočenú k Heraklovi tak, ako by ho chcel ešte dodatočne napadnúť. Podľa inej legendy to môže byť drak, ktorý strážil zlaté rúno, až kým ho Iáson nepremohol.

Hviezda alpha Draconis menom Thuban bola pred 5000 rokmi Severkou. V jej blízkosti bol totiž v tých časoch severný svetový pól, ktorý sa neskôr dôsledkom precesie presunul k Polárke. Severný svetový pól bol od Thubanu vzdialený iba 10´, čiže asi tretinu mesačného priemeru. Vtedy začínali Egypťania stavať pyramídy. Thuban bol vraj stále viditeľný priezorom Chufuovej pyramídy. Dnes to už tak nie je; pól sa posunul k Polárke a Thuban obieha okolo pólu tak ako ostatné hviezdy.

Asterizmus Hlava Draka tvoria štyri hviezdy: gama Etamin, beta Rastaban, zéta Grumium a ní Kuma. Spolu s hviezdou mí Arrakis tvoria tieto hviezdy aj asterizmus Päť tiav.

Ďalšie jasné hviezdy obrazca sú Altais (Nodus II), Tyl, Aldhibah (Nodus I), Edasich, Gianfar, Alsafi a Dziban. Iota Draconis, Edasich, má prinajmenšom jednu planétu, prvú planétu objavenú pri hviezde triedy obor. Dostala meno Hypatia. 42 Draconis je tiež sprevádzaná exoplanétou.

Arrakis je dvojhviezda pri hlave Draka. Obe zložky sú zlatožltej farby, rovnakej spektrálnej triedy F7 hlavnej postupnosti. Sigma Draconis, Alsafi, leží vo vzdialenosti iba 18,8 svetelných rokov od nás.

Bezmenná fí Draconis je najmenej trojhviezda zložená z vizuálneho a spektroskopického páru. Ďalšou trojhviezdou je 39 Draconis.

Malý asterizmus hviezd s magnitúdami medzi 7 až 9 viditeľný v triédri má oficiálne označenie Kemble 2. Pripomína zmenšeninu obrazca súhvezdia Kasiopeja.

Hmlovina Mačacie oko

V súhvezdí nie je veľa jasných zaujímavých objektov. Najjasnejší z nich je planetárna hmlovina NGC 6543 (AR = 17h 58,6´; DEC = +36° 38´) nazývaná aj Mačacie oko, o ktorej sa hovorí, že vyzerá ako modrý disk. Nájsť centrálnu hviezdu je ťažšie. Je vzdialená 3000 ly a má jasnosť 8,8 mag.

Špirálová galaxia M 102 zvaná Galaxia Vreteno je k nám natočená takmer zboku. NGC 5907 je k nám takisto natočená bokom. To viedlo aj k jej málo známemu názvu – Galaxia Trieska.

Galaxie NGC 5981, NGC 5982 a NGC 5985 sa dajú vidieť naraz v jednom teleskopickom poli.

Dvojica špirálových galaxií NGC 5965 a NGC 5963 svojím zafarbením aj orientáciou vytvára kontrast – kým NGC 5965 vyzerá ako zboku videné, žltkasté vreteno, NGC 5963 je modrastá a hľadíme na ňu viac spredu. Inou dvojicou je NGC 5905 a NGC 5908.

V hlave Draka leží tiež radiant meteorického roja Drakoníd. Vznikli rozpadom Giacobiniho – Zinnerovej kométy, preto sa im tiež hovorí Giacobinidy. V tomto súhvezdí sa na rektascenzii 18h nachádza aj severný pól ekliptiky.

Drak patrí medzi cirkumpolárne súhvezdia, preto ho na oblohe vidíme po celý rok. Jeho telo tvoria len slabšie hviezdy, ale sú to jediné voľným okom viditeľné hviezdy medzi Veľkým a Malým vozom, preto by sa nemali ťažko hľadať. Chvost Draka začína hviezdou λ. Thuban je asi v polovičnej vzdialenosti medzi Mizarom a zadnými kolesami Malého voza. Asterizmus Hlava Draka tvoria hviezdy β – γ – ξ – ν.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Drak.