Externalita

Externalita alebo externý efekt je náklad alebo prínos pre strany, ktoré si nevybrali niesť tento náklad alebo prínos. Externality zasahujú jednotlivcov, skupiny alebo spoločnosť ako celok, a nie kupujúceho a predávajúceho, pretože externality nie sú odrážané v trhovej cene transakcie. Externality sú považované za formu tržného zlyhania, nakoľko vedú k ne-optimálnemu prerozdeleniu zdrojov.

Existujú dva druhy externalít: pozitívne a negatívne. Pozitívne externality vznikajú, keď transakcia pozitívne ovplyvní strany ktoré neboli členmi pri tejto transakcii. Príkladom sú napríklad spoločenské prínosy z očkovania alebo vzdelania. Naopak, negatívne externality vznikajú, keď transakcia prinesie stratu tretím stranám. Príkladom sú znečistenie alebo hluk.

Existuje niekoľko možných súkromných a verejných riešení externalít. Súkromné riešenia na externality sú Coasov teorém, dobrovoľné obchodné štandardy a certifikácie. Verejné riešenia externalít zahŕňajú dane, dotácie, alebo regulácie.

História

História externalít začína v 19. storočí, keď sa ekonómovia ako Alfred Marshall začali zaoberať neúmyselnými dôsledkami ekonomických činností, ktoré sa neodrážali v trhových cenách. Marshall ale nemal na mysli moderný koncept externalít, kde tretie strany znášajú efekty transakcie. Marshallov koncept externalít sa venoval externým následkom produkcie, pričom vôbec nespomínal znečisťovanie.

Koncept externalít ako ich chápeme dnes sa zrodil vďaka Arthurovi Pigou, ktorý v roku 1920 v knihe „The Economics of Welfare“ rozpracoval teóriu o tom, ako negatívne externality vedú k zlyhaniam trhu. Pigou argumentoval, cenový systém, motivácie súkromných agentov a inštitúcie nedokážu tak aby maximalizovali sociálne blaho.

„Vo všeobecnosti sa priemyselníci zaujímajú, nie o sociálny, ale len o súkromný čistý produkt svojich operácií. ... [Vlastný záujem] nedosiahne rovnosť v hodnotách marginálnych sociálnych čistých produktov, okrem prípadu, keď marginálny súkromný čistý produkt a marginálny sociálny čistý produkt sú identické. Keď existuje rozdiel medzi týmito dvoma druhmi marginálnych čistých produktov, vlastný záujem teda nebude viesť k maximalizácií národného dividendu. A preto možno očakávať určité špecifické zásahy do normálnych ekonomických procesov, nie na zníženie, ale na zvýšenie dividendou.“

Pigou zároveň navrhol, že by bolo možné internalizovať (t.j. zahrnúť do trhovej ceny) náklady spojené s externistami použitím daní alebo dotácií. Ako jeden z príkladov vo svojej knihe uviedol prácu žien v továrňach, kedy súkromné záujmy žien pracovať im síce prinesú príjem, ale zároveň spôsobí zdravotné ťažkosti ich deťom. Riešenie tohto rozdielu medzi súkromným a sociálnym produktom je v štátnych zásahoch (akým sú napríklad dane).

V roku 1960 Ronald Coase publikoval článok s názvom „The Problem of Social Cost“, kde argumentoval že za určitých okolností môže trh cez súkromné dohody efektívne vyriešiť problém externalít. Je užitočné dodať, že Coase úmyselne nepoužil slovo externalita alebo externý efekt vo svojom článku, pretože si myslel, že slovo „externalita“ nesie konotáciu niečoho, čo by bolo potrebné vyriešiť vládnym zásahom. Coase nechcel aby boli externality riešené vládnymi zásahmi, a preto ich radšej nazýval ako „škodlivé efekty“.

Coase nezdieľal optimizmus Arthura Pigou ohľadne vládnych zásahov. Namiesto vládneho zásahu Coase argumentoval, že je možné dosiahnuť Pareto optimálne prerozdelenie v spoločnosti za podmienok, že vlastnícke práva sú jasne definované, a transakčné náklady spojené s vyjednávaním dostatočne nízke.

Po sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa koncept externalít stal natoľko populárnym, že sa rozšíril do odvetví ako napríklad ekonómia životného prostredia.

Príčiny

K externalitám dochádza v dôsledku transakcií, ktoré majú vplyv na tretie strany, pričom tretie strany nie sú priamo zapojené do tejto transakcie. Jednou z príčin sú nedostatočné alebo nejasné vlastnícke práva.

Keď nie sú vlastnícke práva dostatočne definované alebo vymáhateľné, môže to viesť k situáciám, kedy strany transakcie nemajú dôvod na zohľadňovanie efektu na tretie strany. Toto sa napríklad deje pri znečisťovaní životného prostredia, kedy znečisťovateľ nenesie náklady spojené so svojou činnosťou pretože vlastnícke práva na čisté prostredie nie sú jasné.

Následky

Externality majú vplyv na ekonomickú efektivitu, životné prostredie a spravodlivosť. Jak negatívne tak pozitívne externality môžu viesť k neefektívnemu prerozdeleniu zdrojov, keďže trhové ceny neodrážajú skutočné náklady a prínosy danej činnosti. To znamená, že veľa zdrojov môže byť alokovaných k činnosti, ktorej škodlivosť nie je zahrnutá v cene. Naopak, transakcie spôsobujúce pozitívne externality môžu byť konzumované menej vďaka tomu že ich benefit nie je zahrnutý to ceny.

Príklady externalít

Externality závisia od odvetvia, v ktorom je ekonomický subjekt činný. Medzi záporné externality konkrétne v doprave patria napríklad:

• emisie:
  • znečistenie ovzdušia
  • hluku
• kongescie (dopravné zápchy)
• dopravné nehody
• škody na infraštruktúre

Medzi kladné externality patrí:

• rozvoj dopravnej siete

Nástroje na obmedzenie externalít

Zákazy a obmedzenia

V doprave prevládajú regulačné opatrenia:

• zákazy,
• limity,
• technické normy – interoperabilné systémy, zákonné opatrenia

Opatrenia sa odrazia v nákladoch i v cenách.

Ceny

Trend je normalizovať náklady externalít tak, aby ceny odrážali spoločenské náklady alebo vzácnosť zdrojov. Oceňovanie na základe úplných spoločenských nákladov je kľúčovým prvkom efektívneho a trvale únosného dopravného systému.

Dane a poplatky

Cieľom obmedzení nie je, ani nie je možné, efektívne úplne minimalizovať externality. Mohlo by to napr. viesť k zrušeniu cestnej dopravy a podstanému obmedzeniu železničnej či leteckej dopravy.