[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Eugene Andrew Cernan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Eugene Cernan)
Eugene A. Cernan
astronaut NASA
Eugene Cernan v roku 1969
Eugene Cernan v roku 1969
Stavzosnulý
Narodenie14. marec 1934
Chicago, Illinois, USA
Úmrtie16. január 2017 (82 rokov)
Houston, Texas, USA
Iné zamestnaniepilot U.S. Navy, stíhací pilot
Hodnosťkapitán, U.S. Navy
Čas vo vesmíre23 dní, 14 hodín, 15 minút
Čas výstupov do otvoreného vesmíru24 hodín, 11 minút
Kozmonaut od17. októbra 1963
MisieGemini 9A, Apollo 10, Apollo 17
Znaky misií
Kozmonaut do1. júla 1976

Eugene Andrew „Gene“ Cernan (* 14. marec 1934, Chicago – † 16. január 2017, Houston[1]) bol americký astronaut, námorný pilot, elektrotechnik, letecký inžinier a stíhací pilot. Po otcovi bol slovenského a po matke českého pôvodu. Počas misie Apollo 17 sa stal jedenástym človekom, ktorý sa prešiel po Mesiaci. Na konci tretieho a zároveň posledného výstupu na mesačný povrch sa vrátil do lunárneho modulu až po kolegovi Harrisonovi Schmittovi a stal sa posledným človekom na Mesiaci v rámci programu Apollo.

Predtým, ako sa stal astronautom, absolvoval bakalárske štúdium elektrotechniky na Purdue University a vstúpil do amerického námorníctva (U.S. Navy) prostredníctvom výcvikového programu dôstojníkov v zálohe (Naval Reserve Officers Training Corps). Po leteckom výcviku sa stal námorným pilotom. V roku 1963 získal na U.S. Naval Postgraduate School magisterský titul (Master of Science) v oblasti leteckého inžinierstva. U námorníctva dosiahol hodnosť kapitána a v roku 1976 z neho odišiel. Cernan trikrát letel do vesmíru a dvakrát k Mesiacu: ako pilot Gemini 9A v júni 1966, ako pilot lunárneho modulu Apolla 10 v máji 1969 a ako veliteľ Apolla 17 v decembri 1972, posledného pristátia ľudí na Mesiaci v 20. storočí. Bol tiež členom záložných posádok misií Gemini 12, Apollo 7 a Apollo 14.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Eugene Andrew Cernan sa narodil 14. marca 1934 v Chicagu v štáte Illinois;[2] bol synom Andrewa Georgea Cernana (1904 – 1967) a Rose Cernanovej (rodenej Cihlářovej; 1898 – 1991). Jeho otec bol slovenského pôvodu a matka mala českých predkov. Mal jednu staršiu sestru, Dolores Ann (1929 – 2019).[3][4] Vyrastal v illinoiských mestách Bellwood a Maywood. Bol skautom a získal hodnosť Second Class.[5] Po McKinleyovej základnej škole (McKinley Elementary School) v Bellwoode a strednej škole Proviso Township High School v Maywoode v roku 1952 študoval na Purdue University, kde sa stal členom bratstva Phi Gamma Delta a pôsobil ako pokladník. Na Purdue bol Cernan aj prezidentom Quarterdeck Society a Scabbard and Blade a členom čestnej spoločnosti Phi Eta Sigma a inžinierskej čestnej spoločnosti Tau Beta Pi. Bol členom výboru vojenského plesu a členom čestnej spoločnosti Skull and Crescent Leaders.[6] Po druhom ročníku prijal čiastočné štipendium Navy ROTC, ktoré vyžadovalo, aby medzi prvým a posledným ročníkom slúžil na palube lode USS Roanoke. V roku 1956 získal titul bakalára (Bachelor of Science) v odbore elektrotechnika; jeho záverečný priemer bol 5,1 zo 6,0.[7]

Služba v námorníctve

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci výcvikového programu dôstojníkov v zálohe (Naval Reserve Officers Training Corps) na Purdue sa stal podporučíkom (ensign) amerického námorníctva (U.S. Navy) a spočiatku slúžil na ľahkej lietadlovej lodi USS Saipan. Prešiel do aktívnej služby a na základniach Whiting Field na Floride, Barron Field v Texase, NAS Corpus Christi v Texase a NAS Memphis v Tennessee absolvoval letecký výcvik.[8]:29 – 31 Po výcviku na lietadlách T-28 Trojan, T-33 Shooting Star a F9F Panther sa Cernan stal námorným pilotom a lietal na stíhačkách FJ-4 Fury a A-4 Skyhawk v útočných letkách VA-126 a VFA-113.[8]:31 – 33, 38 – 39 Po skončení služby na NAS Miramar v Kalifornii si v roku 1963 dokončil vzdelanie na U.S. Naval Postgraduate School, kde získal magisterský titul (Master of Science) v odbore letecké inžinierstvo.

Počas svojej námornej kariéry Cernan nalietal vyše 5 000 hodín, z toho 4 800 hodín v prúdových lietadlách. Vykonal tiež asi 200 úspešných pristátí na lietadlových lodiach.

Kariéra v NASA

[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 1963 NASA vybrala Cernana v rámci tretieho náboru astronautov (The Fourteen), ktorí sa zúčastnili vesmírnych programov Gemini a Apollo.

Program Gemini

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Gemini 9A
Gene Cernan na palube Gemini 9A, 5. jún 1966

V novembri 1965 bol Cernan pôvodne vybraný spolu s Thomasom Staffordom ako záložný pilot pre misiu Gemini 9. Keď 28. februára 1966 hlavná posádka v zložení Elliot See a Charles Bassett zahynula pri havárii lietadla NASA T-38A „901“ (USAF sériové číslo 63-8181) na Lambertovom letisku v Missouri, záložná posádka sa stala hlavnou – prvýkrát v histórii NASA.[9] Misiu Gemini 9A postihlo viacero problémov; pôvodný cieľový objekt Agena explodoval počas štartu a plánované spojenie s náhradným cieľovým objektom ATDA znemožnilo neúplné oddelenie ochranného krytu po štarte.[9] Posádka však s týmto objektom uskutočnila aktivity simulujúce postupy, ktoré sa mali použiť pri misii Apollo 10. Cernan tiež vykonal druhý americký výstup do otvoreného vesmíru, celkovo len ako tretí človek v histórii, ale nadmerné vyčerpanie spôsobené nedostatkom opôr na končatiny zabránilo testovaniu manévrovacej jednotky astronauta a vynútilo si predčasné ukončenie výstupu. Cernan bol aj záložným pilotom misie Gemini 12, posledného letu programu Gemini.[10]

Program Apollo

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Apollo 10 a Apollo 17
Cernan pózuje pred raketou Saturn V počas príprav na misiu Apollo 10, 1969
Ikonická fotografia Zeme vyhotovená posádkou Apolla 17
Cernan pri americkej vlajke na Mesiaci, hore vidno vzdialenú Zem, misia Apollo 17, 12. december 1972
Cernan počas prvej skúšobnej jazdy s mesačným vozidlom LRV (Lunar Roving Vehicle)
Zaprášený Cernan v lunárnom module po skončení posledného výstupu, 14. december 1972

Apollo 10

[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po nehode Apolla 1 v roku 1967 bol Cernan vybraný za pilota lunárneho modulu v záložnej posádke Apolla 7, hoci tento let neviezol žiadny lunárny modul.[11] V rámci štandardnej rotácie posádky sa v novembri 1968 stal pilotom lunárneho modulu Apolla 10 – posledného prípravného letu, ktorý sa uskutočnil 18. až 26. mája 1969, pred plánovaným prvým pristátím ľudí na Mesiaci.

Počas misie Apollo 10 Cernan a jeho veliteľ Tom Stafford pilotovali lunárny modul Snoopy na obežnej dráhe Mesiaca do výšky 15,6 km nad povrchom a úspešne vykonali všetky fázy pristátia až po záverečný zostup s pohonom. To poskytlo plánovačom NASA dôležité poznatky o technických systémoch a gravitačných podmienkach Mesiaca, ktoré o dva mesiace neskôr umožnili Apollu 11 pristáť s prvými ľuďmi na Mesiaci. Zaujímavosťou je, že pri návrate späť do zemskej atmosféry Apollo 10 dosiahlo rýchlosť 39 897 km/h (11,08 km/s), čím sa zapísalo do Guinnessovej knihy rekordov ako najrýchlejší objekt s ľudskou posádkou na palube.[10]

Apollo 17

[upraviť | upraviť zdroj]

Cernan odmietol možnosť prejsť sa po Mesiaci ako pilot lunárneho modulu Apolla 16 a radšej riskoval, že vynechá let, aby mohol veliť svojej vlastnej misii.[12] Do rotácie posádok Apolla sa vrátil ako veliteľ záložnej posádky v zložení Eugene A. Cernan, Ronald E. Evans a Joe Engle pre Apollo 14, čím sa vďaka bežnej rotácii posádok dostal do pozície veliteľa Apolla 17. Stupňujúce sa škrty v rozpočte NASA však spochybnili počet budúcich lunárnych misií. Po zrušení Apolla 15 vo svojej pôvodnej podobe a Apolla 19 v septembri 1970 sa zvýšil tlak vedeckej komunity na presun Harrisona Schmitta, jediného profesionálneho geológa medzi aktívnymi astronautmi Apolla, do posádky Apolla 17, poslednej plánovanej misie programu. V auguste 1971 NASA vymenovala Schmitta za pilota lunárneho modulu Apolla 17, čo znamenalo, že pôvodný pilot lunárneho modulu Joe Engle už nemal možnosť prejsť sa po Mesiaci. Cernan bojoval za to, aby jeho posádka zostala pohromade; keď si však mal vybrať, či poletí so Schmittom ako pilotom lunárneho modulu, alebo celá jeho posádka bude z Apolla 17 vyradená, Cernan si vybral let so Schmittom. Cernan nakoniec Schmittove schopnosti hodnotil pozitívne; dospel k záveru, že Schmitt je vynikajúci pilot lunárneho modulu, zatiaľ čo Engle – bez ohľadu na jeho vynikajúce výsledky ako skúšobného pilota lietadiel – je len primeraný.[13]

Ako veliteľ Apolla 17 Cernan ukončil misie programu Apollo s viacerými rekordnými úspechmi. Počas troch dní činnosti na Mesiaci (11. – 14. decembra 1972) vykonali Cernan a Schmitt tri výstupy na povrch, pričom približne 22 hodín skúmali údolie Taurus-Littrow. Len ich prvý výstup trval viac než trikrát dlhšie, než strávili mimo lunárny modul astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin, prví ľudia na Mesiaci, pri misii Apollo 11. Počas tejto doby Cernan a Schmitt prešli pomocou lunárneho vozidla viac ako 35 km a strávili veľa času zbieraním geologických vzoriek (vrátane rekordných 34 kg vzoriek, čo bolo najviac zo všetkých misií Apollo), ktoré mali objasniť ranú históriu Mesiaca. Cernan riadil mesačné vozidlo aj pri jeho poslednej jazde, pričom dosiahol maximálnu rýchlosť 18 km/h, čím zaznamenal neoficiálny pozemný rýchlostný rekord na Mesiaci.

Keď sa Cernan na konci posledného výstupu na povrch pripravoval na návrat po rebríku do lunárneho modulu, vyslovil tieto slová:[14]

„ Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný vývoj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov! “

Cernanov status posledného človeka, ktorý sa prechádzal po Mesiaci, znamená, že Purdue University je alma mater prvého človeka na Mesiaci, Neila Armstronga, a zároveň posledného. Cernan je tiež jedným z troch astronautov, ktorí dvakrát leteli k Mesiacu; ďalšími sú Jim Lovell a John Young. Je tiež jedným z dvanástich ľudí, ktorí sa prešli po Mesiaci.

Po odchode z NASA

[upraviť | upraviť zdroj]
Cernan počas rozlúčky s Neilom Armstrongom v Katedrále svätého Petra a Pavla vo Washingtone, 13. september 2012

V roku 1976 Cernan odišiel z námorníctva v hodnosti kapitána a z NASA prešiel do súkromného sektoru. Stal sa výkonným viceprezidentom spoločnosti Coral Petroleum Inc. a v roku 1981 založil vlastnú firmu The Cernan Corporation. V rokoch 1981 a 1982 sa Cernan spolu s Frankom Reynoldsom a Julesom Bergmanom podieľal na rozsiahlom spravodajstve televízie ABC o prvých troch štartoch raketoplánov. V posledných rokoch bolo na YouTube nahraných mnoho hodín týchto vysielaní ABC. Od roku 1987 prispieval do spravodajskej televízie ABC News a do týždenného segmentu jej programu Good Morning America (Dobré ráno Amerika) s názvom „Breakthrough“ (Prelom), ktorý sa venoval zdraviu, vede a medicíne.[15]

So spisovateľom Donaldom A. Davisom vydal v roku 1999 memoáre The Last Man on the Moon (Posledný muž na Mesiaci), ktoré sa venujú jeho službe u námorníctva a kariére v NASA. V roku 2000 bol Gene Cernan uvedený do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame). Vystupuje tiež v dokumentárnom filme o vesmírnom výskume In the Shadow of the Moon (V tieni Mesiaca), v ktorom povedal: „Pravda nepotrebuje obhajobu“ a „nikto mi nemôže vziať tie kroky, ktoré som urobil na povrchu Mesiaca.“[16] Podieľal sa aj na rovnomennej knihe.

Spolu Neilom Armstrongom svedčili v roku 2010 pred americkým kongresom proti zrušeniu programu Constellation, ktorý bol iniciovaný počas vlády Georgea W. Busha ako súčasť Vízie pre výskum vesmíru (Vision for Space Exploration) s cieľom vrátiť ľudí na Mesiac a prípadne na Mars, ale Augustinova komisia ho v roku 2009 označila za nedostatočne financovaný a neudržateľný.[17]

Cernan spojil svoju kritiku zrušenia programu Constellation s vyjadrením skepticizmu voči Commercial Resupply Services a Commercial Crew Development, náhradám NASA za tento program v oblasti zásobovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) nákladom a posádkou. Varoval, že takéto spoločnosti „ešte nevedia, čo nevedia“. Cernanov pohľad na komerčné vesmírne spoločnosti – najmä na SpaceX, ktorá sa zúčastňuje na oboch programoch – sa pozitívne zmenil potom, ako ho Steve Jurvetson, investor rizikového kapitálu SpaceX, informoval o svojom úsilí o získanie podpisov deviatich astronautov Apolla na fotografiu určenú ako darček zakladateľovi SpaceX Elonovi Muskovi na pamiatku prvej úspešnej zásobovacej misie SpaceX na ISS v roku 2012. Jurvetson nakoniec Cernana presvedčil a ten fotografiu podpísal. „Keď som mu rozprával tieto príbehy o hrdinskom podnikaní, videl som, ako mení názor,“ napísal Jurvetson. „Našiel zmierenie: ‚Nikdy som o tom nečítal v správach. Prečo o tom tlač neinformuje?‘“[18] V roku 2012 Cernan tiež predniesol smútočný prejav na Armstrongovom pohrebe.[19][20]

V roku 2014 sa Cernan objavil v dokumentárnom filme The Last Man on the Moon (Posledný muž na Mesiaci), ktorý nakrútil britský režisér Mark Craig na základe Cernanových memoárov z roku 1999 s rovnakým názvom.[21] Film získal Texas Independent Film Award od Houston Film Critics Society a Movies for Grownups Award od AARP The Magazine.[22][23]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Cernan bol dvakrát ženatý a mal jednu dcéru. Jeho prvou manželkou bola Barbara Jean Atchleyová, letuška Continental Airlines, s ktorou sa oženil v roku 1961. Mali spolu jednu dcéru Tracy (narodila sa v roku 1963). Manželia sa od seba oddelili v roku 1980 a o rok neskôr rozviedli. Zostali priateľmi.[24] Jeho druhé manželstvo bolo s Janis Ellen „Nanna“ Jonesovou (1939 – 2021), ktoré trvalo takmer 30 rokov od roku 1987 až do jeho smrti. Cernan mal aj dve nevlastné dcéry, Kelly a Danielle.[25]

Smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Gene Cernan zomrel 16. januára 2017 v nemocnici v Houstone vo veku 82 rokov.[26] Jeho pohreb sa konal v St. Martin’s Episcopal Church v Houstone.[27] Pochovaný bol 25. januára 2017 počas súkromného obradu s plnými vojenskými poctami na Texas State Cemetery ako prvý astronaut, ktorý tam bol pochovaný.[28][29]

Návštevy Česka a Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]
Česko-Slovenská vlajka, ktorá bola na palube veliteľského modulu America počas letu Apollo 17

Gene Cernan bol veľmi hrdý na svoj pôvod. Česko-Slovensko prvýkrát navštívil neoficiálne v roku 1974. Oficiálna návšteva mu bola zamietnutá. Požiadal preto o novinársku akreditáciu, aby sa mohol zúčastniť na medzinárodnom veľtrhu Incheba v Bratislave. Predstavitelia štátu sa s ním odmietli stretnúť, ale stretol sa s vtedajším riaditeľom Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejove doc. RNDr. Lubošom Perekom. Odovzdal mu česko-slovenskú vlajku, ktorá bola na palube veliteľského modulu America počas letu Apollo 17. Na Slovensku bol hosťom SAV v Bratislave a v Smoleniciach. S vedcami z oblasti astronómie a geofyziky v diskusii informoval o vtedy pripravovanej misii Apollo-Sojuz, spoločnom lete amerických a sovietskych kozmonautov v lodiach Apollo a Sojuz. V tom čase mal Cernan za úlohu pripravovať v Moskve spomínaný spoločný let a na ceste zo Sovietskeho zväzu sa neoficiálne, turisticky, zastavil v krajine svojich predkov. „Som rád,“ povedal, „že pochádzam z takéhoto krásneho prostredia ako je Slovensko, veľmi sa mi tu páči ... Máte prekrásnu krajinu, vzdelaných a pracovitých ľudí...“ Navštívil aj rodisko svojich starých rodičov, Vysokú nad Kysucou, a najbližších príbuzných z rozvetvenej rodiny Čerňanovcov. Pri tejto návšteve sa o ňom príliš neinformovalo, pretože vtedajšiemu politickému systému nevyhovovalo, keď sa vyzdvihovali úspechy amerických vedcov a astronautov.[30]

V roku 1994 navštívil Slovensko po druhýkrát. Prezident Michal Kováč mu vtedy udelil najvyššie slovenské vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža ako vôbec prvému držiteľovi a udelil mu aj pamätnú medailu NR SR. Univerzita Komenského v Bratislave mu udelila titul „Doctor honoris causa“.[31] Cernan vtedy navštívil aj Martin. Vo Vysokej nad Kysucou sa zúčastnil na otvorení pamätnej izby. Stal sa Čestným občanom mesta Čadca, kde je od 15. marca 2011 v Kysuckom múzeu sprístupnená verejnosti stála expozícia Človek na Mesiaci. Navštívil aj Kysucké Nové Mesto a Vychylovku. Potom odcestoval spolu s astronómom Jiřím Grygarom do Čiech.[32]

Česko navštívil aj v roku 2001 na pozvanie náčelníka generálneho štábu Armády Českej republiky Jiřího Šedivého. Dňa 29. októbra uskutočnil spolu s prvým česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remkom let vrtuľníkom Vzdušných síl AČR typu Mi-8S, ktorý chceli ukončiť v Bernarticiach pri Milevsku v okrese Písek, pretože z neďalekej obce Borovany pochádzal jeho starý otec. Asi minútu a pol od plánovaného miesta pristátia sa vrtuľník pri obci Okrouhlá zrútil potom, čo mu došlo palivo. Cernan našťastie nehodu prežil bez zranenia. Nebola to prvá nehoda vrtuľníka, ktorú zažil. Dňa 23. januára 1971 sa počas záverečných príprav na misiu Apollo 14 v úlohe veliteľa záložnej posádky Cernan zrútil s vrtuľníkom Bell 47 patriacemu NASA do Banana River neďaleko Kennedyho vesmírneho strediska na Floride.

O tri roky neskôr sa do Česka vrátil. Dňa 29. septembra 2004 sa v kaviarni nakladateľstva Academia v Prahe konala verejná autogramiáda jeho knihy Posledný muž na Mesiaci. V ten deň opäť navštívil aj Bratislavu. Na Bratislavskom hrade otvoril výstavu Človek na Mesiaci. Mal aj stretnutie s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a Slovenská technická univerzita v Bratislave mu udelila čestný doktorát honoris causa.[33] Nasledujúci deň navštívil Akadémiu vied Českej republiky a z rúk jej vtedajšej predsedníčky Heleny Illnerovej prevzal Čestnú medailu AV ČR.[34] V júni 2008 navštívil Prahu aj so svojou vnučkou, aj výstavu v Národnom múzeu a poskytol novinárom zaujímavé úvahy k ďalším letom na Mesiac. Potom odišiel aj s vnučkou opäť do Borovian, kde ho deti obdarovali vodou a chlebom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Gene Cernan, last astronaut to walk on moon, dies at 82 [online]. India.TV online, 2017-01-17, [cit. 2017-01-17]. Dostupné online. (anglicky)
  2. ↑ Article clipped from The Miami News [online]. newspapers.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  3. ↑ EVANS, Ben. Escaping the Bonds of Earth (The Fifties and the Sixties). Berlín, Nemecko : Springer Science & Business Media, 2010. 494 s. ISBN 978-0-387-79094-7.
  4. ↑ "United States Census, 1940" [online]. familysearch.org, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  5. ↑ Scouting and Space Exploration [online]. scouting.org, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  6. ↑ Eugene Andrew Cernan (14 March 1934–16 January 2017) [online]. thisdayinaviation.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  7. ↑ Gene Cernan: Always Shoot for the Moon Part I [online]. airportjournals.com, 2005-07-01, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-05-27 z originálu.
  8. ↑ a b The last man on the moon [online]. archive.org, 1999, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  9. ↑ a b On the Shoulders of Titans: A History of Project Gemini [online]. hq.nasa.gov, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2010-01-13 z originálu.
  10. ↑ a b International Space Hall of Fame : New Mexico Museum of Space History : Inductee Profile [online]. nmspacemuseum.org, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2017-01-18 z originálu.
  11. ↑ Apollo program [online]. airandspace.si.edu, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  12. ↑ Cernan, Gene [online]. digital.houstonlibrary.org, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2015-02-01 z originálu.
  13. ↑ Apollo 17 Prior to LM Descent [online]. hq.nasa.gov, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-07-12 z originálu.
  14. ↑ MEK - Apollo 17 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  15. ↑ 'Good Morning' Segment For Cernan [online]. articles.latimes.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-08-13 z originálu.
  16. ↑ Moonstruck [online]. newsweek.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2009-08-25 z originálu.
  17. ↑ Armstrong: Obama NASA plan 'devastating' [online]. nbcnews.com, 2010-04-13, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-12-24 z originálu.
  18. ↑ Apollo astronauts, SpaceX, and a special photo [online]. spacepolitics.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  19. ↑ Eugene Cernan - Eulogy for Neil Armstrong [online]. americanrhetoric.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2020-02-15 z originálu.
  20. ↑ User Clip: Eugene Cernan's eulogy to Neil Armstrong [online]. c-span.org, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  21. ↑ Mark Craig, moonwalk film director, recalls it [online]. archive.naplesnews.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  22. ↑ AARP Movies for Grown Ups Award [online]. thelastmanonthemoon.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-06-24 z originálu.
  23. ↑ Houston Film Critics Award [online]. thelastmanonthemoon.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-06-24 z originálu.
  24. ↑ RETTER, Emily. Astronaut Eugene Cernan’s regrets after being the last man to walk on the Moon [online]. mirror.co.uk, 2016-04-10, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
  25. ↑ Astronaut, Purdue grad Gene Cernan dead at 82 [online]. eu.jconline.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  26. ↑ Remembering Gene Cernan [online]. nasa.gov, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2017-01-16 z originálu.
  27. ↑ TEGNA. Hundreds attend Gene Cernan's funeral [online]. khou.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
  28. ↑ Astronaut Gene Cernan to be buried at Texas State Cemetery [online]. mystatesman.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
  29. ↑ FOX. Former Astronaut Gene Cernan buried at State Cemetery [online]. fox7austin.com, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online. Archivované 2017-01-26 z originálu.
  30. ↑ Eugene Andrew Cernan - Návšteva v starej vlasti v roku 1974 [online]. cernan.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  31. ↑ Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-12]. Dostupné online.
  32. ↑ Eugene Andrew Cernan - V roku 1994 navštívil Slovensko po druhýkrát [online]. cernan.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.
  33. ↑ SITA. Čestný doktorát univerzity pre amerického astronauta Cernana. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-09-26. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. ISSN 1335-4418.
  34. ↑ Eugene Andrew Cernan - Tretia návšteva v roku 2004 v Bratislave [online]. cernan.vysokanadkysucou.sk, [cit. 2023-11-27]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CERNAN, Eugene; DAVIS, Don. Poslední muž na Měsíci: astronaut Eugene Cernan a vesmírné závody z americké perspektivy. 1. vyd. Praha : Academia, 2003. 423 s. ISBN 80-200-1165-X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gene Cernan na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eugene_Andrew_Cernan&oldid=7749282“