Chu Jao-pang
| Chu Jao-pang 胡耀邦 | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 15. novembra 1982 – 15. januára 1987 | ||||||||
| Prezident | Li Sien-nien | |||||||
| Premiér | Čao C'-jang | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 20. november 1915 Liou-jang, Chu-nan, ČĽR | |||||||
| Úmrtie | 15. apríl 1989 (73 rokov) Peking, ČĽR | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Chu Jao-pang (multimediálne súbory) | |||||||
Chu Jao-pang (čín. 胡耀邦 – Chu Jao-pang, pchin-jin: Hú Yàobāng, * 20. november 1915 - †15. apríl 1989) bol čínsky politik, bývalý generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, úzky spolupracovník Teng Siao-pchinga. Bol predstaviteľom druhej generácie vedenia Komunistickej strany, ktorá podporovala hospodárske reformy v Číne.
Životopis
Chu Jao-pang pochádzal z chudobnej rodiny z juhočínskej provincie Chu-nan a do Komunistickej strany vstúpil už ako 14. ročný. Zúčastnil sa Dlhého pochodu v rokoch 1934 - 1935 a neskôr pôsobil v Červenej armáde pod velením Teng Siao-pchinga.
Po založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 Chu rýchlo rástol v straníckej hierarchii až do začatia Kultúrnej revolúcie v šesťdesiatych rokoch, počas ktorej bol dvakrát poslaný na vidiek a dvakrát rehabilitovaný. Po smrti Mao Ce-tunga postupne prevzal moc v strane a štáte Teng Siao-pching. Chu Jao-pang, ktorý bol jedným z jeho najbližších spolupracovníkov, pomohol Tengovi v politickom boji s Chua Kuo-fengom, ktorý bol od smrti Mao Ce-tunga predsedom Komunistickej strany Číny. Po odstavení Chua Kuo-fenga od moci roku 1981 prevzali Tengovi spojenci Chu Jao-pang najvyššiu pozíciu v strane a Čao C'-jang v štáte, reálna moc ale ostala u Teng Siao-pchinga, ktorý kontroloval diane z pozadia.
Počas svojho pôsobenia rehabilitoval Chu Jao-pang množstvo obetí Kultúrnej revolúcie, medzi inými bývalého prezidenta Liou Šao-čchiho. Vďaka svojej podpore liberálnych reforiem v ekonomike a spoločnosti rástla jeho popularita. Po študentských nepokojoch v roku 1986 ho však Teng Siao-pching odvolal kvôli prílišnej podpore liberálnych a západných myšlienok.[1]
Chu Jao-pang zomrel v roku 1989 na zlyhanie srdca. Zhromaždenia študentov na jeho pamiatku postupne prerástli v protesty na Námestí nebeského pokoja v júni 1989.[2]
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chu Jao-pang