[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Kalifornia

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z California)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kalifornia pozri Kalifornia (rozlišovacia stránka).
Kalifornia
Vlajka Pečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuThe Golden State (Zlatý štát)
Hlavné mestoSacramento
Najväčšie mestoLos Angeles
GuvernérGavin Newsom
Rozloha
Poradie3. miesto
Celková423 970 km²
Súš404 298 km²
Voda20 047 km²
% vody4,7 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie1. miesto
Obyvateľov39 557 045
Rok sčítania2018 (odhad)
Hustota obyvateľov
Poradie11. miesto
Hustota92,6 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie31. v poradí
Dátum9. september 1850
Geografické údaje
Zemepisná šírka32°32' až 42° s. š.
Zemepisná dĺžka114°8' až 124°26' z. d.
Šírka400 km
Dĺžka1 240 km
Nadmorská výška
Najvyššia4 421 m n. m.
Stredná880 m n. m.
Najnižšia−86 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaUTC-8/-7
ISO 3166-2US-CA

Kalifornia (po anglicky a po španielsky California) je štát na západe Spojených štátov. S viac ako 38,9 miliónmi obyvateľov na celkovej rozlohe približne 423 970 km²[1] je najľudnatejším štátom USA, tretím najväčším štátom USA podľa rozlohy a najľudnatejším subnárodným celkom v Severnej Amerike. Na severe susedí s Oregonom, na východe s Nevadou a Arizonou a na juhu s mexickým štátom Baja California; na západe má pobrežie pozdĺž Tichého oceánu.

Oblasti Greater Los Angeles a San Francisco Bay Area v Kalifornii sú druhým a piatym najľudnatejším mestským regiónom v krajine. Greater Los Angeles má viac ako 18,7 milióna obyvateľov a San Francisco Bay Area má viac ako 9,6 milióna obyvateľov.[2] Los Angeles je najľudnatejšie mesto štátu a druhé najľudnatejšie mesto v krajine. San Francisco je druhé najhustejšie obývané veľkomesto v krajine. Okres Los Angeles County je najľudnatejší okres v krajine a okres San Bernardino County je rozlohou najväčší okres v krajine. Sacramento je hlavné mesto štátu.

Hospodárstvo Kalifornie je najväčšie spomedzi všetkých štátov USA a v roku 2022 dosiahlo hrubý štátny produkt (GSP) vo výške 3,6 bilióna USD. Je to najväčšia subnárodná ekonomika na svete. Ak by bola Kalifornia suverénnym štátom, v roku 2022 by bola piatou najväčšou ekonomikou na svete,[3][4] hneď za Indiou a pred Spojeným kráľovstvom, ako aj 37. najľudnatejšou krajinou.[5] Oblasť Greater Los Angeles a oblasť San Francisca sú druhou a štvrtou najväčšou mestskou ekonomikou v krajine (1,0 bilióna USD a 0,6 bilióna USD v roku 2020).[6] Kombinovaná štatistická oblasť San Francisco Bay Area mala v roku 2018 najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa v krajine (106 757 USD) spomedzi veľkých primárnych štatistických oblastí a je domovom piatich z desiatich najväčších spoločností na svete podľa trhovej kapitalizácie[7] a štyroch z desiatich najbohatších ľudí na svete.[8] Mierne viac ako 84 % obyvateľov štátu vo veku 25 rokov a viac má stredoškolské vzdelanie, čo je najnižšia miera stredoškolského vzdelania spomedzi všetkých 50 štátov.

Pred európskou kolonizáciou bola Kalifornia jednou z kultúrne a jazykovo najrozmanitejších oblastí predkolumbovskej Severnej Ameriky a kalifornskí indiáni predstavovali najväčšiu hustotu indiánskeho obyvateľstva na sever od dnešného Mexika. Európsky prieskum v 16. a 17. storočí viedol ku kolonizácii Kalifornie Španielskym impériom. V roku 1804 bola zaradená do provincie Alta California v rámci vicekráľovstva Nové Španielsko. Po úspešnej vojne za nezávislosť sa oblasť v roku 1821 stala súčasťou Mexika, ale po mexicko-americkej vojne bola v roku 1848 odstúpená Spojeným štátom. Kalifornská zlatá horúčka sa začala v roku 1848 a viedla k dramatickým sociálnym a demografickým zmenám vrátane vyľudnenia pôvodného obyvateľstva v rámci kalifornskej genocídy. Západná časť Alta California bola potom zorganizovaná a 9. septembra 1850 prijatá ako 31. štát na základe Kompromisu z roku 1850 ako slobodný štát.

Významné príspevky do populárnej kultúry, od zábavy, športu, hudby a módy, majú svoj pôvod v Kalifornii. Štát významne prispel aj v oblasti komunikácie, informácií, inovácií, vzdelávania, environmentalistiky, zábavy, ekonomiky, politiky, technológií a náboženstva.[9][10][11] Kalifornia je domovom Hollywoodu, najstaršieho a jedného z najväčších filmových odvetví na svete, ktoré zásadne ovplyvňuje svetovú zábavu. Okrem iných vynálezov sa považuje za miesto vzniku amerického filmového priemyslu, hippie kontrakultúry, plážovej a automobilovej kultúry, osobného počítača, internetu, rýchleho občerstvenia, reštaurácií, hamburgerov, skateboardingu a koláčikov šťastia.[12][13][14] Oblasť Sanfranciského zálivu a oblasť Veľkého Los Angeles sa všeobecne považujú za centrá svetového technologického a amerického filmového priemyslu. Hospodárstvo Kalifornie je veľmi rozmanité.[15] Kalifornský poľnohospodársky priemysel má najvyššiu produkciu zo všetkých štátov USA[16][17][18] a na čele stoja mliečne výrobky, mandle a hrozno.[19] Vďaka najrušnejším prístavom v krajine (Los Angeles a Long Beach) zohráva Kalifornia kľúčovú úlohu v globálnom dodávateľskom reťazci, keďže sa do nej prepravuje približne 40 % všetkého tovaru dovážaného do Spojených štátov.[20]

Geografická rozmanitosť štátu siaha od pobrežia Tichého oceánu a metropolitných oblastí na západe po pohorie Sierra Nevada na východe a od sekvojových lesov a lesov Duglasových jedlí na severozápade po Mohavskú púšť na juhovýchode. Dve tretiny národného rizika zemetrasení sa nachádzajú v Kalifornii.[21] V strede štátu dominuje úrodná poľnohospodárska oblasť Central Valley. Kalifornia je známa svojím teplým stredozemským podnebím pozdĺž pobrežia a monzúnovým sezónnym počasím vo vnútrozemí. Veľká rozloha štátu má za následok podnebie, ktoré sa líši od vlhkého dažďového pralesa mierneho pásma na severe po vyprahnutú púšť vo vnútrozemí, ako aj zasnežené alpské podnebie v horách. Suchá a lesné požiare sú pre štát trvalým problémom.[22]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Indiáni

[upraviť | upraviť zdroj]

Kalifornia bola jednou z kultúrne a jazykovo najrozmanitejších oblastí predkolumbovskej Severnej Ameriky. Historici sa vo všeobecnosti zhodujú, že pred európskou kolonizáciou v nej žilo najmenej 300 000 ľudí. Pôvodné obyvateľstvo Kalifornie zahŕňalo viac ako 70 rôznych etnických skupín, ktoré obývali rôzne prostredia od hôr a púští až po ostrovy a sekvojové lesy.[23]

Mapa pôvodných kalifornských kmeňov a jazykov v čase kontaktu s Európou

Domorodí obyvatelia žijúci v týchto rozmanitých geografických oblastiach vyvinuli komplexné formy riadenia ekosystémov vrátane lesného záhradníctva, aby si zabezpečili pravidelnú dostupnosť potravín a liečivých rastlín.[24] Išlo o formu udržateľného poľnohospodárstva.[25] Na zmiernenie ničivých veľkých požiarov, ktoré ničia prírodné prostredie, pôvodní obyvatelia vyvinuli prax kontrolovaného vypaľovania. Kalifornská vláda v roku 2022 uznala prínos tejto praxe.

Tieto skupiny boli rôznorodé aj z hľadiska politickej organizácie, tvorili ich skupiny, kmene, dediny a na pobreží bohatom na zdroje veľké náčelnícke kmene, ako napríklad Čumaši, Pomovia a Salinovia. Obchod, vzájomné manželstvá, remeselní špecialisti a vojenské spojenectvá podporovali sociálne a hospodárske vzťahy medzi mnohými skupinami. Hoci národy niekedy viedli vojny, väčšina ozbrojených konfliktov sa odohrávala medzi skupinami ľudí za účelom pomsty. Získanie územia zvyčajne nebolo cieľom týchto bojov malého rozsahu.

Muži a ženy mali v spoločnosti vo všeobecnosti odlišné úlohy. Ženy boli často zodpovedné za tkanie, zber, spracovanie a prípravu potravín, zatiaľ čo muži za lov a iné formy fyzickej práce. Vo väčšine spoločností mali svoje úlohy aj ľudia, ktorých Španieli označovali ako joyas[26] a považovali ich za "mužov, ktorí sa obliekali ako ženy".[27] Joyas boli zodpovední za rituály smrti, pochovávania a smútku a plnili spoločenské úlohy žien. V domorodých spoločnostiach sa na ich označenie používali termíny ako "dvojduch". Čumaši ich označovali ako 'aqi. Prví španielski osadníci ich nenávideli a snažili sa ich odstrániť.

Španielske obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými Európanmi, ktorí preskúmali pobrežie Kalifornie, boli členovia španielskej námornej expedície pod vedením portugalského kapitána Juana Rodrígueza Cabrilla v roku 1542. Cabrillo bol poverený Antoniom de Mendozom, vicekráľom Nového Španielska, aby viedol expedíciu na pobrežie Tichého oceánu a hľadal obchodné príležitosti; 28. septembra 1542 vstúpili do zálivu San Diego a dostali sa na sever k ostrovu San Miguel. Súkromník a cestovateľ Francis Drake preskúmal a nárokoval si bližšie neurčenú časť kalifornského pobrežia v roku 1579 a pristál severne od budúceho mesta San Francisco. Prví Ázijci vkročili na územie dnešných Spojených štátov v roku 1587, keď filipínski námorníci dorazili na španielskych lodiach do zátoky Morro.[28][29] Zhodou okolností potomkovia moslimského kalifa Hasana ibn Alího v pôvodne islamskej Manile konvertovali, potom zmiešali kresťanstvo s islamom a po dobytí Španielskom prechádzali cez Kaliforniu (pomenovanú po kalifovi) na ceste do Guerrera v Mexiku. Sebastián Vizcaíno v roku 1602 preskúmal a zmapoval pobrežie Kalifornie pre Nové Španielsko a vystúpil na breh v Monterey. Napriek terénnym prieskumom Kalifornie v 16. storočí pretrvávala Rodríguezova predstava Kalifornie ako ostrova. Takéto zobrazenia sa objavovali na mnohých európskych mapách až do 18. storočia.[30]

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo Kalifornia pôvodne pomenúvalo celú oblasť dnešného štátu Kalifornia plus celé štáty alebo iba časti štátov Nevada, Utah, Arizona, Wyoming a mexický polostrov dnes známy ako Kalifornský polostrov.

Názov Kalifornia je najbežnejšie spätý s presláveným rajom obývaným Amazonkami, kde vládla kráľovná Califia. Mýtus o Califii je zaznamenaný v 1510-stranovej knihe Las sergas de Esplandián, napísanej ako pokračovanie ku knihe Amadís de Gaula španielskym dobrodružným spisovateľom Garciom Ordóñezom Rodríguezom de Montalvom. Kráľovstvo kráľovnej Califie bolo podľa Montalva bohaté na zlato a veľké územie bolo obývané griffinmi a ďalšími čudnými šelmami.

Vlajka a pečať

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka Kalifornie sa nazýva Bear Flag, čo v preklade znamená Medvedia vlajka. V súčasnej podobe bola prijatá v roku 1911, teda pred vyše 100 rokmi. Na vlajke je kalifornský grizly (oficiálne štátne zviera), ktorý symbolizuje silu, hviezda reprezentuje nezávislosť krajiny, červená farba znamená odvahu a biele pozadie čistotu. Autorom pôvodnej Medvedej vlajky bol William Todd, synovec manželky Abrahama Lincolna.

Štátna pečať štátu Kalifornia bola prijatá pred približne 200 rokmi. Na pečati je rímska bohyňa múdrosti a vojny, grizly, zväzok obilia a baník. Je tu aj fráza "Eureka", čo znamená "Našiel som ho!" je štátne Kalifornské motto.

Geografia a životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kaliforniu obklopuje Tichý Oceán, Oregon, Nevada, Arizona a Mexický štát Baja California. S rozlohou 411 000 km² je tretím najväčším štátom Spojených štátov po Aljaške a Texase. V čase, keď ešte Kalifornia bola samostatná krajina, bola 59. najväčším štátom sveta medzi Irakom a Paraguajom.

10 najväčších miest

[upraviť | upraviť zdroj]
Údolie Central Valley, poľnohospodársky hlavný zdroj štátu

Vláda a politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Štátna samospráva

[upraviť | upraviť zdroj]
Kalifornský Kapitol v Sacramente, sídlo kalifornskej vlády, je sídlom kalifornského zákonodarného zboru a guvernéra Kalifornie.

Hlavným mestom Kalifornie je Sacramento.[31] Štát sa člení na tri zložky vlády - výkonnú zložku, ktorú tvorí guvernér[32] a ďalší nezávisle volení ústavní činitelia; zákonodarnú zložku, ktorú tvorí zhromaždenie a senát;[33] a súdnu zložku, ktorú tvorí Najvyšší súd Kalifornie a nižšie súdy.[34] Štát umožňuje aj návrhy na hlasovanie: priamu účasť voličov prostredníctvom iniciatívy, referenda, odvolania a ratifikácie.[35] Pred prijatím Návrhu 14 v roku 2010 umožňovala Kalifornia každej politickej strane, aby si vybrala, či chce mať uzavreté primárky alebo primárky, v ktorých hlasujú len členovia strany a nezávislí. Po 8. júni 2010, keď bol schválený Návrh 14, sú s výnimkou len prezidenta Spojených štátov a funkcií v okresných ústredných výboroch[36] všetci kandidáti v primárnych voľbách uvedení na hlasovacom lístku s preferovanou straníckou príslušnosťou, ale nie sú oficiálnymi kandidátmi tejto strany.[37] V primárnych voľbách postúpia do všeobecných volieb dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov bez ohľadu na stranícku príslušnosť.[37] Ak v mimoriadnych primárnych voľbách získa jeden z kandidátov viac ako 50 % všetkých odovzdaných hlasov, je zvolený na uvoľnené miesto a mimoriadne všeobecné voľby sa nekonajú.[37]

Výkonná moc

[upraviť | upraviť zdroj]
Stanford Mansion je oficiálnym prijímacím strediskom kalifornskej vlády a jedným z pracovísk kalifornského guvernéra.

Kalifornskú výkonnú moc tvorí guvernér a sedem ďalších volených ústavných činiteľov: viceguvernér, generálny prokurátor, štátny tajomník, štátny kontrolór, štátny pokladník, komisár pre poistenie a štátny superintendent pre verejné vzdelávanie. Ich funkčné obdobie je štvorročné a môžu byť opätovne zvolení len raz.[38]

Mnohé agentúry štátu Kalifornia, ktoré patria pod kabinet guvernéra, sú zoskupené do subjektov na úrovni kabinetu, ktoré vládni úradníci označujú ako "superagentúry". Tie útvary, ktoré sú priamo podriadené iným nezávisle voleným úradníkom, pracujú oddelene od týchto superagentúr.[39][40]

Zákonodarná moc

[upraviť | upraviť zdroj]

Zákonodarný zbor štátu Kalifornia sa skladá zo 40-členného senátu a 80-členného zhromaždenia. Senátori majú štvorročné funkčné obdobie a členovia zhromaždenia dvojročné. Členovia Zhromaždenia sú obmedzení na šesť funkčných období a členovia Senátu na tri funkčné obdobia.[41]

Súdna moc

[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyšší súd Kalifornie sídli v budove Earla Warrena (na obrázku) v San Franciscu, ale zasadá aj v Sacramente a Los Angeles.

Kalifornský právny systém je výslovne založený na anglickom zvykovom práve,[42] ale nesie mnohé prvky španielskeho občianskeho práva, ako napríklad spoločné vlastníctvo. Počet väzňov v Kalifornii vzrástol z 25 000 v roku 1980 na viac ako 170 000 v roku 2007.[43] Trest smrti je zákonnou formou trestu a štát má najväčší počet "odsúdených na smrť" v krajine (hoci Oklahoma a Texas sú oveľa aktívnejšie vo vykonávaní popráv).[44][45] Od roku 1976 vykonala Kalifornia 13 popráv, pričom posledná bola vykonaná v roku 2006.[46]

Kalifornský súdny systém je najväčší v Spojených štátoch a má celkovo 1 600 sudcov (federálny systém má len približne 840 sudcov). Na vrchole je sedemčlenný Najvyšší súd Kalifornie, zatiaľ čo kalifornské odvolacie súdy slúžia ako hlavné odvolacie súdy a kalifornské vyššie súdy slúžia ako hlavné súdy prvého stupňa. Sudcov Najvyššieho súdu a odvolacích súdov vymenúva guvernér, ale každých 12 rokov ich volia voliči.

Správu súdneho systému štátu riadi Súdna rada, ktorú tvorí predseda Najvyššieho súdu Kalifornie, 14 súdnych úradníkov, štyria zástupcovia advokátskej komory štátu Kalifornia a jeden člen z každej komory štátneho zákonodarného zboru.

Vo fiškálnom roku 2020-2021 spracovalo 2 000 súdnych úradníkov a 18 000 zamestnancov súdnictva približne 4,4 milióna prípadov.

Miestna samospráva

[upraviť | upraviť zdroj]

V Kalifornii existuje rozsiahly systém miestnej samosprávy, ktorá spravuje verejné funkcie v celom štáte. Podobne ako väčšina štátov je aj Kalifornia rozdelená na okresy, ktorých je 58 (vrátane San Francisca) a pokrývajú celý štát. Väčšina urbanizovaných oblastí je začlenená ako mestá. Školské obvody, ktoré sú nezávislé od miest a okresov, sa starajú o verejné vzdelávanie. Mnohé ďalšie funkcie, ako napríklad požiarnu ochranu a zásobovanie vodou, najmä v nezapísaných oblastiach, zabezpečujú špeciálne okresy.

Okresy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kalifornia je rozdelená na 58 okresov. Podľa článku 11, odseku 1 Ústavy Kalifornie sú právnymi jednotkami štátu. Okresná samospráva poskytuje služby na celom území okresu, ako je presadzovanie práva, väznice, voľby a registrácia voličov, evidencia obyvateľstva, oceňovanie a evidencia majetku, výber daní, verejné zdravotníctvo, zdravotná starostlivosť, sociálne služby, knižnice, protipovodňová ochrana, požiarna ochrana, kontrola zvierat, poľnohospodárske predpisy, stavebné inšpekcie, záchranná služba a oddelenia vzdelávania zodpovedné za udržiavanie celoštátnych noriem.[47][48] Okrem toho slúži okres ako miestna samospráva pre všetky nezačlenené oblasti. Každý okres je riadený volenou dozornou radou.[49]

Mestské a obecné samosprávy

[upraviť | upraviť zdroj]
Radnica mesta Los Angeles, sídlo vlády Los Angeles

Mestá a mestečká v Kalifornii sú buď štatutárnymi mestami, alebo obcami podľa všeobecného práva. Obce všeobecného práva vďačia za svoju existenciu štátnemu právu, a preto sa ním riadia; štatutárne obce sa riadia vlastnými štatútmi miest alebo obcí. Obce založené v 19. storočí sú zvyčajne štatutárnymi obcami. Všetkých desať najľudnatejších miest štátu sú štatutárne mestá. Väčšina malých miest má radcovsko-riadiacu formu vlády, kde zvolená mestská rada vymenúva mestského riaditeľa, ktorý dohliada na činnosť mesta. Niektoré väčšie mestá majú priamo voleného starostu, ktorý dohliada na mestskú správu. V mnohých mestách s radou-manažérom mestská rada volí jedného zo svojich členov za primátora, niekedy na základe rotácie členov rady - tento typ funkcie primátora je však predovšetkým ceremoniálny. Vláda San Francisca je jediným konsolidovaným mestom-okresom v Kalifornii, kde sa mestská aj okresná samospráva spojili do jednej jednotnej jurisdikcie.

Los Angeles Unified School District je druhý najväčší školský obvod v Spojených štátoch podľa počtu žiakov.

Školské obvody a špeciálne obvody

[upraviť | upraviť zdroj]

Verejné vzdelávanie v Kalifornii zabezpečuje približne 1 102 školských obvodov, ktoré sú nezávislé od miest a okresov. Kalifornské školské obvody môžu byť organizované ako základné obvody, stredoškolské obvody, zjednotené školské obvody spájajúce základné a stredné triedy alebo obvody komunitných škôl.

V Kalifornii je približne 3 400 špeciálnych okresov. Špeciálny okres, ktorý je definovaný v kalifornskom vládnom zákonníku v § 16271 písm. d) ako „akákoľvek štátna agentúra na miestny výkon vládnych alebo vlastníckych funkcií v rámci obmedzených hraníc“, poskytuje obmedzený rozsah služieb vo vymedzenej geografickej oblasti. Geografická oblasť osobitného okresu sa môže rozprestierať na území viacerých miest alebo okresov, alebo môže pozostávať len z časti jedného z nich. Väčšina kalifornských osobitných okresov je jednoúčelových a poskytuje jednu službu.

Federálne zastúpenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Členovia kalifornskej delegácie v Kongrese v roku 2020

Štát Kalifornia vysiela do Snemovne reprezentantov 52 členov, čo je najväčšia štátna delegácia v Kongrese. V dôsledku toho má Kalifornia aj najväčší počet volebných hlasov v národných prezidentských voľbách, a to 54. Bývalým predsedom Snemovne reprezentantov je zástupca 20. kalifornského obvodu Kevin McCarthy.[50]

Kaliforniu v Senáte Spojených štátov amerických zastupujú Alex Padilla, rodák a bývalý štátny tajomník Kalifornie, a Laphonza Butlerová, odborová funkcionárka, ktorú do Senátu vymenoval guvernér Gavin Newson, aby dokončila funkčné obdobie Dianne Feinsteinovej, ktorá zomrela 29. septembra 2023. Bývalá americká senátorka Kamala Harrisová, rodáčka, bývalá okresná prokurátorka zo San Francisca, bývalá generálna prokurátorka Kalifornie, odstúpila 18. januára 2021, aby sa ujala funkcie súčasnej viceprezidentky Spojených štátov. Vo voľbách do Senátu USA v roku 1992 sa Kalifornia stala prvým štátom, ktorý zvolil delegáciu Senátu zloženú výlučne zo žien, a to vďaka víťazstvu Feinsteinovej a Barbary Boxerovej.[51] Po viceprezidentke guvernér Newsom vymenoval štátneho tajomníka Alexa Padillu, aby dokončil zvyšok funkčného obdobia Harrisovej, ktoré sa skončilo v roku 2022. Padilla sa v tom istom roku úspešne uchádzal o celé funkčné obdobie. Padilla zložil prísahu 20. januára 2021, v ten istý deň, ako bol inaugurovaný Joe Biden, ako aj Harrisová.[52]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ United States by Area [online]. worldpopulationreview.com, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ American FactFinder - Results [online]. web.archive.org, 2018-01-24, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. Archivované 2018-01-24 z originálu.
  3. ↑ ICYMI: California Poised to Become World’s 4th Biggest Economy [online]. California Governor, 2022-10-24, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ California Poised to Overtake Germany as World’s No. 4 Economy. Bloomberg.com, 2022-10-24. Dostupné online [cit. 2023-12-31]. (po anglicky)
  5. ↑ World Population Prospects - Population Division - United Nations [online]. web.archive.org, 2017-09-02, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. Archivované 2018-03-22 z originálu.
  6. ↑ This 3D map shows the U.S. cities with the highest economic output [online]. World Economic Forum, 2020-09-24, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ ADMINDOGS. 50 Largest Companies by Market Cap Today (TOP 50 LIST) • Dogs of the Dow [online]. 2022-11-03, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Bloomberg Billionaires Index. Bloomberg.com, 2023-12-31. Dostupné online [cit. 2023-12-31]. (po anglicky)
  9. ↑ Opinion: California is Still America's Future [online]. NBC News, 2017-01-19, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ California Is A Political Trendsetter - CBS News [online]. www.cbsnews.com, 2006-10-30, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ SCHWARZ, Benjamin. California Dreamers [online]. The Atlantic, 2009-07-01, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ WELLER, Chris. The most important invention from every state [online]. Business Insider, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ ARMSTRONG, Catherine. Some People Don't Know These 10 Things Came From Southern California [online]. OnlyInYourState®, 2022-04-24, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ 15 Things the World Needs To Be Thanking California For [online]. Matador Network, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ U.S. Bureau of Economic Analysis (BEA) [online]. web.archive.org, 2016-08-06, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. Archivované 2016-08-06 z originálu.
  16. ↑ PALMER, Brian. The C-Free Diet. Slate, 2013-07-10. Dostupné online [cit. 2023-12-31]. ISSN 1091-2339. (po anglicky)
  17. ↑ CDFA - Statistics [online]. www.cdfa.ca.gov, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online.
  18. ↑ California farms produce a lot of food – but what and how much might surprise you [online]. 2017-07-27, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. Archivované 2013-12-24 z originálu.
  20. ↑ KARLAMANGLA, Soumya. The Busiest Port in the U.S.. The New York Times, 2021-10-18. Dostupné online [cit. 2023-12-31]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  21. ↑ California Earthquake Risk - Seismic Risk for CAs Major Metros | CEA [online]. www.earthquakeauthority.com, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ ELASSAR, Alaa. California once prohibited Native American fire practices. Now, it's asking tribes to use them to help prevent wildfires [online]. CNN, 2022-04-03, [cit. 2023-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ California Indian History – California Native American Heritage Commission [online]. nahc.ca.gov, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
  24. ↑ CUNNINGHAM, Laura. A State of Change: Forgotten Landscapes of California. [s.l.] : Heyday, 2010. Google-Books-ID: nuYuYGHwCygC. Dostupné online. ISBN 978-1-59714-136-9. (po anglicky)
  25. ↑ ANDERSON, Kat. Tending the wild : Native American knowledge and the management of California's natural resources. [s.l.] : Berkeley : University of California Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93310-1.
  26. ↑ KROEBER, Alfred Louis. Phonetic Constituents of the Native Languages of California. [s.l.] : University of California Press, 1912. Google-Books-ID: 4pcKAQAAIAAJ. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ read.dukeupress.edu, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
  28. ↑ TILLMAN, Linda C.; SCHEURICH, James Joseph. Handbook of Research on Educational Leadership for Equity and Diversity. [s.l.] : Routledge, 2013-08-21. Google-Books-ID: vSKAAAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-135-12843-2. (po anglicky)
  29. ↑ LING, Huping. Asian America: Forming New Communities, Expanding Boundaries. [s.l.] : Rutgers University Press, 2009-04-29. Dostupné online. ISBN 978-0-8135-4867-8. (po anglicky)
  30. ↑ UNIVERSITY, © Stanford; STANFORD; CALIFORNIA 94305. California as an Island in Maps [online]. Spotlight at Stanford, [cit. 2024-01-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Law section [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  32. ↑ Law section [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  33. ↑ Law section [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  34. ↑ Law section [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  35. ↑ Codes Display Text [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  36. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. Archivované 2013-12-24 z originálu.
  37. ↑ a b c Voter-Nominated Offices Information - Elections - California Secretary of State [online]. web.archive.org, 2014-06-26, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. Archivované 2014-06-26 z originálu.
  38. ↑ Codes Display Text [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  39. ↑ VECHTEN, Renée Van. California Politics: A Primer. [s.l.] : SAGE, 2012. Google-Books-ID: tatzWQscKmcC. Dostupné online. ISBN 978-1-4522-0306-5. (po anglicky)
  40. ↑ CUMMINS, Jeff; LAWRENCE, David G.. California: The Politics of Diversity. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2019-08-19. Google-Books-ID: FwmkDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-5381-2930-2. (po anglicky)
  41. ↑ Law section [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  42. ↑ Law section [online]. leginfo.legislature.ca.gov, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  43. ↑ USA TODAY - Breaking News and Latest News Today [online]. USA TODAY, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ Death Row Overview [online]. Death Penalty Information Center, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. ↑ Executions by State and Year [online]. Death Penalty Information Center, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. ↑ Inmates Executed 1978 to Present [online]. Capital Punishment, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ BALDASSARE, Mark. When Government Fails: The Orange County Bankruptcy. [s.l.] : University of California Press, 1998-06-01. Google-Books-ID: sDs4WZV0SRsC. Dostupné online. ISBN 978-0-520-92136-8. (po anglicky)
  48. ↑ JANISKEE, Brian P.; MASUGI, Ken. Democracy in California: Politics and Government in the Golden State. [s.l.] : Rowman & Littlefield Publishers, 2011. Google-Books-ID: 23Y3Nxs0qWgC. Dostupné online. ISBN 978-1-4422-0338-9. (po anglicky)
  49. ↑ BALDASSARE, Mark. When Government Fails: The Orange County Bankruptcy. [s.l.] : University of California Press, 1998-06-01. Google-Books-ID: sDs4WZV0SRsC. Dostupné online. ISBN 978-0-520-92136-8. (po anglicky)
  50. ↑ California Senators, Representatives, and Congressional District Maps [online]. GovTrack.us, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  51. ↑ Women on the Campaign Trail | US House of Representatives: History, Art & Archives [online]. history.house.gov, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ DIAZ, Maeve Reston,Alex Rogers,Daniella. Newsom picks Alex Padilla to fill Kamala Harris’ Senate seat | CNN Politics [online]. CNN, 2020-12-22, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalifornia

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku California na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kalifornia&oldid=7841892“