Bernard z Clairvaux
| Bernard z Clairvaux | |
 francúzsky filozof, teológ a mystik | |
| Narodenie | 1090 Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. august 1153 kláštor Clairvaux, Francúzsko[1] |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Bernard z Clairvaux (plné texty diel autora) |
| Commons |  Bernard z Clairvaux |
Svätý Bernard z Clairvaux (* 1090, Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko – † 20. august 1153, kláštor Clairvaux, Francúzsko) bol francúzsky filozof, teológ a mystik, jeden z hlavných predstaviteľov kresťanskej stredovekej mystiky, odporca Abélarda, ktorý zanechal obdobne silnú pečať na 12. storočí ako Abélard.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1113 vstúpil do novozaloženého cisterciánskeho kláštora v Cîteaux. O dva roky neskôr, v roku 1115, založil cisterciánsky kláštor Clairvaux. Podporoval rád templárov a zaslužil sa o jeho rozmach. Svojou diplomatickou obratnosťou a rečníckym umením sa výrazne pričinil o uskutočnenie Druhej križiackej výpravy (1147-1149). Svojimi kázňami vyvolal križiacke nadšenie po celej Európe: kázal v severnom Francúzsku, Flámsku a v Porýní.
Človek má pokorne kontemplovať o stvoriteľovi vo svete a v tejto kontemplácii nachádzať pravdu. Pokora je začiatkom všetkého poznania pravdy. V pokore sa utíšia všetky záujmy ja a človek sa otvorí svetu pravdy. Na tejto ceste rozlišuje Bernard tri stupne: consideratio, kde človek zbiera a hľadá, contemplatio, v ktorej človek v dôverčivej odovzdanosti a nazeraní zmocňuje sa pravdy a extázu. Ona je vrchol čiže úplné odtrhnutie mysle od vonkajšieho sveta a plné pohrúženie sa do Boha a rozplynutie sa v ňom (ako kvapka vody vo víne). Viera a odovzdanosť sú dôležitejšie než všetka dialektika.
Bernard bol zanieteným reformátorom cirkvi a jej inštitúcií. Jeho spisy vynikajú dobrým štýlom, ktorý si osvojil čítaním biblie a cirkevných otcov, najmä Augustína. Roku 1146 použil svoju preslávenú výrečnosť pri organizácii druhej križiackej výpravy. Jeho mystické a asketické spisy boli veľmi rozšírené a mali vplyv aj u nás.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]
- okolo 1121: De gradibus humilitatis et superbiae (Stupne pokory a pýchy)
- okolo 1126: De diligendo Deo (Ako milovať Boha)
- okolo 1127: De gratia et libero arbitrio (Milosť a slobodná vôľa)
- Zobrané spisy (moderné kritické vydanie): Leclerq, Talbot, Rochais (eds.). Opera. 8 zv., Roma, 1958-1975.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ZUPKA,Dušan. Obraz mníšstva v listoch Bernadra z Clairvaux. In Medea, 2006, roč. 10, s. 101-114.
- ZUPKA, Dušan. Mystik kontra dialektik. Konflikt Bernarda z Clairvaux a Pierra Abélarda. In História 2005, roč 5, č.6, s. 32-34.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Bernard z Clairvaux
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bernard z Clairvaux
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Saint Bernard de Clairvaux [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2016-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.