Ars Electronica
Ars Electronica je rakúsky kultúrny, vzdelávací a vedecký inštitút pôsobiaci v oblasti umenia nových médií resp. mediálneho umenia, založený v Linzi v roku 1979. Sídli v Ars Electronica Center (AEC), kde sa nachádza tiež Múzeum budúcnosti (Museum of the Future).[1] AEC organizuje každoročný festival a riadi multidisciplinárnu, mediálnu umeleckú a výskumnú platformu známu ako FutureLab.[2] V rámci festivalu sú každoročne udeľované ocenenia Prix Ars Electronica.[3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodnými zakladateľmi festivalu Ars Electronica boli Hannes Leopoldseder, Hubert Bognermayr, Herbert W. Franke a Ulrich Rützel. Premiéra tohto dnes už významného podujatia prebehla 18. septembra 1979 v bývalej tabakovej továrni v meste Linz. Sympózia sa zúčastnilo približne dvadsať umelcov a vedcov so zameraním na technológie a médiá v umení, pričom pôvodnou ambíciou nebolo osloviť širšiu verejnosť. Festival bol najskôr súčasťou medzinárodného festivalu Brucknerfest so zameraním na hudbu.
Pilotný projekt Ars Electronica sa stal zárodkom samostatného festivalu. Jeho spoluzakladateľ Hannes Leopoldseder prišiel s ideou, že Ars Electronica bude prezentovaná ako bienále s vlastným financovaním. Od roku 1980 Ars Electronica prezentovala svoje portfólio ako bienále, čím si vybudovala stabilné publikum a neskôr aj zahraničné renomé. V tejto forme pokračoval festival až do roku 1986, kedy jeho popularita vzrástla najmä vďaka spolupráci so zahraničnými umelcami, rozšírením jeho pôsobnosti a záujmu širšej verejnosti. To podnietilo k akcii aj samotný magistrát mesta Linz, ktorý sa ho rozhodol financovať každoročne. Projektu napomohol aj fakt, že v tej dobe sa už otvorene diskutovalo o digitálnej revolúcii, ktorá so sebou priniesla otázky týkajúce sa budúcnosti globalizovanej spoločnosti na pozadí technologických inovácií. Prix Ars Electronica bola slávnostne uvedená v roku 1987. Známe Centrum Ars Electronica spolu s platformou FutureLab boli otvorené pre verejnosť v roku 1996.[4] Financovanie poskytuje okrem súkromných partnerov aj samotné mesto Linz, spolková krajina Horné Rakúsko a Rakúska republika. Od roku 2014 je na čele organizácie umelecký riaditeľ Gerfried Stocker a finančný riaditeľ Diethard Schwarzmair.
Múzeum (2009 – súčasnosť)
[upraviť | upraviť zdroj]Centrum Ars Electronica, ktoré navrhla spoločnosť Treusch architecture ZT GmbH, otvorilo svoje brány v januári 2009. Ponúka vyše 3000 m2 určených na výstavy, 100 m2 na výskum a vývoj, 400 m2 na workshopy a konferencie, 650 m2 na catering a ďalších 1000 m2 verejných priestorov na rôzne druhy podujatí. Nové AEC pozostáva z pôvodnej budovy, novej „dvojveže“, hlavnej výstavnej sály s názvom Main Gallery (Hlavná galéria) a nových priestorov určených pre Ars Electronica Futurelab. Objekt je pokrytý preskleným plášťom s celkovou plochou 5000 m2 a pozostáva z 1100 sklenených panelov. Každý z panelov obsahuje LED inštaláciu, ktorá umožňuje meniť jeho farbu. Umelci tak môžu vytvárať vlastné vizualizácie a prezentovať ich pri rôznych príležitostiach, najmä počas festivalu Ars Electronica. Reštaurácia Cubus sa nachádza na treťom poschodí novej budovy, odkazuje na kubický tvar budovy.
Expozície
[upraviť | upraviť zdroj]Prestavba múzea Ars Electronica priniesla aj nové tematické štrukturovanie programu a celkovú reorganizáciu. Fokus sa zameriava na oblasť biologických vied, globalizáciu (napr. klimatické zmeny, rast populácie, problematika životného prostredia a ďalšie) alebo vesmírny výskum. Múzeum Ars Electronica je možné rozdeliť do nasledujúcich expozičných zón:
Main Gallery
[upraviť | upraviť zdroj]V expozícii Main Gallery (Hlavná galéria) s rozlohou približne 1000 m2 sa nachádza stála výstava pod názvom New Views of Humankind, ktorá sa zameriava na oblasti ako biotechnológia, robotika, prototyping a pod. Hlavná expozícia obsahuje aj originálny priestor pre deti, ktorý nie je tematicky prepojený s galériou. Celková expozícia je rozdelená do tzv. štyroch „laboratórií“:
- Brain-Lab sa zameriava na ľudský mozog, percepciu a progres v medicíne.
- Bio-Lab sa zameriava na biotechnológie a ich aplikácie.
- Fab-Lab sa zaoberá novými možnosťami, ktoré ponúkajú 3D tlačiarne tzv. rýchle prototypovanie.
- Robo-Lab sa zaoberá robotikou, ako aj rôznymi protetickými systémami.
Geo City
[upraviť | upraviť zdroj]Geo City sa zameriava na antropocénny globálny vývoj v súvislosti s nárastom populácie a ťažbou prírodných zdrojov. Globálny vývoj je spojený s možnými lokálnymi reakciami, čo je vizualizované v interaktívnom informačnom systéme s názvom Sim-Linz.
Umelci, tvorcovia, inžinieri
[upraviť | upraviť zdroj]Priestor pre dočasné výstavy na prvom a druhom poschodí pôvodnej budovy je určený pre interdisciplinárne projekty Ars Electronica a jej prispievateľov.
Deep Space
[upraviť | upraviť zdroj]Tzv. Deep Space je multifunkčná prezentačná miestnosť, ktorá ponúka široké zobrazovacie možnosti. Poskytuje dve základné plochy o veľkosti 16×9 metrov, ktoré slúžia ako projekčné plátno pre osem výkonných projektorov. Prezentované projekty predstavujú širokú škálu od videí vo vysokom rozlíšení až po vedecké (3D) vizualizácie, ako napríklad prelet Slnečnou sústavou a rozličným špecifickým umeleckým projektom.
FutureLab
[upraviť | upraviť zdroj]V centrálnej budove sa nachádza taktiež Ars Electronica FutureLab, ktorý je miestom pre výskum a testovanie nových technológií v rámci kybernetického umenia. Prix Ars Electronica je každoročné odovzdávanie cien Golden Nica, ktoré udeľuje Ars Electronica v rámci festivalovej sekcie Kybernetického umenia (Cybernetic Arts).
Festival Ars Electronica
[upraviť | upraviť zdroj]Festival Ars Electronica je stretnutím umelcov, vedcov a technológov a je „prostredím pre experimentovanie, evaluáciu a reinvenciu“.[5] Ars Electronica je každoročne tematická v prepojení s technickými, technologickými trendmi a stratégiami v mediálnom umení, pričom reflektuje mnohé aktuálne spoločenské otázky. Téma festivalu je vždy určovaná originálnym názvom a prípadne špecifikovaná podnázvom. Umelci tak majú možnosť reagovať na konkrétne udalosti, ktoré sa v poslednom období udiali, zároveň naznačiť ich riešenie a celkovo potenciálnu budúcnosť. Napríklad v roku 2014 bolo témou festivalu „C... What It Takes to Change“, teda spôsoby, akými možno presadzovať sociálne zmeny a inovácie. Festival v tomto ročníku predstavil 579 účastníkov a takmer 85 000 návštevníkov.
Art&Science
[upraviť | upraviť zdroj]European Digital Art and Science Network[6] (Európska sieť digitálneho umenia a vedy) je názov iniciatívy a projektu európskych partnerov realizovaného v období 2014 – 2016, ktorého líder je Ars Electronica Linz. Konzorcium partnerov[7] tvorili inštitúcie: Centre for the Promotion of Science (Srbsko), DIG–DIG gallery (Slovensko), LABoral (Španielsko), GV Art Ltd. (Spojené kráľovstvo), Science Gallery–Trinity College Dublin (Írsko), Zaragoza City of Knowledge Foundation (Španielsko) a Kapelica Gallery–Kersnikova (Slovinsko). Asociovanými partnermi boli vedecké inštitúcie ako ESA–European Space Agency, CERN, ESO–European Southern Observatory a Fraunhofer MEVIS. Cieľom projektu bolo identifikovať a prepojiť vedecké oblasti s kreatívnymi a inovatívnymi prístupmi v digitálnom umení či multimédiách.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Museum of the Future [online]. AEC GmbH Linz, [cit. 2022-06-11]. Dostupné online.
- ↑ Ars Electronica Futurelab [online]. AEC Linz GmbH, [cit. 2022-06-11]. Dostupné online.
- ↑ Prix Ars Electronica (Golden Nica) [online]. Ars Electronica Linz GmbH, [cit. 2022-06-11]. Dostupné online.
- ↑ Ars Electronica. Since 1979. [online]. AEC GmbH Linz, [cit. 2022-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Mission [online]. About Ars Electronica, [cit. 2022-06-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Art and Science [online]. Ars Electronica Blog, [cit. 2022-06-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ European Digital Art and Science Network [online]. Creative Europe Desk Ireland, [cit. 2022-06-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ New Ideas for Art’s Encounter with Science [online]. Ars Electronica Blog, [cit. 2022-06-13]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ars Electronica