Štátny podnik

Štátny podnik (š. p., ŠP) je vo všeobecnosti vo svete podnik patriaci štátu a/alebo podnik riadený štátom, na Slovensku je štátny podnik typ právnickej osoby, ktorý je predmetom úpravy zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v platnom znení (v Česku bol tento zákon zrušený zákonom ČNR č. 77/1997 Zb. s účinnosťou od 1. 7. 1997). S postavením štátneho podniku úzko súvisí aj zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, či nariadenie vlády č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení štátnych podnikov.

Podľa uvedeného zákona je to samostatná právnická osoba, ktorá podniká na vlastný účet, ktorej všetky veci a majetkové práva sú majetkom štátu (štátny podnik ich má iba zverené na podnikanie), a ktorá je napojená na štátny rozpočet či štátny fond alebo rozpočet miestneho orgánu štátnej správy.

Dejiny

Štátne podniky existovali v Česko-Slovensku/prvej slovenskej republike do konca druhej svetovej vojny, od roku 1945 sa z nich postupne utvorili tzv. národné podniky (n.p.); od roku 1951 sa pojem "štátny podnik" nepoužíval. Národný podnik bol hlavným typom hospodárskej organizácie v komunistickom Česko-Slovensku v nasledujúcom období. Od roku 1988 (v rámci tzv. prestavby) boli národné podniky postupne späť premieňané na štátne podniky (štátne podniky boli zavedené zákonom č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku, obsahovým predchodcom dnešného zákona). Tesne po nežnej revolúcii (1989) bol prijatý súčasný zákon o štátnom podniku.

Vznik a charakteristika

Do právnych vzťahov vstupuje vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zakladateľom ŠP môže byť ústredný orgán štátnej správy (napr. ministerstvo) alebo miestny orgán štátnej správy (obvodný úrad, krajský lesný úrad). ŠP vzniká dňom zápisu do obchodného registra, návrh na zápis dáva zakladateľ, prikladá zakladateľskú listinu. Návrh na zápis obsahuje meno zakladateľa, názov, sídlo, IČO, predmet činnosti, vymedzenie majetku. Podnik môže hospodáriť s majetkom, ktorý mu bol pri založení zverený do správy, alebo ktorý nadobudol v priebehu svojej činnosti. Majetok je v štátnom vlastníctve, povinne vytvára rezervný fond.

Typy štátnych podnikov

• podniky zamerané na podnikateľskú činnosť tzv. manažérske (riaditeľ, dozorná rada)
• podniky na uspokojovanie spoločenských záujmov tzv. verejnoprospešné podniky (riaditeľ bez DR) ochrana životného prostredia, sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, školstvo

Orgány

Riaditeľ

• štatutárny orgán – riadi a koná vo všetkých veciach
• menuje a odvoláva ho zakladateľ (výberové konanie, vyjadrenie DR)
• menuje a odvoláva svojho zástupcu
• po vyjadrení v DR schvaľuje účtovnú závierku, rozdelenie zisku koncepciu rozvoja.

Dozorná rada

• kontrolný orgán
• počet členov určuje zakladateľ, polovicu z nich ustanovuje a odvoláva zakladateľ, polovicu volia a odvolávajú zamestnanci
• členom DR nemôže byť riaditeľ
• DR sa stará o koncepciu rozvoja, hospodárenie, ročnú uzávierku, rozdelenie zisku, zrušenie podniku

Zrušenie ŠP

• s likvidáciou – určí sa likvidátor, ktorý nahrádza štatutárny orgán. Jeho úlohou je dbať aby zanikajúca spoločnosť splnila svoje záväzky veriteľom. Likvidačný zostatok (suma ktorá zostane po splatení záväzkov) sa rozdelí medzi spoločníkov a likvidátorov do 30 dní po skončení likvidácie podá návrh registrovému súdu na vymazanie z obchodného registra.
• bez likvidácie – zlúčením, splynutím, rozdelením alebo premenou na inú formu, pričom záväzky prechádzajú na novú spoločnosť, pričom v OR sa urobí vymazanie zanikajúcej a zápis novej spoločnosti.

Podnik následne zaniká dňom vymazania z obchodného registru.

Príklady slovenských štátnych podnikov

• Agroinštitút Nitra
• Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra
• Hydromeliorácie
• Lesopoľnohospodársky majetok Ulič
• Lesy Slovenskej republiky
• Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky (LPS SR)
• Mincovňa Kremnica
• Národný žrebčín Topoľčianky
• Plemenárske služby SR
• Slovenský vodohospodársky podnik
• Technický skúšobný ústav Piešťany
• Vodohospodárska výstavba
• Vojenské lesy a majetky SR
• Závodisko Bratislava

Pozri aj

• Privatizácia