Sobáš v judaizme

Chupa v synagóge vo Washingtone

Židovská svadba na obraze Jozefa Israëlsa (1903)

Židovská svadba (hebr. חתונה‎, chatuna, v halachickej terminológii hebr. חופה וקידושין‎, chupa ve-kidušin) je jeden zo životných rituálov Židov. Prebieha podľa presne stanovených zásad, ktoré vychádzajú z biblických tradícií. Svadbou uzavrú muž so ženou zmluvu o spoločnom súžití, splodení a vychovávaní potomkov. Naplňuje sa tak ideál – judaizmus považuje manželstvo za jediný správny stav pre muža aj ženu. Na rozdiel od kresťanstva možno v judaizme manželstvo zrušiť rozvodom.

Židovská svadba nie je len jedným aktom, ale pozostáva z dvoch častí – kidušin (hebr. קידושין‎, zásnuby) a nisu'in (hebr. נישואין‎, sobáš). Pôvodne sa konali tieto dva obrady oddelene, nisu'in do roka po kidušin, v stredoveku však boli obe časti spojené a doplnené o niektoré prvky, takže sa dnes obrad koná v jeden deň.

Priebeh svadobného obradu

Už pred svadobným obradom je nutné dodržať isté pravidlá. Dohodnutie svadobných podmienok sa hebrejsky povie tna'im. Je zvykom, že pred svadbou sa snúbenci týždeň nestýkajú, aby sa na seba ešte viac tešili. Veľmi dôležitá je príprava zmluvy, nazvanej ketuba, ktorá obsahuje predovšetkým sľub manžela, že sa bude k svojej žene chovať, ako sa sluší, a nikdy ju nenechá nezaopatrenú. Ketubu podpisujú dvaja svedkovia a niekedy aj ženích.

V európskych mestách je zvykom, že sa svadobný obrad odohráva v synagóge. Pravdepodobne to vyplýva zo stáleho ohrozenia, v ktorom sa židovský národ v priebehu storočí mnohokrát ocitol, pretože podľa pôvodnej tisícročnej tradície sa má svadba konať pod šírym nebom.

Kidušin (chupa)

Po „úvodnom“ obrade (v jidiš bedekn), kedy sa hlava nevesty pokrýva závojom, odvedú ženícha s nevestou (chatan a kala) pod svadobný baldachýn (hebrejsky chupa). Chupa stojí na štyroch tyčiach, ktoré niekdy držia štyria priatelia ženícha (býva zvykom, že ju držia slobodní muži) a znázorňuje budúci domov manželov. Najskôr tancujúci a spievajúci sprievod priateľov a svadobných hostí privedie ženícha k neveste. Keď si overí, že je to tá, ktorú zvolil (aby nedošlo k tomu, že by mu bola „podstrčená“ iná, ako sa to stalo v prípade Jákoba), zakryje ženích neveste závojom tvár a ona vysloví modlitbu, v ktorej vyjadruje prianie dobrého vzťahu so svojim budúcim manželom a vysloví tiež prianie mať z tohto manželstva zdravé deti v bázni Božej. Potom doprevádza ženícha sprievod mužov k obradníkovi pod baldachýn a vyčkáva príchod žien s nevestou. Matka ženícha a matka nevesty privedú nevestu k ženíchovi a tá sedmerým obídením muža pod chupou zahajuje prvú časť svadobného obradu. Všetko sa odohráva „pod dohľadom“ dvoch spôsobilých svedkov, obradníka, ktorým nemusí byť vždy rabín, a desiatich dospelých mužov, ktorí tvoria minjan. Po požehnaní nad vínom sa snúbenci napijú z pohára. Vlastné „zasvätenie“ (kidušin) vykoná ženích, ktorý navlečie neveste prsteň na ukazovák pravej ruky a prenesie: „Buď mi zasvätená týmto prsteňom podľa zákona Mojžiša a Izraela“, načo všetci prítomní vykríknu: "mekudešet" (čiže vydatá, doslovne „zasvätená“). V tejto chvíli je sobáš uzavretý.

Ketuba

Predel medzi zásnubami a sobášom tvorí predčítanie svadobnej zmluvy. Ak nie je svadobná zmluva (ketuba) podpísaná svedkami, prípadne ženíchom, už vopred, spomínaní ju podpíšu a rabín ju nahlas prečíta a v preklade (text je aramejský) vysvetlí jej obsah. Ženích sa zaväzuje, že sa bude o nevestu riadne starať a v prípade rozluky jej vyplatí dohodnutú sumu peňazí, z ktorej môže žiť najmenej jeden rok od rozluky. Ženích potom formálne príjme záväznosť ketuby a odovzdá ju neveste. Po tejto časti nasleduje nisu’in.

Nisu'in

Následne sa vystriedajú ženíchom vybraní muži a vyslovia sedem požehnaní nad pohárom vína. Na záver je zvykom rozšliapnuť pohár, aby sa pripomenulo zbúranie chrámu v Jeruzaleme a skutočnosť, že prežívané šťastie kalí tento smútok. Ženích rozdupe pohár nohou a všetci prítomní zvolajú „Mazal tov!“, čo znamená ´dobré znamenie´, prenesene „veľa šťastia“. Novomanželia sa potom vzdialia do oddelenej miestnosti s pripraveným občerstvením, kde spolu nejakí čas nerušene zotrvajú.

Tradície

Keď novomanželia strávia prvé spoločné chvíle sami v uzavretej miestnosti, opäť sa pripoja k svadobným hosťom a nasleduje hostina, predávanie darov a svadobné veselie, ktoré je často sprevádzané tancom a hudbou. Po modlitbe na záver hostiny sa vysloví sedmoro požehnaní (ševa brachot). Svadobné veselie trvá sedem dní a nocí. Zvyklosťou je tiež ženíchovo kázanie na rôzne témy z Biblie a Talmudu, za ktoré dostane od prítomných dar. Dary neveste sa väčšinou odovzdávajú už pred svadbou a tvoria z veľkej časti výbavu novej domácnosti.

Býva zvykom, že počas tancov pri svadobnom veselí sú obaja novomanželia vyzdvihnutí na stoličkách nad hlavy ostatných a tak ich pripodobňujú ku kráľovi a kráľovnej. Na svadbe sa spieva mnoho tradičných piesní, medzi najznámejšie patrí Hava nagila.

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská svatba na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sobáš v judaizme

Externé odkazy

• ketubah.cz - židovská svadba Archivované 2007-09-09 na Wayback Machine (po česky)