Sojuz 14
Sojuz 14 (rus. Союз-14) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Vyniesol kozmonautov Arťuchina a Popoviča na kozmickú stanicu Saľut 3. Misia bola súčasťou sovietskeho programu Almaz na vyhodnotenie vojenských možností pilotovaných letov. Samozrejme v čase letu nebola jeho vojenská povaha a vojenská povaha samotnej stanice sovietskymi oficiálnymi miestami oznámená.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | Sojuz 14 | ||||
| COSPAR ID: | 1974-051A | ||||
| Volací znak: | Беркут (Berkut - "Zlatý orol") | ||||
| Posádka: | 2 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) | ||||
| Štart: | 3. júl 1974 18:51:08 UTC | ||||
| Pristátie: | 19. júl 1974 12:21:36 UTC 140 km JV od Džezkazganu | ||||
| Trvanie: | 15 dní, 17 h, 30 min, 28 s | ||||
| Počet obehov: | 255 | ||||
| Apogeum: | 217 km | ||||
| Perigeum: | 195 km | ||||
| Doba obehu: | 88,6 min | ||||
| Inklinácia: | 51,6 stupňov | ||||
| Cieľ spojenia: | Saľut 3 | ||||
| Spojenie: | 4. júl 1974, 21:00 UTC | ||||
| Odpojenie: | 19. júl 1974, 09:03 UTC | ||||
| Hmotnosť: | 6 800 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Popovič (vľavo) a Arťuchin (vpravo) | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Posádka
upraviť
Jurij Arťuchin (1), veliteľ- Pavel Popovič (2), palubný inžinier
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Priebeh letu
upraviťKozmická loď s dvoma kozmonautmi na palube odštartovala pomocou rovnomennej rakety z kozmodrómu Bajkonur večer 3. júla 1974. Po dvoch dňoch letu sa loď podarilo pripojiť k sovietskej orbitálnej stanici Saľut 3 pomocou automatiky a na posledných 100 metroch ručne. Potom obaja členovia posádky prestúpili na stanicu.
Posádka testovala schopnosti orbitálnej stanice ako pilotovaného vojenského satelitu. Zároveň testovali systémy Almaz ako aj solárne panely. Boli uskutočnené aj lekárske vyšetrenia s aparatúrou Polynom 2M. Aby eliminovali pôsobenie beztiažového stavu, kozmonauti každý deň dve hodiny posilňovali. Vďaka tomu boli schopní samostatne vystúpiť z pristávacieho modulu ich kozmickej lode na konci celej misie. Počas letu kozmonauti vyhotovili spektrogramy horizontu Zeme a snímkovali povrch, najmä Áziu a Atlantický oceán. Súbežne boli do programu TROPEX 74 zapojené ďalšie sovietske družice Meteor. Počas ich dvojtýždňového pobytu na orbitálnej stanici kozmonauti vykonali všetky vojenské úlohy a rôzne medicínske experimenty. Podľa výslednej správy boli všetky ciele misie splnené.
Prípravy na pristátie sa uskutočnili počas predposledného dňa letu. Deň potom, 19. júla, sa posádka obliekla do skafandrov, prestúpila do Sojuzu a začala zostup. Počas neho sa odpojili a zhoreli časti Sojuzu okrem kabíny. Vo výške 7 km sa otvoril padák a nad zemou sa zapojili pristávacie motory. K pristátiu kabíny došlo 19. júla s odchýlkou iba 2 km v pristávacej oblasti 140 km juhovýchodne od Džezkazganu v Kazachstane.
Zdroje
upraviťLiteratúra
upraviť- Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.
Externé odkazy
upraviť
| Predchádzajúca misia: Sojuz 13 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 15 |