Sóos
Sóos (starogr. Σόος) bol kráľom Sparty (pravdepodobne mýtickým) približne na konci desiateho storočia pred Kr. V zoznamoch kráľov Sparty (v niektorých chýba) je zaradený ako druhý kráľ kráľovskej rodiny Eurypontovcov.
| Sóos | |
| kráľ Sparty | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Eurypontovci |
| Panovanie | ? 930 pred Kr. |
| Predchodca | ? Prokles |
| Nástupca | ? Eurypón |
| Rodina | |
| Potomstvo |
? syn Eurypón |
| Otec | ? Prokles |
Zaradenie kráľa Sóa do zoznamu kráľov Sparty je otázne, lebo najstaršie známe záznamy od historika Herodota sa o ňom vôbec nezmieňujú. Existuje však aj teória s ktorou vyšiel anglický klasický učenec Thomas Falconer, že v zázname, kde Herodotos spomína predkov Leotychida II. nebol spomenutý Sóos zámerne, pretože mohol byť bratom Eurypóna, lebo tento záznam je rodokmeňom a v ňom sa spomenie vždy otec. Príkladom je záznam predkov Leonida I., v ktorom Herodotos vynechal zo zoznamu Leónidovho predchodcu na tróne Kleomena I., lebo bol jeho bratom a nie otcom.
Záznamy od Pausania a väčšiny antických autorov uvádzajú, že Sóos bol synom Prokla a otcom Eurypóna. Pre súčasných odborníkov z radov historikov je ťažké zaujať stanovisko či bol Sóos skutočne kráľom Sparty, pretože pre obdobie dejín Sparty (t. j. desiate storočie pred Kr.), keď mal Sóos vládnuť nám chýbajú hodnoverné záznamy. Mnohí si preto myslia, že kráľ Sóos, ako aj králi Sparty tohto obdobia, patria s veľkou pravdepodobnosťou do oblasti mýtov.
Písomnosti, ktoré zachytili niečo z pôsobenia kráľa Sóa nám zanechal historik Ploutarchos. Vo svojom diele Paralelné životopisy píše, že Sóos počas svojej vlády dobyl značnú časť Arkádie a podmanil si obyvateľov mesta Helos v Lakónskom zálive. Plutarchos zaznamenal príbeh, ktorý rozpráva, aké ťažkosti zažil počas bojov Sóos so svojim vojskom na severe Arkádie v neúrodnej vysočine neďaleko mesta Kleitor. Kraj, ktorý sa pokúšali Sparťania dobyť bol suchý s nedostatkom vodných zdrojov. Kleitorčania povestní na Peloponéze svojou láskou k slobode, bránili vysmädnutým Sparťanom prístupu k vode, ktorá bola v širokom okolí jej jediným zdrojom. Sóos sa preto dohodol s Kleitorčanmi, že ak sa jemu a vojsku umožnia napiť, opustí dobyté územia Arkádie a vráti sa domov. Kleitorčania súhlasili. Spartské vojsko sa z prameňa napilo, ale keďže sa kráľ Sóos aj keď bol sužovaný smädom nenapil, dohoda nebola platná.
Svojim osobným príkladom statočnosti si na vojenských výpravách získal obdiv a podľa Ploutarcha sa stal najvýraznejšou osobnosťou z predkov zákonodarcu Lykurga. Napriek tejto skutočnosti, píše ďalej Ploutarchos, kráľovskú dynastiu nepomenovali po ňom, ale po jeho synovi Eurypónovi, ktorý upustil od absolutizmu a svojou demagógiou si získal priazeň ľudu. Touto politikou však po sebe zanechal v Sparte chaos a bezprávie.
Zdroje
upraviť- Ploutarchos, Lykurgos 1 – 2.
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,4,5; 8,21,3.
- Thomas Falconer, Chronologické tabuľky, počnúc panovania Šalamúna a končiac smrťou Alexandra Veľkého ,[1]