Palárikovo
Palárikovo (do 1948 Slovenský Meder) je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Palárikovo | |
obec | |
Kaštiel Károlyovcov
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nové Zámky |
Región | Dolná Nitra |
Nadmorská výška | 113 m n. m. |
Súradnice | 48°02′36″S 18°04′24″V / 48,043333°S 18,073333°V |
Rozloha | 51,29 km² (5 129 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 4 224 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 82,36 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1248 |
Starosta | Ľubica Karasová[3] (nezávislá) |
PSČ | 941 11 |
ŠÚJ | 503452 |
EČV (do r. 2022) | NZ |
Tel. predvoľba | +421-35 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Palárikovo | |
Webová stránka: obecpalarikovo.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec Palárikovo, pôvodným názvom Slovenský Meder leží na juhozápadnom Slovensku, v Podunajskej nížine, 13 km od okresného sídla Nové Zámky a 8 km od Šurian. Kataster obce s rozlohou 5 129 ha má rovinatý charakter, s priemernou nadmorskou výškou 113 m. n. m.
Časti obce
upraviťK obci patria miestne časti - Čiky, Ľudovítov, Jur, Žofia a Drahy.
Jur
upraviťJur je časť obce Palárikovo v Nitrianskom kraji a v okrese Nové Zámky. Skladá sa z dvoch častí – z Horného a Dolného Juru.
Prírodné podienky
upraviťV Palárikove evidujú 3 bocianie hniezda.[4]
-
Hniezdo pri železničnej stanici
-
2013
-
2014
-
Hniezdo pri ceste 75
Názov
upraviťOd 1. augusta 1948 nesie obec meno významného slovenského dramatika a publicistu Jána Palárika.
Vývin názvu obce
Symboly obce
upraviťErb obce schválila Heraldická komisia MV SR. Obecné zastupiteľstvo schválilo predložený návrh symbolov obce Palárikovo: erb, vlajka a obecná pečať, ako ich navrhol PhDr. Ladislav Vrteľ, tajomník HK MV SR (dňa 7. septembra 1995). Erb obce má vlastnú kompozíciu. Zobrazené sú v ňom tri bažanty, čo v heraldickej reči znamená množstvo. Erb obce má túto podobu: v modrom štíte tri zlaté bažanty so strieborným zbrojom (2:1). [1] Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PALÁRIKOVO. Pečať má priemer 35 mm.
Vlajka obce Palárikovo pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách: modrej: (2/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky. [2]
Obyvateľstvo
upraviťObyvateľstvo obce Palárikovo tvoria obyvatelia slovenskej národnosti. Napriek tomu, že v okolitých obciach prevláda obyvateľstvo maďarskej národnosti, v Palárikove vždy prevládali Slováci ( aj v časoch Uhorska ). Po náboženskej stránke obyvatelia Palárikova sú prevažne rímsko-katolíci.
Etnické zloženie obyvateľstva (sčítanie 2021)
Slováci - 88,81 %
Maďari - 1,76 %
Česi - 0,44 %
Rómovia - 0,28 %
nezistení - 8,29 %
a iní
Etnické zloženie obyvateľstva (sčítanie 2001)
Slováci - 96,70 %
Maďari - 2,13 %
Česi - 0,69 %
Ukrajinci - 0,04 %
Nemci - 0,02 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímsko-katolíci - 85,89 %
bez vyznania - 9,57 %
evanjelici - 1,45 %
pravoslávni - 0,11 %
gréko-katolíci - 0,07 %
a iní
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, trojloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1745. Stavebníkom a patrónom kostola bol uhorský poľný maršal a gróf Sándor Károlyi z Nágykárolyi (1669–1743) a jeho potomkovia[5]. Úpravami prešiel v 19. a 20. storočí, keď boli pristavané bočné lode. Stredná loď má pruské klenby, bočné lode sú plochostropé. Nachádza sa tu dvojetážový barokový hlavný oltár sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia a rokoková krstiteľnica z rovnakého obdobia.[6] Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s nadokennými rímsami s klenákmi. Priečelie so stredným rizalitom je lemované zdvojenými pilastrami a párom ník a ukončené volútovým štítom s dekoratívnymi vázami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Nad portálom je barokový erb Károlyovcov.
- Kaštieľ Károlyovcov, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena U z obdobia medzi rokmi 1725 - 1765, bol postavený na mieste staršieho sídla Kaunitzovcov. Klasicistickými úpravami prešiel v roku 1866 podľa projektu architekta Mikuláša Ybla. V roku 1946 bol upravený na kancelárie štátnych lesov. V parteri sú prusé klenby, poschodie je plochostropé. Nachádza sa tu aj reprezentačná sála.[7] Fasádam kaštieľa dominuje sedemosový stredný rizalit s atikou a trojosovou nadstavbou ukončenou trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pred rizalit je predstavaný trojosový stĺpový portikus s balkónom, nad ktorým je umiestnený erb Károlyovcov. Fasády sú členené kordónovými rímsami, okná majú jednoduché šambrány. Bočné krídla sú jednopodlažné. Okolo kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.[8]
- Vodárenská veža, technická pamiatka v štýle neorenesancie z roku 1869. Úpravami prešla v roku 1900 a v druhej polovici 20. storočia.[9] Veža je obložená dreveným doskovaním s dekoratívnymi vyrezávanými bordúrami. V súčasnosti slúži ako rozhľadňa.
- Panská sýpka, trojpodlažná trojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 60. rokov 19. storočia.[10] Fasády sýpky sú členené priebežnými lizénami.
-
Kaštieľ v minulosti
-
Vodárenská veža
Doprava
upraviťJe zabezpečená dvoma železničnými stanicami (Palárikovo a Ľudovítov) na trati Štúrovo - Bratislava. Keďže železničné stanice sú pomerne vzdialené od väčšej časti obce, je doprava na samotné stanice problematická.
Šport
upraviťObec Palárikovo má amatérske futbalové mužstvo. OTJ Palárikovo hrá v súčasnosti v VII. lige ObFZ Nové Zámky organizovanej Západoslovenským futbalovým zväzom.
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Alexander Mach (* 1902 – † 1980), ľudácky politik a novinár
- Štefan Kiripolský (* 1914 – † 1992), pracovník viedenskej pobočky Rádia Slobodná Európa, v roku 1954 sovietskymi vojskami (pravdepodobne v spolupráci s česko-slovenskou Štátnou bezpečnosťou) unesený do Česko-Slovenska, kde bol odsúdený na doživotie
- Karol Strmeň, vlastným menom Karol Bekéni (* 1921 – † 1994), predstaviteľ zahraničného exilu katolíckej moderny, básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik a vysokoškolský profesor.
- Alexander Gerič (* 1920 – † 1944), pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso
- Ondrej Samuel (* 1931 - † 2002) - paleontológ
- Štefan Šafárik (* 1942), herec Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
Partnerské mestá
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ bociany.sk
- ↑ http://w.genealogy.euweb.cz/hung/karolyi2.html/ Archivované 2021-04-02 na Wayback Machine rodokmen
- ↑ Palárikovo - Kostol sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Palárikovo [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.