Maldivy
Maldivy (často nesprávne aj Maledivy), dlhý tvar Maldivská republika, je štát na rovnomennom súostroví južne od Indie.
| Maldivská republika | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Gavmii mi ekuverikan matii tibegen kuriime salaam (V národnej jednote zdravíme náš národ) | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | (Divehi) Raajjeyge Jumhooriyyaa (Divehi ráddžége džumhúrijjá) | ||||
| • krátky | Divehi Raajje (Divehi ráddže) | ||||
| Hlavné mesto | Male 4°10′ S.š. 73°30′ V.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Male | ||||
| Úradné jazyky | maldivčina (divehi)
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Viceprezident |
Prezidentská republika Mohamed Muizzu Hussain Mohamed Latheef | ||||
| Vznik | 26. júla 1965 (nezávislosť od Spojeného kráľovstva) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
298 km² (185.) zanedbateľná km² (zanedbateľné %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2016) • sčítanie (2016) • hustota (2016) |
427 756 (175.) 427 756 1102/km² (11.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2016 7,396 mld. USD $ (162.) 20 228 $ (76.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2014) | 0,706 (103.) – vysoký | ||||
| Mena | rufiyaa (rupia) (=100 laarov) (MRV) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+5) (UTC) | ||||
| Medzinárodný kód | 462 MVD MV | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | MV | ||||
| Internetová doména | .mv | ||||
| Smerové telefónne číslo | +960 | ||||
| Gramotnosť: 90% (1995) | |||||
Súradnice: 4°11′S 73°31′V / 4,18°S 73,51°V
Hlavným mestom je Male.
Geografia
upraviťOstrovná republika v Indickom oceáne vzdialená 500 až 1 100 km na západ a juhozápad od južného mysu Indie. Tvorí ju 19 koralových atolov, v ktorých sa vyskytuje 1100 malých ostrovčekov s rozlohou menšou ako 5 km². Obývaných je približne 220. Maldivské ostrovy sa vinú od severu na juh v dĺžke asi 880 km pozdĺž 73° východnej dĺžky a zhruba, medzi rovníkom a ôsmym stupňom severnej šírky. Od súostrovia Lakadivy, ktoré administratívne patrí Indii, ich oddeľuje Prieliv ôsmeho stupňa.
Maldivy ležia na 2 600 km dlhom páse plytčín vybiehajúcom na západ a juhozápad od Indického polostrova do Indického oceánu. Spolu s nimi ležia v tomto páse súostrovie Lakadivy (na severe) a Čagoské ostrovy (na juhu). K hlavným skupinám atolov patria (od severu na juh) Tilamudati, Ma Faro, Severné Malosmadulu, Miladumadulu, Južné Malosmadulu, Fadiffolu, Kardiva, Male, Ari, Kolufuri, Mulaku, Kolumudulu, Haddummati, Suvadiva, Addu.
Povrch ostrovov je plochý a nikde nepresahuje výšku troch metrov. Ostrovné skupiny sú zoradené zväčša do oválu atolov. Zo strany od mora ich obklopuje takmer súvislý pás koralových útesov.
Keďže koralové vápence, z ktorých sa ostrovy skladajú sú veľmi priepustné, ostrovy trpia nedostatkom prameňov pitnej vody a nemajú takmer žiadne vodné toky. Pôdy pokrývajú len časť ostrovov a sú prevažne plytké.
Podnebie
upraviťPodnebie je horúce, s priemernými mesačnými teplotami 24 až 31 °C, s malými teplotnými rozdielmi počas dňa a zrážkami 2 000-2 600 mm za rok.
Dejiny
upraviť
Maldivské koralové súostrovie osídlili prisťahovalci z oblasti Srí Lanky a Indie. Väčšina obyvateľstva je etnicky príbuzná s hlavným srílanským národom Sinhalcami.
Pôvodnú formu štátneho zriadenia predstavoval sultanát. Pri svojich prieskumných a obchodných cestách do Indického oceánu pristávali na Maldivách aj arabskí moreplavci. Pod ich vplyvom sa tu v 12. storočí rozšíril islam. V 16. storočí ostrovčeky ovládli Portugalci, ktorých po čase vystriedali Holanďania. V roku 1802 sa súostrovie stalo súčasťou britskej koloniálnej ríše a bolo v nej administratívne spojené s Cejlónom. Roku 1887 Británia ustanovila nad Maldivami svoj protektorát. Keď sa Cejlón v roku 1948 osamostatnil, zaniklo aj jeho formálne spojenie s Maldivami, kde pokračovala britská vláda. 26. júla 1965 získali Maldivy politickú nezávislosť.
Sultanát zanikol 15. marca 1968 vyhlásením Maldivskej republiky.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maldivy