Joachim Kalinka

Joachim Kalinka (* 1601, Ružomberok  –  † 17. jún 1678, Zittau, Nemecko) bol slovenský básnik a autor náboženskej literatúry.

Joachim Kalinka
slovenský básnik a prozaik
Narodenie	1601 Ružomberok, Slovensko
Úmrtie	17. jún 1678 Zittau, Nemecko
Biografický portál

Rodina

• otec: Ján Kalinka
• matka: Fides rod. Mokošíniová
• manželka: Anna, rod. Marklovská
• syn: Zachariáš Kalinka (ev. farár), Daniel Kalinka (úradník)

Životopis

Narodil sa v rodine evanjelického kazateľa a vzdelanie získal vo viacerých školách (Banská Bystrica, Bytča, Kremnica, Prešov, Bánovce nad Bebravou). Po skončení štúdia pracoval ako učiteľ (asi 1624), rektor (1625), 1627 diakon v Ružomberku, evanjelický farár v Hradnej, 1634 v Rajci, 1636 v Ilave, kde bol i dvorným kazateľom Ostrožičovcov, od 1646 superintendant. Obhajca ortodoxného luteranizmu, na základe súdnych procesov s protestantskou inteligenciou v Bratislave (1671-1672) musel odísť do vyhnanstva (odmietol vzdať sa úradu a konvertovať na katolícku vieru), z ktorého sa už nevrátil. Pôsobil ako farár v Neusalzi v Nemecku.

Veľmi nadaný básnik, autor hlboko precítenej duchovnej poézie, pozoruhodné boli i jeho kázne, z ktorých najmä pohrebná kázeň Verus mundus... to jest pravá ozdoba (1648) patrí medzi kázňové skvosty 17. storočia. Svoj údel vyhnanca a údel slovenských protestantov vykreslil v rkp. zachovanom denníku Diarium (1671-1672). Niekoľkými duchovnými piesňami prispel do Tranovského kancionála, príležitostné verše uverejnil v spise svojho otca, ktorý sám po jeho smrti vydal.

Dielo

• 1637 – Lemma fenereum… dni Joanis Ostrozith de Ghyletincz
• 1648 – Verus mundus Vere piae et mundae Matronae To jest: Pravá ozdoba pravé pobožné a čistotné madonny… Barbory Marko z Púchova, pohrebná reč, ktorá opisuje ideál vtedajšej manželky a apeluje na dodržiavanie tradičných kresťanských cností
• 1671 / 1672 – Diarium, latinský denník, ktorý sa snaží zachytiť spoločenské a politické súvislosti náboženského prenasledovania v Uhorsku (rukopis)
• Kdež mám hledat Ježíše, duchovná pieseň napísaná na motívy Šalamúnovej Piesne piesní, jedna z najkrajších mysticko-erotických barokových skladieb v slovenskej poézii (súčasť Tranovského Cithary sanctorum)
• Katechizmus (rukopis)
• Kymmetria (rukopis)
• Agenda (rukopis)

Pamiatky

• rukopis Denníka v Lyceálnej knižnici SAV v Bratislave
• korešpondencia v Mestskom archíve v Trenčíne
• hrdina historického románu J. Tallu Ohnivý šarkan

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.