Javorníky
Javorníky sú pohorie, ktoré tvorí na západe časť štátnej hranice medzi Slovenskom a Českom.[1][2] Sú geomorfologickým celkom Slovensko-moravských Karpát. Rozprestierajú sa na severozápade Slovenska a východe Moravy. Celková rozloha je 1 113 km², z toho 229 km² na Morave a 884 km² na Slovensku.[3]
| Javorníky | |
| Pohorie | |
 Vrch Veľký Javorník (1 071 m)
| |
| Štáty |  Slovensko,  Česko
|
|---|---|
| Región | Kysuce, Horné Považie |
| Okresy | Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča, Považská Bystrica, Púchov |
| Nadradená jednotka |
Slovensko-moravské Karpaty |
| Susedné jednotky |
Biele Karpaty Hostýnsko-vsetínská hornatina Vizovická vrchovina Turzovská vrchovina Kysucká vrchovina Žilinská kotlina Považské podolie |
| Podradené jednotky |
Vysoké Javorníky Nízke Javorníky Pulčínská hornatina (v Česku) Ráztocká hornatina (v Česku) |
| Mestá | Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica |
| Najvyšší bod | Veľký Javorník |
| - výška | 1 071,5 m n. m. |
| - súradnice | 49°19′01″S 18°21′43″V / 49,317°S 18,362°V |
| Rozloha | 1 113 km² (111 300 ha) |
| - v Česku | 229 km² (22 900 ha) |
| - na Slovensku | 884 km² (88 400 ha) |
 Poloha Javorníkov
| |
| Wikimedia Commons: Javorníky | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťNa severozápade susedia s na území Moravy ležiacou Hostýnsko-vsetínskou hornatinou (hranicu tvorí údolie Vsetínskej Bečvy) a Vizovickou vrchovinou (hranicu tvorí údolie Senice), západným smerom nadväzujú Biele Karpaty a od Púchova po Žilinu vymedzuje juhozápadný okraj pohoria Považské podolie. Na okraji Žiliny krátkym úsekom susedí Žilinská kotlina a východným smerom je údolím Kysuce oddelená Kysucká vrchovina. Údolím rieky vedie na severe i hranica s Turzovskou vrchovinou.[4]
Charakteristika
upraviťZ geomorfologického hľadiska sú Javorníky súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a jej oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Vnútorne sa člení na dva podcelky – Vysoké Javorníky a Nízke Javorníky.
Pohorie Javorníky je tvorené flyšovými horninami, často sa striedajú prachové ílovce s plochami pieskovcov. Najvyššími vrcholmi tohto pohoria sú Veľký Javorník (1 071,5 m n. m.), Hričovec (1 059,8 m n. m.), Čemerka (1 052,3 m n. m.), Stratenec (1 055 m n. m.), Malý Javorník (1 019,2 m n. m.), Solisko (1 012,4 m n. m.) a Ustrígeľ (1 008,6 m n. m.).[5]
Nadmorská výška a klimatické podmienky ovplyvnili zloženie vegetácie v tejto oblasti. Vo vyšších nadmorských výškach nájdeme ihličnaté porasty, prevažne smrekové monokultúry s občasným výskytom jedlí. Z listnatých porastov sa vyskytujú najviac porasty bukové. Územie s nižšou nadmorskou výškou je využívané z väčšej časti pre poľnohospodárske účely, len na niektorých miestach zostali jelšové porasty.
Fauna svojím charakterom odpovedá živočíšnym spoločenstvám podhorského a horského pásma. Nachádzajú sa tu z veľkých šeliem – medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, sú tu zastúpené aj drobné cicavce.
Na svahoch Javorníkov pramení množstvo drobných potokov a riečok. Niektoré tečú na českú stranu a tvoria prítoky rieky Bečvy, na slovenskej strane sa vlievajú do dvoch hlavných vodných tokov tejto oblasti, a to do Váhu a do Kysuce.
Podnebie radí Javorníky medzi mierne teplé oblasti. Teploty sa v zimnom období pohybujú od -2 do -5 °C, v letných mesiacoch je teplotný priemer cca. 16 do 18 °C. Počet dní zo snehovou pokrývkou je cca. 60 – 100, počet letných dní cca 30 – 50.
Chránené územia
upraviťK ochrane prírodných zaujímavostí bola časť územia Javorníkov začlenená do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá má rozlohu 655 km² a chránenou krajinnou oblasťou bola vyhlásená v roku 1984. Jej súčasťou je množstvo prírodných rezervácií a prírodných pamiatok. Delí sa na dve časti: Beskydskú (východnú časť) a Javornícku (západnú časť). V Javorníckej časti sa starý zmiešaný jedľovo-bukový porast pralesovitého charakteru nachádza hneď v niekoľkých prírodných rezerváciách – Čertov, Hričovec a Veľký Javorník. Na mnohých miestach v tejto oblasti vyvierajú tiež minerálne pramene, z ktorých niektoré patria k prírodným pamiatkam – napr. Bukovský prameň, Ochodnický prameň a Vojtovský prameň, ktorý je zvláštny nepravidelnými niekoľko sekundovými únikmi metánu.
Turistika zimná a letná
upraviť
Javorníky patria medzi vyhľadávané turistické oblasti. Pre prevádzkovanie zimných športov sú tu ideálne podmienky. Vyznávači bežeckého lyžovania môžu využiť množstvo bežeckých tratí v mierne zvlnenom teréne s dlhými rovinatými úsekmi. Tí, ktorí dávajú prednosť zjazdovému lyžovaniu, majú k dispozícií zjazdové svahy s lyžiarskymi vlekmi v Lazoch pod Makytou na Kohútke , v Makove - Kasárne, Ski Ráztoka v Hornej Marikovej a ďalšie. Vďaka rozvoju cestovného ruchu vznikajú v tejto oblasti stále nové rekreačné strediska s veľmi dobrým technickým vybavením a zázemím.
V letnom období sa Javorníky stávajú rajom pre vyznávačov turistiky. Množstvo dobre pripravených a označených turistických trás zavedie návštevníkov do prekrásnych miest. Mnohé z turistických trás možno využiť aj na cykloturistiku.
K prevádzke vodných športov a rekreácii láka návštevníkov priehradná vodná nádrž Nosice, ktorá bola vybudovaná na rieke Váh a je známa ako Priehrada mládeže.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Javorníky
Referencie
upraviť- ↑ TM 108 Javorníky – Púchov - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
- ↑ TM 109 Javorníky – Čadca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
- ↑ Javorníky [online]. treking.cz, 2007-03-28, [cit. 2020-07-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- Javorníky[nefunkčný odkaz] – Príroda Javorníkov
- Javorníky (slovenská časť) na OpenStreetMap
- Javorníky (česká časť) na turistickej mape