Budatínsky zámok

Budatínsky zámok (iné názvy: Budatínsky hrad, Budatín) je zámok alebo hrad v širšom zmysle (alebo pôvodne hrad v užšom zmysle, neskôr prestavaný na zámok), ktorý sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.

Budatínsky zámok
hrad, zámok
Budatínsky zámok, august 2015
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Žilina
Mesto	Žilina
Mestská časť	Budatín
Nadmorská výška	320 m n. m.
Súradnice	49°14′11″S 18°44′02″V
Materiál	kamenné murivo
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mestská časť Budatín
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	1427/1 - 4
- dátum zápisu	5. 11. 1963
Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Budatín Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Dejiny

Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.

Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.

Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.

Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.

Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.

Rekonštrukcie

Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný.

1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Rekonštrukcia zámku bola naplánovaná na roky 2008 až 2013.. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.

Zámocký park bol revitalizovaný a sprístupnený verejnosti v septembri 2010.

V roku 2013 sa začala oprava hradnej veže a kompletná výmena strešnej konštrukcie a krytiny, začali sa budovať nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.. 13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti .

V auguste 2016 bola opätovne sprístupnená kaplnka a väčšia časť vnútorných priestorov vrátane expozície drotárstva.

Povesť

K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej – povesť o nešťastnej láske Kataríny Suňogovej.

Expozície Považského múzea

• Dobový interiér a sakrálne zbierky 18. a 19. storočia
• Rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov (špecialita)
• Pravek severozápadného Slovenska
• Dejiny Žiliny rok 1208 - 1848

Galéria

• 
  Nádvorie a vstup do zámku
• 
  Vstup do zámku
• 
  Kaštieľ
• 
  Budatín, vyobrazenie z r.1749
• 
  Zámocký park

Literatúra

• JURECKÝ, Michal. Premeny jednej veže. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 4 – 8. Dostupné online [cit. 2015-12-25].

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budatínsky zámok

Externé odkazy

• Považské múzeum - Budatínsky Zámok
• Budatínsky zámok - Žilina Gallery

Zdroj

• Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.