NOMBRE DEL ALUMNO(A)
NOMBRE DE LA ESCUELA
               GRADO                  GRUPO
               POBLACIÓN              E S TA D O
LTG Maya Primer Grado.indd 6                       17/09/18 18:22
                                              E’ESAJIL
                   In yaabilta’an xoknáalo’ob:
                   Le áanalte’ yaan ti’ a k’aaba’ meentbilak tumen ka’ansaj xooko’ob ti’ u
                   lu’umilo’ob Campeche, Quintana Roo yéetel Yucatán, máaxo’ob ts’o’ok u
                   máan ja’abo’ob táan u ka’ansiko’ob le maayat’aan ku t’a’anal ti’ a wotoch
                   yéetel ti’ a kaajalo’. Ichil u wáalalile’ tu ts’áajo’ob ya’abach ba’alo’ob u
                   yojelo’ob yéetel u tuukulil u yáantikech yéetel u yáantik xan a wéetxooko’ob
                   uti’al a kanike’ex xook tak ts’íib ich maayat’aan ichil tsikbalo’ob, xooko’ob,
                   oochelo’ob, k’aayo’ob, k’os ju’uno’ob, múuch’ báaxalilo’ob yéetel uláak’
                   jejeláas meyajo’ob kéen u tsoltech ajka’ansaj xook; ichil uláak’ ba’alo’obe’
                   yaan a kanik a ts’íibt a k’aaba’ yéetel yaan a ts’íibtik mejen tuukulo’ob
                   sáansamal, tu’ux kun chíikbesbil bix u kaambalil yéetel bix u ka’ansa’al
                   maayat’aan ichil u najil a xook.
                   Wa ka wáaltik tuláakal le áanalte’a’ je’el a wilike’, ichil báaxalil yéetel
                   ki’imak óolale’ yaan a k’ajóoltik ba’ax k’amkuch, k’iink’aaba’, jolch’ak,
                   xo’okol k’iin yéetel u tsikbal k ch’i’ibalo’ob.
                   K’a’ajakteche’ u k’aaba’ a t’aane’ maayat’aan. Le je’ela’ ku t’a’anal ti’ u
                   petenil Yucatán ma’ili’ k’uchuk sak wíiniko’obe’; le beetike’, ti’ le áanalte’a’
                   ku táan óolta’al u ts’íibóolal a yuumo’ob yéetel a noolo’ob uti’al u
                   mu’uk’a’antal yéetel ma’ u ch’éenel u t’a’anal tumen u noj chíikulal a
                   ch’i’ibalil.
LTG Maya Primer Grado.indd 7                                                                          17/09/18 18:22
                         Ja’atskab k’iin
                        Chúumuk k’iin
                            Chíinil k’iin
                                Áak’ab
                                            63   Modelo de prueba
LTG Maya Primer Grado.indd 63                                       17/09/18 18:24
                                Il u yúuchben woojilo’ob u tsolk’iinil k ch’i’ibalo’ob maayáaj.
                                                             70
LTG Maya Primer Grado.indd 70                                                                     17/09/18 18:24
                  CAMPECHE          YUCATÁN           Kaua             Tetiz
                                                      Kinchil          Teya
                  Calakmul          Abalá             Kopomá           Ticul
                  Calkiní           Acanceh           Mama             Timucuy
                  Campeche          Akil              Maní             Tinum
                  Candelaria        Baca              Maxcanú          Tixcacalcupul
                  Carmen            Bokobá            Mayapán          Tixkokob
                  Champotón         Buctzotz          Mérida           Tixmehuac
                  Escárcega         Cacalchén         Mocochá          Tixpéhual
                  Hecelchakán       Calotmul          Motul            Tizimín
                  Hopelchén         Cansahcab         Muna             Tunkás
                  Palizada          Cantaamayec       Muxupip          Tzucacab
                  Tenabo            Celestún          Opichén          Uayma
                                    Cenotillo         Oxkutzcab        Ucú
                                    Conkal            Panabá           Umán
                                    Cuncunul          Peto             Valladolid
                                    Cuzamá            Progreso         Xocchel
                                    Chacsinkín        Quintana Roo     Yaxcabá
                                    Chankom           Río Lagartos     Yaxkukul
                                    Chapab            Sacalum          Yobaín
                                    Chemax            Samahil
                                    Chicxulub         Sanahcat
                                    Pueblo            San Felipe
                  QUINTANA ROO
                                    Chichimilá        Santa Elena
                                    Chikindzonot      Seyé
                  Benito Juárez
                                    Chocholá          Sinanché
                  Cozumel
                                    Chumayel          Sotuta
                  Felipe Carrillo
                                    Dzán              Sucilá
                  Puerto
                                    Dzemul            Sudzal
                  Isla Mujeres
                                    Dzidzantún        Suma
                  José María
                                    Dzilam de Bravo   Tahdziú
                  Morelos
                                    Dzilam González   Tahmek
                  Lázaro
                                    Dzitás            Teabo
                  Cárdenas
                                    Dzoncauich        Tecoh
                  Othón P. Blanco
                                    Espita            Tekal de
                  Solidaridad
                                    Halachó           Venegas
                  Tulum
                                    Hocabá            Tekantó
                                    Hoctún            Tekax
                                    Homún             Tekit
                                    037 Huhí          Tekom
                                    Hunucmá           Telchac Pueblo
                                    Ixil              Telchac Puerto
                                    Izamal            Temax
                                    Kanasín           Temozón
                                    Kantunil          Tepakán
                                                  133                        Modelo de prueba
LTG Maya Primer Grado.indd 133                                                                  17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 134   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 136   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 138   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 140   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 142   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 144   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 146   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 148   17/09/18 18:26
                                  Nu’ukulil k’osbil
                                            yóok’ot 	             ku	          Rogelioe’
                                      Luise’             molik          ch’ujuk.           ku
                                               Sáamal          k’iink’aaba           in
                                    báaxal               Kin            K’iimbesaj         Ti’
                                     jats’uts            k’aay             u         Normae
                                  Nu’ukulil k’osbil
                                 Sábado               Lunes              Jueves              Sábado
                                 Domingo              Martes             Viernes
                                                                 149                             Modelo de prueba
LTG Maya Primer Grado.indd 149                                                                                      17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 150   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 154   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 156   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 158   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 164   17/09/18 18:26
                  BIBLIOGRAFIA
                  Barrera, A., et al. (1980). Diccionario Maya. México: Cordemex
                  Bastarrachea, J. y Canto, J. (2003). Diccionario maya popular, maya- español,
                           español- maya. México: Academia de la Lengua Maya de Yucatán.
                  Briceño, F. y Can Tec, G. (2014). U nu’ukbesajil u ts’íibta’al maayat’aan. Normas de
                           escritura para la lengua maya. México: INALI/SEP/Gobierno de Campeche/
                           Gobierno de Quintana Roo/Gobierno de Yucatán. Consultado el 30 de julio
                           de 2018 en: https://site.inali.gob.mx/pdf/norma_maya.pdf
                  Cocom, J. (2012). J-nool Gregorioe’, juntúul miatsil maya. El abuelo Gregorio, un
                           sabio Maya. México: CONACULTA.
                  Dirección para el Desarrollo y Fortalecimiento de Lenguas Indígenas (2011).
                           Libro para el maestro Maya. Educación básica. Primaria indígena. Asignatura
                           maya. Primer ciclo. México: DGEI-UAM. Consultado el 30 de julio de 2018 en:
                           http://www.uam.mx/cdi/redesinv/maestro_maya.pdf
                  Dirección General de Educación Indígena (2008). Educación básica. Primaria
                           indígena. Parámetros curriculares de la asignatura de Lengua Indígena.
                           México: SEP. Consultado el 30 de julio de 2018 en: https://www.uam.mx/cdi/
                           redesinv/lengua_indigena_06.pdf
                  _______________ (2018). Programa de lengua maya. México: SEP.
                  Gómez J. (2009). Diccionario introductorio español-maya, maya-español. México:
                           Universidad de Quintana Roo. Consultado el 30 de julio de 2018 en: http://
                           www.uqroo.mx/libros/maya/diccionario.pdf
                  Hernández, A. et al. (2013). Español. primer grado. México: SEP. Consultado el 30
                           de julio de 2018 en: https://issuu.com/sbasica/docs/espa__ol-1
                  Martínez, A. (2008). Diccionario maya-español, español-maya. México: Dante
                  Sosa, F., Canto, V. y Contreras, C. (1993). Maaya t’aan. Lengua maya. Primer
                           grado. México: SEP.
                  _______________ (1993). Maaya t’aan. Lengua maya. Segundo grado. México: SEP.
                                                             165                            Modelo de prueba
LTG Maya Primer Grado.indd 165                                                                                 17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 166   17/09/18 18:26
LTG Maya Primer Grado.indd 167   17/09/18 18:26